Migrácia lososa atlantického a jeho návrat do riek Poprad a Dunajec

Som dlhoročným rybárom a zurčiaca tečúca voda rieky Poprad mi učarovala na celý život. Pri zapadajúcom slnku, zabrodený v rieke, sa mi akosi automaticky začnú v hlave rojiť mnohé myšlienky. V súčasnosti platný zákon o rybárstve z r. 2002 zásadným spôsobom zmenil dovtedajšie členenie rybárskych revírov. Na účely využitia vôd ako rybárskych revírov ich rozdelil na vody lososové a kaprové.

Vodami lososovými sa rozumejú také vody, ktoré svojim charakterom a kvalitou umožňujú život takých druhov rýb, ako je pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň americký, či lipeň tymianový. Už vtedy pri prvých čítaniach zákona ma zarazilo, že losos obyčajný, ktorý prepožičal meno vodám, medzi spomenutými druhmi nie je. A táto myšlienka mi víri hlavou až doteraz.

Rozmýšľajúc o tom sa mi vynára spomienka z detstva na jednu z historiek, ktoré rozprávala moja babka. Raz mi rozprávala príbeh o svojom otcovi, ktorý jedného jesenného dňa šiel orať pole za rieku Poprad. Pri prechádzaní brodu našla pod kolesami voza svoj koniec obrovská ryba, ktorú môj prastarý otec naložil na voz a vrátil sa späť domov. V ten deň mali hostinu blízki i vzdialení susedia. Tú rybu nazývala nárečovo „losoš“.

Tieto dve okolnosti, v spojení s mojou záľubou v muškárení, vo mne naštartovali hlbší záujem o tento druh ryby. Zistil som, že na neres do rieky Poprad v minulosti naozaj tiahol losos obyčajný a aj pstruh morský. Tento ťah je pre prežitie tohto anadromného druhu životnou nevyhnutnosťou.

Život tohto nádherného vytrvalca sa začína na neresiskách v chladných, priezračných, okysličených vodách horných partií sladkých podhorských tokov. Po odrastení juvenilných štádií sa ako smolt vydáva na púť po prúde riek, aby v slaných morských vodách dospel a ako dospelý sa s obdivuhodnou vervou vydáva proti prúdu riek a na mieste svojho zrodu dal základ novej lososej mladi. Pri čítaní či pozeraní videí o tomto stvorení zostávam v nemom úžase nad jeho chuťou k životu a vôľou i húževnatosťou s akou to robí.

Losos bol v minulosti aj v povodí Popradu a Dunajca

O výskyte lososov v povodí Popradu a Dunajca existujú overené historické záznamy. Vo webovom článku o medzinárodnom festivale Európske ľudové remeslo v Kežmarku spomína historička Nora Baráthová aj rybársky cech. Panovník Žigmund udelil Kežmarku už v r. 1411 právo slobodného rybolovu. Podľa Artikul Kežmarského rybárskeho cechu z r. 1614 rybári dávali richtárovi a senátorom ročnú výslužku - jedného lososa a pintu rýb iného druhu. Vratislavských análoch, ktoré sa nachádzajú v lýceu v Kežmarku.

Nedávno som naďabil na poľský e‑bulletin „Pstrąg i Lipień“, ktorého autor Stanisław Cios je zjavne zanieteným ichtyo‑historikom. V jednom z čísiel je zmienka o tom, že v dokumente „Rachunki królewskie z ľata 1412“, uloženom v múzeu vo Varšave, je záznam o návšteve poľského kráľa Władysława Jagiełła v Nowom Sączi, v ktorom sú dopodrobna zaznamenané počty čerstvých lipňov a lososov denne kupovaných na trhu na kráľovský stôl. Poľské mesto Nowy Sącz leží pod sútokom Popradu s Dunajcom, 30 kilometrov od našich hraníc.

