Listová Zelenina: Zoznam Druhov a Rady pre Pestovanie

Listová zelenina je neoceniteľnou súčasťou zdravej stravy, pretože ponúka bohatý zdroj vitamínov, minerálov a vlákniny. Zelená listová zelenina predstavuje pre organizmus zdroj obrovského množstvo živín, vďaka čomu pôsobí priaznivo proti mnohých chorobám. Ak už máte svoje PREMIUM konto, Listová zelenina je neoceniteľnou súčasťou zdravej stravy, ponúka bohatý zdroj vitamínov, minerálov a vlákniny.

Či už ste skúsený záhradkár alebo začiatočník, pestovanie vlastnej listovej zeleniny môže byť obohacujúce a prospešné pre vaše zdravie. Vďaka nízkemu obsahu kalórií sa skvelo hodí do jedálnička pri redukčných diétach, rovnako by však mala byť súčasťou bežnej stravy. Svojím zložením priaznivo vplýva na zníženie rizika vzniku srdcových chorôb, niektorých druhov rakoviny či cukrovky. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o pestovaní rôznych druhov listovej zeleniny, od výberu vhodných druhov až po starostlivosť o ne.

K listovej zelenine radíme viacero druhov od hlávkového či ľadového šalátu, kelu, rukoly, špenátu, brokolice, šťaveľu, mangoldu, kučeravého kelu až po kapustu a mnoho iných. K listovej zelenine patrí mnoho rastlín a rôznych čeľadí. Sú to napr. šalát, špenát, šťaveľ, čakanka, a dokonca aj petržlenová vňať.

Zelenina z tejto skupiny je veľmi bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zelená listová zelenina je bohatá na vlákninu, kyselinu listovú, vitamíny C, A, K, železo, vápnik, draslík, horčík a tiež fytochemikálie ako sú luteín či beta-karotén.

Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Ak platí, že čo je zelené, to je aj zdravé, čerstvé listové šaláty sú tým, čo tento výrok len potvrdzuje. Celoročne je vám k dispozícii široký výber druhov šalátov a listovej zeleniny, aby ste sa mohli stravovať vždy nielen nutrične, ale aj vizuálne pestro. Medzi najobľúbenejšie patria:

• Šalát
• Špenát
• Rukola
• Kel
• Mangold
• Čakanka

Prečo pestovať listovú zeleninu?

Listová zelenina má množstvo výhod pre naše zdravie. Pestovaním vlastnej zeleniny si zabezpečíte prístup k čerstvým, organickým produktom bez použitia škodlivých pesticídov. Väčšina druhov listovej zeleniny sa vyznačuje krátkym vegetačným obdobím, čo umožňuje ich pestovanie ako medziplodiny. Mnohé z nich sú odolné voči skorým jarným a neskorým jesenným podmienkam, čo rozširuje možnosti pestovania.

Nemusíte byť kuchárom oceneným michelinovskou hviezdou, aby ste ju dokázali pripraviť. Zväčša stačí zeleninu umyť pod tečúcou vodou, dochutiť soľou, či iným korením, pokvapkať olivovým olejom, octom alebo citrónovou šťavou a máte pripravený skvelý šalát. Pripraviť si môžete i odvážnejšie kombinácie šalátov obohatených o oriešky, syry, kuracie mäso či dokonca ovocie. Zároveň však môžete naplno prejaviť fantáziu a vyskúšať i odvážnejšie kombinácie.

Tieto druhy zeleniny sa hodia takmer ku všetkým jedlám a konzumujú sa na rôzne spôsoby. Tak napríklad rukola sa skvelo kombinuje s plesnivým syrom alebo prosciuttom, sparený ružičkový kel môžete poliať syrovým bešamelom, z brokolice vám určite zachutia placky a zo špenátu pripravíte skvelé vegetariánske lasagne. Odvážnejší gurmáni si môžu pripraviť smoothie. Práve nápoje pripravené zo zelenej listovej zeleniny predstavujú vitamínovú bombu a majú skvelé antioxidačné vlastnosti.

Výborný na prípravu smoothie napríklad špenát - kombinovať ho môžete napríklad s banánom, ananásom, mangom, broskyňami, ale aj s ľanovými semienkami. Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek recept, nezabúdajte na to, že špeciálne pri týchto druhoch zeleniny nie je potrebná dlhá tepelná úprava. Čím dlhšie sa totiž zelenina varí, tým viac prichádza o aktívne látky, vitamíny a všetky ostatné živiny, ktoré obsahuje. Ak ich už teda varíte, využite v recepte i vývar, do ktorého sa vyplavili živiny. Zelenina dlhým tepelným spracovaním navyše stráca i prirodzené sýtozelené sfarbenie, takže najmä mladším ročníkom nemusí byť veľmi sympatická. Dopriať si zelenej listovej zeleniny môžete toľko, koľko vám chutí.

Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.

Druhy listovej zeleniny a ich pestovanie

Existuje široká škála listovej zeleniny, z ktorej si môžete vybrať. Medzi najobľúbenejšie patria:

Šalát

Šalát je obľúbená listová zelenina s vysokým obsahom vitamínov a kyseliny listovej. Má krátke vegetačné obdobie, ale vyžaduje si starostlivosť. Bez dostatočnej výživy a závlahy budú hlávky mdlé a horké. Existuje mnoho odrôd šalátu, niektoré vytvárajú listy a iné hlávky.

Listové šalátyListové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.

Pestovanie šalátu:

• Šalát je možné vysievať postupne, aby ste mali neustály prísun čerstvých listov.
• Pôda by mala byť dobre pripravená, odburinená a obohatená o kompost.
• Pred výsadbou alebo sejbou pôdu skyprite a urovnajte jej povrch.

Špenát

Špenát je ďalšou obľúbenou listovou zeleninou, ktorú si môžete vypestovať trikrát za sezónu. Chuťovo sa nelíši od klasického špenátu, skôr vzhľadovo. Je to vyššia rastlina s veľkými zelenými listami. Zberajte ho ešte pred kvitnutím.

Pestovanie špenátu:

• Špenát je možné siať redšie do riadkov vzdialených od seba 0,15-0,25 m.
• Po vzídení riadky okopávajte a porast zavlažujte.
• Zberať začnite asi po 5 vegetačných týždňoch tak, že najvyvinutejšie rastlinky vyrezávate.
• Zberať špenát otrhávaním listov nie je vhodné.

Rukola

Rukola je listová zelenina s pikantnou chuťou, ktorá sa hodí do šalátov a ako prísada do jedál.

Ak si radi pochutnávate na rukole, vedzte, že si vďaka tomu efektívne prečisťujete celý organizmus, vrátane krvi, pečene, celého tráviaceho traktu i obličiek. Konzumácia rukoly zároveň ...2,59 €

Kel

Kel je výživná zelenina s vysokým obsahom vlákniny a vitamínov A a K. Existuje kučeravý a listový kel, ktorý je bohatý na živiny a je skutočným hrdinom zimných mesiacov. Kel sadíme približne 45 centimetrov od seba. Zberajú sa rezom a stále sa tvoria nové.

Mangold

Mangold má však tendenciu ísť na semeno - v horúcom počasí, alebo keď sa krátko po výsadbe výraznejšie ochladilo.

Čakanka

Čakanka sa väčšinou pestuje ako letnička, no ak jej korene necháme po zbere úrody v zemi neporušené, na zimu ich prikryjeme čečinou alebo slamou ako zimný cesnak, tak rastlina prežije aj tuhšie mrazy a bude prinášať úrodu aj počas nasledovných sezón. Čakanka je skvelá listová zelenina vytvárajúca malé hlávky s korenistou chuťou a horkastým dozvukom, ktorá sa často používa v talianskej kuchyni (napríklad grilovaná s olivovým olejom, do rizota, cestovín, koláčov a iných pokrmov). Hlávky čakanky chutia najlepšie až keď sa vyfarbia a dozrejú, no úrodu môžeme zberať viac krát do roka.

V zimnom období si môžete pripraviť chutný šalát zo šalátovej čakanky. Semená čakanky sejte skoro na jar na vyhnojenú hriadku do riadkov vzdialených od seba 0,3 m. Po vzídení rastliny vyjednotíme v riadku na 80-100 mm. Počas vegetácie porast okopávajte a zavlažujte.

Pestovanie listovej zeleniny

Výber miesta

Väčšina listovej zeleniny preferuje slnečné alebo polotienisté stanovisko.

Príprava pôdy

Pred výsadbou alebo sejbou je dôležité pripraviť pôdu. Odstráňte burinu a kamene a zapracujte do pôdy kompost alebo iné organické hnojivo.

Výsev a výsadba

Semená listovej zeleniny môžete vysievať priamo do pôdy alebo si predpestovať sadenice. Pri výsadbe sadeníc dodržujte odporúčanú vzdialenosť medzi rastlinami.

Závlaha

Listová zelenina potrebuje pravidelnú závlahu, najmä v suchých obdobiach. Dbajte na to, aby pôda bola vlhká, ale nie premočená.

Hnojenie

Počas vegetácie môžete listovú zeleninu prihnojovať hnojivom bohatým na dusík.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Listovú zeleninu často napádajú slimáky a slizniaky.

