Chlieb: Odraz kultúry a histórie v slovenskom jazyku a tradíciách

Ak by sme mali označiť nejakú potravinu, ktorá sprevádza ľudstvo takmer celou históriou, bol by to chlieb. Chlieb zohrával aj zohráva veľkú úlohu v živote ľudí. Len ten, kto poznal jeho nedostatok, vie aký je vzácny. Neexistuje presný záznam, kedy sa chlieb prvý krát objavil v strave človeka, ale je to potravina, ktorá je známa už celé tisícročia, pretože tvorila základ výživy. Najstaršie zmienky o chlebe sa datujú k 11. storočiu, keď ho pripravovali hlavne na dvoroch a v kláštoroch. Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisíckami rokmi v Egypte.

Ale už dávno predtým, ako sa začal vyrábať chlieb, boli obilniny súčasťou výživy človeka. Ľudia ich pravdepodobne jedli v surovom stave a upravovali namáčaním alebo nakličovaním, neskôr z nich dokázali uvariť kašu, ktorú potom usušili na slnku, a tak vznikla placka, ktorá je považovaná za predchodcu skutočného chleba.

Chlieb v kultúre a histórii

Chlieb sa prelína celou ľudskou kultúrou. Skutočnosť, či ho bol dostatok, alebo úplne chýbal, rozhodovala často o prežití celých národov. Zároveň je to však prastará, ale nepostrádateľná, legendami opradená potravina, vyskytujúca sa už v najstarších písomnostiach, v rozprávkach i ľudových pesničkách. O chlebe sa dočítame už v Starom zákone. Chlieb ako základná potravina je známy celé tisícročia. Je to jedno z vôbec najstarších známych človekom pripravovaných jedál, stopy sa nachádzajú už v neolite.

So zmienkami o chlebe sa stretávame už od dôb, kedy vznikli prvé kreslené a písané záznamy. Už staré obrázkové písma obsahujú oválne znaky inšpirované kysnutým chlebom.

Príslovia a porekadlá o chlebe

Chlebu patrí u nás i inde vo svete významné miesto v bežnom živote i osobnom jedálničku všetkých generácií, čo sa odráža aj v prísloviach a porekadlách:

• „Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj."
• „Ponúknuť priateľstvo zamilovanému je ako darovať chlieb smädnému."
• „Chlieb daruj každému, ale u každého ho nejedz."
• „Odriekaného chleba najväčší krajec."
• „Všade je chleba o dvoch kôrkach."
• „Nielen chlebom je človek živý."
• „Kto so mnou chlieb jesť nechce, s tým ja koláče jesť nebudem."
• „Soľ na chleba, a nie chlieb na soľ sa dáva."
• „Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá."
• „Chlieb na ceste neťaží."
• „Chlieb za bruchom nechodí."
• „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu."
• „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota."
• „Najlepšie je dnešné mäso, včerajší chlieb a minuloročné víno."
• „Keď sa hríbov mnoho v lete rodí, rok ten málo chleba plodí."

Aj v dnešnej bežnej reči sa o chlebe zmieňujeme viac, než by sme si mysleli.

• „Neváhal sa rozdeliť o poslednú kôrku chleba."
• „A potom došlo na lámanie chleba."
• „To bol ale pekne tvrdý chlebíček."

Chlieb ako kultúrne dedičstvo

Chlieb má dôležité miesto v kultúrnom dedičstve.

Tradície

V iných dobách sa vítali vzácne návštevy chlebom a soľou. V rámci folklórnych slávností sa usporadúvajú aj rôzne Slávnosti chleba. Chlieb je najznámejší výrobok z cesta, ktorý podmienil výrobu a používanie viacerých výrobkov aj s výtvarnými prvkami. Prvé pekárske cechy vznikli u nás už v 14. storočí. Dôležité miesto patrí obradovému chlebu. Dnes sa pečie z kvalitnej pšeničnej múky a môžeme ho rátať už k pečivu či koláčom. V ľudovej kultúre však v obradoch a pri sviatočných jedlách zastupuje chlieb. Typickými obradovými chlebami - koláčmi sú napríklad radostník na svadbe, kračun a štedrák na Vianoce alebo paska na Veľkú noc.

Povery a zvyky

Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov.

Povery

Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, a siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal. Požehnávanie mala predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb.

S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv:

• Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách - pána, ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach - sedliaka.
• Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie.
• Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie.
• Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať nakrojenou stranou ku dverám, lebo sa tým privolala na gazdovstvo bieda.
• Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť.
• Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam.

Zvyky

Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Vzácne návštevy zo zahraničia vždy víta krojovaný mladý pár, ktorí drží v rukách podnos s chlebom a soľou.

Význam chleba dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl. Matka ženícha vítala mladý pár chlebom a soľou na prahu domu. Dnes už pôvodný obradový zmysel svadobných koláčov zmizol, ale i dnes sa stretávame s pečením rôznych druhov svadobných koláčov či skôr zákuskov a z kedysi nazývaného radostníka či sladkaňa sa stala postupom času torta.

Chlieb v umení

Chlieb nájdeme aj vo výtvarnom umení, okrem toho že je chlieb témou mnohých obrazov - hlavne zátiší, je zároveň on sám výtvarným materiálom- výrobky z chlebového cesta môžeme obdivovať na rôznych výstavách. Vyhlasujú sa tematické súťaže o najzaujímavejšiu plastiku, sochu alebo iný výrobok z chleba.