V knihe „Hlavátka“ autor Juraj Holčík spomína nález rybích stavcov v rituálnej studni pri Gánovciach zo začiatku doby bronzovej. Nález je datovaný kdesi do roku 1465 pred našim letopočtom a kosti patrili lososovi obyčajnému. Gánovce sú v údolí Popradu a človek z doby bronzovej asi nepodnikal turistické výpravy za lososom k pobrežiu Baltu. Podľa novších dostupných informácií sa losos v Poprade a Dunajci lovil ešte aj v minulom storočí. Posledný losos bol v Dunajci videný v roku 1957.

Losos atlantický (Salmo salar)

Niekoľkoročné úsilie je už korunované úspechmi

Pri pátraní po príčinách vyhynutia populácií lososov tiahnucich do Popradu som nachádzal v podstate stále rovnaké odpovede - v Poľsku boli vybudované priehrady, ktoré sa pre lososa stali neprekonateľnou prekážkou, a tým je jeho osud spečatený. S obdivom i uznaním som sledoval českých kolegov rybárov a ich snahu o návrat lososa do českých riek. Rovnako ma zaujímali i podobné snahy v iných krajinách - v Nemecku, Francúzsku, Dánsku, Švajčiarsku.

V roku 2012 som sa v Karlových Varoch zúčastnil Karlovarského muškarského fóra, témou ktorého bol práve losos. Bol som fascinovaný mnohými myšlienkami, ktoré tam zazneli. V Dánsku v rámci obnov populácií tiahnucich lososov rekonštruujú rieky do pôvodnej podoby podľa historických máp. Niekoľkoročné úsilie je už korunované úspechmi v podobe aj metrových úlovkov. Podpora turizmu za lososmi sa Dánsku vracia v podobe nemalých prostriedkov odvedených do štátneho rozpočtu.

Prednáška Švajčiara Philippa Sichera vzbudila môj rešpekt k ich snahe. K švajčiarskym neresiskám vedie najdlhšia európska migračná trasa a lososovi na nej stojí v ceste, ak si dobre pamätám, 23 priečnych prekážok. Na prezentovaných mapách Philippe demonštroval ako čo i len jedna spriechodnená prekážka otvára brány do nových povodí. Rozprával aj o smutných okolnostiach, keď vynaložená snaha je jednou ekologickou katastrofou znova takmer na štartovacej čiare. V závere vyslovil svoj obdiv k lososovi, k tomu čo všetko dokáže prekonať v záujme zachovania života.

Migrácia lososov

Dve prekážky odstránené

Keď som sa kdekoľvek medzi rybármi, či funkcionármi zmienil o tom, či by sme sa o čosi podobné nemohli pokúsiť aj u nás, odvšadiaľ zaznievali dookola stále rovnaké argumenty - v Poľsku sú priehrady a vystavať rybovody je takmer nemožné a navyše závislé od Poliakov a nie od nás. Pri pomoci nášmu mladému rybárovi so stredoškolskou prácou nesúcou názov „Návrat lososa obyčajného do rieky Poprad“ sme „prstom po mape“ precestovali trasu vôd Popradu až do ústia v Baltskom mori. Na stránkach www.google.maps.com sme na tejto trase našli tri prekážky - priehrady Rożnów, Czchów a Włocławek.

V novembri 2015 mi priateľ Janko Lišivka celý rozradostený zavolal, že na webe našiel foto rybovodu na priehrade Rożnów. V duchu hesla „neuverím, kým neuvidím“, sme sa v jednu decembrovú nedeľu spolu s ďalším priateľom Dušanom Boreckým vybrali do Poľska pozrieť si ten rybovod na vlastné oči. Naša výprava bola korunovaná zistením, že aj priehrada Rożnów, aj priehrada Czchów rybovody majú! Síce v čase našej návštevy nimi tieklo smiešne množstvo vody, ale stavby tam naozaj stoja. Podľa poľských webových stránok rybovody po skončení stavby boli vyhodnotené ako fungujúce, keďže bol zaznamenaný prechod rýb oboma smermi. O tomto by mohla svedčiť aj skutočnosť posledného videného lososa na Dunajci v roku 1957. Ak je tento údaj pravdivý, tak to bolo 8 rokov po zrealizovaní oboch stavieb (Rożnów v r. 1941, Czchów v r. 1949).