Trvalková listová zelenina

Okrem tradičnej listovej zeleniny existujú aj trvalkové druhy, ktoré stačí zasadiť raz a z úrody sa tešíte roky. Medzi ne patria:

• Rebarbora
• Katran prímorský (morský kel)
• Čakanka
• Topinambur (slnečnica hľuznatá)
• Špargľa
• Medvedí cesnak
• Štiav

Rebarbora

Rebarbora je azda najznámejší druh zeleniny - trvalky, ktorú pestovali aj naši predkovia. Rebarbora sa pestuje pre jej dužinaté, šťavnaté stonky, ktoré majú skvelú, výraznú, sladko-kyslastú chuť čo sa využíva pri pečení rebarborového koláča, príprave rôznych džemov, omáčok, detských výživ a v mnohých ďalších receptoch. Táto viacročná rastlina nie je náročná na starostlivosť a na to aby prosperovala jej stačí výživná, priepustná pôda a polotienisté stanovisko.

Katran prímorský

Katran prímorský známy tiež ako morský kel sa často pestuje ako okrasná rastlina, no zároveň je to vynikajúca listová zelenina, chuťou pripomínajúca kel. Jej výhonky, listy a kvety sú jedlé a vďaka svojej odolnosti bez problémov prežije zimu, takže je ju možné pestovať aj ako trvalku. Ako jedna z mála rastlín prosperuje dokonca aj v slaných pôdach.

Topinambur

Topinambur (slnečnica hľuznatá) je výnimočná, viacročná rastlina príbuzná slnečnici, vytvárajúca jedlé hľuzy, ktoré je možné jesť čerstvé ako aj tepelne spracované ako zemiaky. Majú tuhú štruktúru (ako kaleráb alebo mrkva) a sladkú, orieškovú chuť, takže ich je možné využívať v kuchyni na nekonečné množstvo receptov.

Medvedí cesnak

Medvedí cesnak bežne rastie voľne v prírode v niektorých opadavých lesoch, no ak ho nemáte vo vašom okolí dostatok, môžete ho pestovať ako trvalku v záhrade. Pri oboch druhoch sú jedlé listy aj podzemné časti a darí sa im na tienistých miestach pod stromami a kríkmi. Výrazná, cesnaková chuť medvedieho cesnaku sa skvele hodí na prípravu šalátov, pesta, omáčok a všade tam, kde používame aj klasický cesnak.

Štiav

Štiav je viacročná rastlina, ktorej listy majú pikantnú, citrusovú chuť s trpko horkým dozvukom. Táto listová zelenina je veľmi populárna vo Francúzsku, kde ju používajú do šalátov a na prípravu rôznych omáčok, polievok a iných pokrmov.

Pestovanie listovej zeleniny počas celého roka

Tajomstvo, ako zabezpečiť čerstvé listy do šalátov počas celého roka, spočíva v dobrom naplánovaní. Klasické šaláty s jedným „srdiečkom“, z jednej rastliny je jeden zber: hlávkové, ľadové aj kučeravé šaláty, rímsky šalát, pak-choi.

Druhy zeleniny

Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.

Rozdelenie zeleniny

Aké druhy zeleniny existujú?

• Koreňová zelenina
• Cibuľová zelenina
• Kapustová zelenina
• Strukoviny
• Ľuľkovitá zelenina
• Tekvicová zelenina

Aj keď korene zeleniny môžu byť rôzne: guľaté, kužeľovité, valcovité alebo klinové, všetku zeleninu, u ktorej je jedlou časťou koreň, zaraďujeme do skupiny koreňovej zeleniny. Medzi nimi sa nachádza okrem iných, mrkva, petržlen, zeler, červená repa a reďkovka.

Vzhľadom na vysoké množstvo éterických olejov, cibuľová zelenina vyzdvihuje chuť jedla. Charakteristickou vlastnosťou zeleniny sú početné vrstvy šupiek.

Kapustová zelenina je zeleninou, kde jedlou časťou sú listy a stonky alebo nerozvinuté kvetenstvo. Je to veľmi hodnotná skupina vzhľadom na vysoké nutričné hodnoty a je dokonale vhodná na dlhodobé skladovanie.

Plody a semená strukovín sú po obilninách druhým najdôležitejším zdrojom rastlinnej potravy pre ľudí. Obsahujú mnoho cenných výživových zložiek, vrátene bielkovín. Medzi strukovinami môžeme nájsť napr.

Ľuľkovitá zelenina je z botanického hľadiska ovocím - jej jedlou časťou je dozretý plod rastliny. Napriek tomu je v gastronómii vďaka svojim chuťovým vlastnostiam zaradená medzi zeleninu.

Tekvicová zelenina je výnimočne zdravá, pretože väčšina druhov nezhromažďuje v sebe ťažké kovy. Je bohatá na vitamíny a minerály.

Tabuľka: Top 10 šalátovej zeleniny

tags: #listová #zelenina #zoznam #druhov

Populárne príspevky:

• Recepty na čokoládovo-karamelovú plnku
• Vlastnosti mydla z ovčieho mlieka
• Rýchly recept na rizoto
• Vplyv na cukrovarnícky priemysel
• Recepty s hlávkovým šalátom pre žlčník