Hodnota chleba

V tejto dobe sa vôbec nespráva k chlebu s úctou. Je ho dostatok a tak sa ním aj plytvá. Len na správaní starých ľudí sa dá postrehnúť, že to nebolo s chlebom vždy tak. Tí si ešte pamätali dobu keď bola oň núdza. A my nerozumieme, že kúpili chlieb aj keď už nebol najčerstvejší a uchovávali ho v plátennej utierke, pretože ho nazvyš nebolo. Kedysi si chlieb ľudia vážili nie len ako výborný pokrm, ale využívali ho ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.

Etymológia slova chlieb

Etymológia vychádza zo starej angličtiny. Slovo „bread“ je spoločné pre mnohé germánske jazyky. Príkladom je nemecký „brot“, dánsky „brød“, holandský „brood“ či švédsky „bröd“. Odhaduje sa, že pôvod má spojitosť s koreňom slova „break“ vo význame lámať. Jeho prvé použitie totiž súvisí s tzv. broken pieces, čiže odlomenými kúskami, a tiež s latinským „crustum“ s podobným významom. Zaujímavé sú i pôvodné názvy chleba v iných jazykoch. Napríklad pomenovanie „hlaf“ pravdepodobne súvisiace s dnešným anglickým názvom „loaf“, čiže bochník.

Anglické oslovenia lord a lady súvisia s chlebom. Pomenovanie lord vychádza zo staroanglického „hlaford“, čo doslovne znamená strážca chleba, lady je zo staroanglického „hlæfdige“ vo význame miesiaca chlieb.

Chlieb v dielach autorov

Chlieb sa objavuje aj v dielach viacerých autorov:

• Jozef Cíger Hronský - Chlieb: Dielo je kolektivistický román so zložitým dejom, pásmo udalostí a scén zo života.
• J. G. Tajovský - Na chlieb: Vyjadril, že chlieb je základná potravina človeka a v niektorých časoch u mnohých aj jediná.
• Ján Ondruš - Korenie (chlieb zo stola)
• Michal Šteinhíbel - Za smidkou chleba: Hlavným hrdinom v tomto diele je Paľko, ktorého najväčšou túžbou je uľahčiť život matke a zarobiť na chlieb.

Výroky o chlebe

Nielen v ľudovej slovesnosti mal chlieb svoje čestné miesto. Dostal sa aj do pozornosti rôznych mysliteľov a významných ľudí, vďaka čomu sa nad jeho dôležitosťou môžeme zamýšľať aj v podobe výrokov známych osobností.

• „Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve také nevyhnutné ako denný chlieb." (Honoré de Balzac)
• „Je veľmi ťažké uvažovať ušľachtilo, keď človek myslí len na to, ako si zarobiť na chlieb." (Jean Jacques Rousseau)
• „Umenie nie je chlieb, ale víno života." (Jean Paul)
• „Sen je soľ bez chleba." (Ramón Gómez de la Serna)
• „Dobrý vtip vydá za kus chleba a veselá myseľ nahradí nielen pohár vína." (Gottfried Keller)
• „Mnoho ľudí na svete zúfalo túži po kúsku chleba, ale omnoho viac je tých, čo zúfalo túžia po malom kúsku lásky." (Matka Tereza)
• „Malé deti jedia chlieb rodičov, veľké ich srdce." (Karolina Světlá)
• „Chlieb je vždy vec spravodlivá, maslo nie vždy, jedincov koristnícky blahobyt nikdy." (Karel Čapek)
• „Pravdepodobnosť, že chleba spadne namazanou stranou nadol, je priamo úmerná cene koberca." (Murphy vo svojej knihe zákonov)

Definícia a príprava chleba

Chlieb patrí k základným potravinám, ktoré sa pripravujú pečením, parením alebo vyprážaním cesta pozostávajúceho minimálne z múky a vody. Vo väčšine prípadov je nutná jedlá soľ a voliteľne aj kvasné činidlo (droždie). Niektoré druhy chleba obsahujú aj korenie (napr. rascové semeno) a zrná (sezam, mak). Zrná sa používajú aj na dekoračné účely. Chlieb môže byť konzumovaný samostatne, často s mliečnym maslom, arašidovým maslom alebo s iným orechovým maslom, alebo so sladkou nátierkou, ako sú džemy, zaváraniny, želé, marmelády, med, alebo môže byť použitý ako obal na sendvič (obložený chlebík).

Príslovie "Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče"

Príslovie "Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče" je často spájané s necitlivosťou a ignoranciou bohatých voči chudobe a utrpeniu. Toto príslovie v populárnych predstavách nesymbolizuje nič živšie ako gilotína, ktorá sa stala hlavným prostriedkom vtedajších verejných popráv a počas „vlády teroru“ v rokoch 1793 - 1794 oddelila od tiel 16-tisíc hláv. Jej rôzne verzie pripisované viacerým skorším francúzskym vládcom, kolovali už v sedemnástom storočí a najznámejšia sa objavila v knihe Vyznania, ktorú filozof Jean-Jacques Rousseau napísal dokonca ešte predtým, než si Mária Antoinetta zobrala budúceho Ľudovíta XVI.

Hoci kráľovná nebola vzorom pokory a jednoduchosti, mala o chudobných úprimný záujem. Lenže jej odpor k revolúcii z nej urobil jednu z najnenávidenejších postáv v krajine. Myzogýnni novinári ju vykresľovali ako vražednú, hedonistickú, sexuálne nenásytnú lesbu, ktorá snovala plány na zradu svojej krajiny v prospech rodného Rakúska.

tags: #lepsi #doma #krajec #chleba #nez #v

Populárne príspevky:

• Zdravá príloha z cvikly
• Recepty na veľkonočné jahňa
• Ako strava ovplyvňuje redukciu váhy
• Recept na Kurací Gyros
• Slovak National Dish