Všetko nasvedčovalo tomu, že problémom asi bude tretia prekážka - priehrada Włocławek. Nechcelo sa mi však veriť, že novšia stavba by bola realizovaná bez rybovodu. Preto som sa stále viac zahlboval do poľštiny a poľských webov a narazil som na informáciu, že priehrada prešla v rokoch 2013 - 2015 rekonštrukciou, ktorej súčasťou bola aj oprava rybovodu. Rybovod bol aj na tejto priehrade súčasťou stavby, ale po spustení stavby v roku 1970 voda prehĺbila dno pod priehradou tak, že medzi vyústením rybovodu a hladinou Visly bol niekoľkometrový skok. Pri spomenutej rekonštrukcii bol rybovod upravený, zmodernizovaný a vybavený zariadením na monitorovanie preplávajúcich rýb. Už v prvých mesiacoch po skolaudovaní boli kamerami zaznamenané obojsmerné prechody niektorých druhov rýb, medzi nimi aj pstruha morského. Zjavne to neboli reprodukčné migračné ťahy, ale fotografie potvrdili, že ryby si tento „chodník“ vedia nájsť.

Vypúšťanie lososov do Dunajca

Pred pár mesiacmi som pri potulkách virtuálnym svetom narazil na video s názvom „Tarliska Górnej Raby“ o realizácii spoločného švajčiarsko‑poľského projektu sprístupnenia prítokov Visly migrujúcim rybám, pri ktorom, okrem iného, spriechodnili niekoľko hrádzí. Podľa informácií, ku ktorým som sa aj vďaka filmu dostal, bol losos zaznamenaný až v Tarnowe, čo je od nás už len na skok.

Milióny lososov sa vracajú domov | National Geographic

Losos baltický

Lososov je niekoľko druhov, niektoré migrujú z mora do riek iné nie. Našim cieľom bol konkrétne losos atlantický /salmo salar/, ale vo Švédsku dostal prívlastok losos baltický, pretože žije v baltickom mori a je to geograficky izolovaná skupina.

Lososy väčšinu svojho života trávia v mori no za účelom rozmnožovania sa vracajú späť do rieky, kde sa narodili. To dokážu rozpoznať podľa chemizmu vody. V žiabrach dochádza k zmenám, a tak nemajú problém dlhodobo prežiť v slanej aj v sladkej vode. Dorastajú až do dĺžky 150 cm, priemerná hmotnosť v treťom roku života je 9-13 kg, no najťažší exemplár mal až 46 kg. Najviac cenené a najbojovnejšie sú čerstvé ryby, ktoré práve prichádzajú do riek z mora. Tie majú striebornú farbu, ktorá sa počas ich cesty riekou mení na tmavú bronzovú.

Ako inak súčasná populácia lososov sa stretáva s veľkými problémami. Či už sú to migračné prekážky, priemyselný lov do sietí alebo choroby. Vo vyspelých krajinách už odstránili priehrady, ktoré znemožnili prirodzený ťah rýb. Popri vodopádoch sa budujú rybochody, aby rybám uľahčili cestu proti prúdu dravej rieky. No jedným z najväčších problémov sú práve rybie farmy vo fjordoch, kde sa chovajú tie „zdravé“ oranžové filety, ktoré nájdete v našich supermarketoch. Totižto v obmedzenom priestore rybích fariem sa šíria choroby, plesne a parazity.

Okolo fariem sa plavia aj voľne žijúce divoké lososy, a tak dochádza k infikovaniu chorobami a parazitmi, najčastejšie voškami. Lososy z fariem, ktorým sa podarilo ujsť sa pridávajú k divokým a po nerese dochádza ku kríženiu medzi rybami. Preto platí pravidlo, že ak ulovíte lososa z farmy, nemôžete ho vrátiť spať do rieky, aby sa nekrížil s divokými rybami.

Lov lososov

Čo sa týka samotného lovu lososov, tak to je pre bežného muškára odrasteného na stredoeurópsky riečkach poriadna zmena. Ako prvé si musíte zaobstarať obojručné muškárske prúty - double hand a naučiť sa s nimi nahadzovať. Mne stačilo niekoľko tréningov a pár rád od priateľov a lietalo to celkom obstojne. Výber padol na dva prúty #8 v dĺžke 13,2“ a #10 v dĺžke 15“. K tomu poriadne navijaky, kde musíte napratať aspoň 200 m 30 lb backingu a running line so strelnou hlavou. Aby to nebolo také jednoduché šnúr je, samozrejme, viac druhov: skagit, spey a scandi. Ja som konkrétne používal „scandi kit“ kde som si mohol meniť potápavosť poslednej časti šnúry. Princíp výberu šnúry je taký, že veľká jarná voda a hlboké pooly - potápavé šnúry. Bežný prietok, plytšie výplavy - intermediálne a plávajúce šnúry.

Muchy sú kapitola sama o sebe. V zásade väčšina z nich neimituje nič prirodzené, čo by ste v rieke mohli nájsť. No na každú rieku, dobu dňa a farbu vody má každý svoje tajné tromfy. Pre mňa je to však stále totálna „kolotočarina“. Pretože prichádzame k tomu najdôležitejšiemu a to, akú potravu losos v rieke prijíma? Žiadnu. Dosť šialené. Takže aj to je jeden z dôvodov prečo sa o lososoch hovorí ako o rybe tisícich hodov. Poznám rybárov, ktorí nemali niekoľko rokov po sebe ani len záber od tejto ryby. Skrátka, je to poriadna psychohygiena a nie je to rybačka pre každého.

Náš termín odchodu sme stanovili na začiatok júla. Sezóna je síce už v plnom prúde, no chceli sme sa vyhnúť počiatočným návalom na rieke a ryby sú už rozlezené po väčšej dĺžke rieky. Avšak prognózy pred našim odchodom vôbec nie sú dobré. Švédsko zažíva extrémne teplá, čo znamená menší prietok vody, zastavený ťah z mora a veľa iných problémov, s ktorými sa stretneme neskôr.

Po príchode na miesto kupujeme v kempe povolenky na týždeň za cca 170 €. Ideme sa rozhliadnuť po prvých pool‑och a hneď nám do oka padla oktávia s českou poznávacou značkou. Tí nemajú pre nás dobré správy. Za niekoľko dní nechytili zatiaľ žiadneho lososa. Mali iba pár kontaktov a spadnutých rýb. Čas si momentálne krátia lovom lipňov a uvažujú nad zmenou rieky, ktorá, ako sme sa neskôr dozvedeli, bola rovnako bezúspešná.

Lov lososov v Nórsku

Informácie od domácich Švédov nie sú o nič lepšie, rýb je vraj v rieke dosť, ale teplota vzduchu 28 stupňov a teplota vody 19 stupňov nie je pre túto oblasť vôbec bežná. Domáci v takomto počasí na lososy vôbec nechodia, a tak sme celý týždeň na rieke takmer sami. Volíme teda taktiku lovu v noci, aby sme znásobili naše už aj tak mizivé šance. Noc sa tu však líši od tej našej. Žiadna tma, žiadne hviezdy. Slnko sa tu v tomto období schová za kopce aby o kúsok vedľa o cca 3 hodinky zase vyšlo.

Prvá noc nepriniesla žiadny kontakt. Videli sme vyskočiť asi dve ryby. Chytali sme prvé pool‑y od mora, no keďže čerstvé ryby teraz neprichádzajú do rieky, musíme ich hľadať vyššie proti prúdu. Nasledujúci deň sa presúvame asi 30 km proti prúdu rieky k veľkému vodopádu v skalnej rokline. Po oboch stranách rieky sú vybudované rybochody, na začiatku jedného je dokonca pod vodou umiestnená kamera, ktorú môžete sledovať online na webe. V oboch rybochodoch sú nainštalované aj počítadlá rýb. Zaujala nás však tabuľa s nápisom „lososie observatórium“ a tak pokračujeme po chodníku. Ten nás vedie dolu po schodoch do miestnosti, ktorá má jednu stenu presklenú a vidíte priamo do rybochodu. Nechýba LCD displey, na ktorom je živý prenos z kamery pod vodopádom, fotobunkové svetlá a ako čerešnička na torte vedie do tejto miestnosti aj výťah pre imobilných na vozíčku. Toto všetko je v dedinke, v ktorej nie je ani len obchod s potravinami. Iný svet, sme v nemom úžase. Ten je znásobený hneď keď v rybochode, uvidíme dva asi metrové lososy. Navnadení schádzame k poolu asi 500 m pod vodopádom, pretože priamo pod ním sa logicky chytať nesmie.

Ja s Michalom sme na pravej strane rieky a Richard so Zdenom na ľavej. Začína sa nekonečný kolotoč nahadzovania. Ryby vidíme často vyskakovať nad hladinu, alebo robiť delfína, takže motivácia rastie s každým šplechnutím na hladine.

V hlave si dookola prehrávam nejakú slohu z piesne, keď tu zrazu cítim šlkbnutie! Podľa inštrukcií uvoľním jednu slučku aby losos s muchou mohol kúsok klesnúť a pomaly zdvíham udicu. Tá v momente ožíva a dostávam do nej riadne bomby! Losos vyskakuje nad hladinu a mieri proti prúdu rieky do pool‑u. Hulákam od radosti, dovíjam šnúru, ktorá vzápätí sviští von z navijaka, losos si to namieril k opačnému brehu, opäť vyskakuje nad hladinu a odhadujeme mu okolo 90 cm. Neskutočne silná ryba. Ťah však razom povolil a ryba je preč. Posledný meter 40 mm fluorokarbónového nadväzca je totálne rozstrapkaný a prerezaný o skaly na dne rieky. Odtrhol mi to ako slovenský rušeň vagóny. Hoci tento súboj trval asi len 2 minúty, zanechal vo mne jeden z najsilnejších rybárskych zážitkov. Niekedy vyhráš, niekedy prehráš. Taký je život.

Ďalšie dni sa nesú v rovnakom duchu. Počas spánku nás vyciciavajú komáre, cez deň sa ideme okúpať na neďaleké jazero a hľadáme nové miesta na lov. Voda v rieke sa naďalej zohrieva a klesá. Kamera pod vodopádom už nie je ani úplne pod vodou.

Kontaktujem kamarátov zo Švédska či má zmysel presunúť sa na niektorú rieku v blízkosti, ale všade je to rovnako zlé. Dokonca tak zlé, že niektoré rieky z dôvodu prehriatej vody a zníženého obsahu kyslíka doslova zatvorili pre rybárov. Rišo obsadil miesto, kde sa mi podarilo druhý deň zapnúť rybu a trpezlivo prehadzuje rieku. Po asi hodine dostáva záber. Nad vodou sa vo výskoku ukázala asi 80 cm dlhá ryba, no po pár sekundách opäť padá z háčika. Rišo sa však nevzdáva a vytrvalo hádže na to isté miesto a po asi trištvrte hodine dostáva ďalší záber, no tentokrát sa mu konečne podarilo rybu úspešne zdolať. Dal to ako pán, na „Vágnera“ - posledný deň, poslednú hodinu. Konečne podoberáme asi 60 cm dlhého baltického lososa.

Týmto zakončil našu lososiu rybačku. Hoci sme za tento týždeň toho veľa neulovili, no v takýchto podmienkach, aké sme mali, považujeme za úspech každý jeden záber. Ďalší deň sa presúvame do vnútrozemia, kde sa chceme povenovať miestnym pstruhom, lipňom a šťukám.

tags: #losos #atlanticky #migrovanie #trasa