Ľudia žijúci bez jedla: Fakty a mýty

Na jednej hodine biochémie som sa svojich študentov - medikov v druhom ročníku štúdia - opýtal, či niekedy počuli o breathariánoch alebo „pránických ľuďoch“. Títo ľudia o sebe tvrdia, že dlhodobo vôbec nejedia (niekedy tvrdia, že ani nepijú vodu a iné tekutiny) a že žijú z prány alebo energie Qi (čítaj „či“), vďaka ktorej bez problémov a v zdraví fungujú.

Cieľom mojej otázky medikom nebolo diskutovať o tom, či sa títo ľudia chcú svojimi tvrdeniami zviditeľniť, či chcú vedome alebo nevedome zavádzať svoje publikum, či sú psychicky nie celkom v poriadku alebo majú iný dôvod, prečo také tvrdenia šíria.

Návrhy zahŕňali to, čo mnohí vedci údajne aj na breathariánoch skúšali: monitorovanie činnosti človeka 24 hodín denne 7 dní v týždni (ktoré však nie vždy bolo úplne dôsledné), odbery a analýza krvi a iných telesných tekutín, rôzne zobrazovacie metódy a podobne. Niektoré také štúdie dokonca napriek všetkým vykonaným testom údajne nedokázali vysvetliť, ako je možné, že títo ľudia údajne bez jedla stále žijú.

Avšak z mne neznámeho dôvodu žiaden vedec v týchto štúdiách nepovažoval za potrebné spraviť rýchly a pomerne jednoduchý test, ktorý by viedol k odpovedi na našu otázku. Tým testom je meranie zloženia vdychovaného a vydychovaného vzduchu.

Prečo musíme prijímať potravu?

Jednou z prvých vecí, ktoré sa študenti na biochémii dozvedia, je to, prečo človek musí prijímať potravu, prečo musí dýchať, kedy a prečo by nastala smrť, pokiaľ by nedýchal alebo nejedol. Obe tieto činnosti súvisia so získavaním energie pre základné životné procesy, akými sú pohyb, rast a rozmnožovanie buniek, činnosť nervovej sústavy, imunitného systému a ďalších nemenej dôležitých biologických procesov. Energia v organizme samozrejme „nevzniká“ v pravom zmysle slova (aj keď to niektoré učebnice takto uvádzajú, čo je nepresné).

To by bolo v rozpore so zákonom zachovania energie.

Primárnym zdrojom energie pre naše bunky sú niektoré chemické reakcie, konkrétne spaľovanie (oxidácia) niektorých organických látok (napríklad cukrov, tukov alebo v niektorých prípadoch aj proteínov). Rovnakým spôsobom, teda v rámci chemickej reakcie, sa energia uvoľňuje aj v spaľovacom motore auta, kde dochádza k spaľovaniu (oxidácii) benzínu alebo nafty kyslíkom zo vzduchu vo valcoch motora, pričom sa uvoľnená energia prevádza rozličnými súčiastkami na pohyb kolies, výrobu elektrickej energie pre ďalšie funkcie auta a časť sa tiež uvoľní ako teplo.

Bez paliva to teda nejde, ale dopĺňať ho nemusíme neustále. Auto má nádrž a na jedno natankovanie prejdeme aj niekoľko sto kilometrov. Človek si zas vytvára zásobné tuky, ktoré mu vydržia aj na niekoľko týždňov bez jedla.

Veľký rozdiel medzi človekom a autom je v tom, že spaľovací motor auta je pri nedostatku paliva možné vypnúť pokojne aj na pomerne dlhé obdobie a po jeho doplnení je možné motor opäť naštartovať. Človek dokáže zjesť ústami naozaj skoro čokoľvek vrátane skla a kovov (stačí pozrieť pár príkladov na YouTube) alebo aj vypiť benzín, ale využiteľnú energiu môže získať prakticky len z cukrov, tukov a proteínov, prípadne ešte z etylalkoholu (etanolu).

Čo sa s týmto palivom deje v organizme a ako sa z neho uvoľňuje potrebná energia, s tým sa pomerne detailne oboznamujú študenti medicíny v prvom a druhom ročníku. Zjednodušene sa však dá povedať, že molekuly paliva (cukry a tuky), ktoré sa skladajú z uhlíka, vodíka a kyslíka, sa vo väčšine buniek postupne premieňajú zložitými reakciami až na oxid uhličitý a vodu, pričom nevyhnutnou podmienkou je prítomnosť dostatočného množstva kyslíka podobne ako pri spaľovacom motore.

Vyjadrené slovami: jedna molekula glukózy 1 C₆H₁₂O₆ reaguje so 6 molekulami kyslíka O₂, a pritom vzniká 6 molekúl oxidu uhličitého CO₂ a 6 molekúl vody H₂O. Zároveň sa pri tom sa uvoľní značné množstvo využiteľnej energie.

Chemicky hovoríme, že reakcia je exergonická = uvoľňujúca energiu (tento pojem pôvodom z gréčtiny doslova znamená, že túto reakciu je možné využiť na konanie práce (ergon = práca)). V tomto momente je dôležité si povedať alebo si pripomenúť jeden zo základných zákonov v chémii, zákon zachovania hmotnosti. Jedna z jeho formulácii znie takto: Celkový počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch (zlúčeniny naľavo od šípky) musí byť rovnaký ako celkový počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch (zlúčeniny napravo od šípky).

Odkiaľ a kam?

Zdrojom kyslíka pre naše bunky je vzduch. Ten pri nádychu spolu s ďalšími plynmi vo vzduchu vstupuje dýchacími cestami do pľúc. Voda, ktorá vzniká ako produkt oxidácie živín, sa stáva súčasťou vodného prostredia. Voda v našom organizme predstavuje asi 50 - 60 % telesnej hmotnosti.

Pri spaľovaní glukózy a iných látok sa za deň vytvorí asi 300 - 500 ml vody a túto vodu označujeme názvom metabolická voda. Toto množstvo vody nám samozrejme na deň nestačí, keďže za rovnaký čas z tela vylúčime cca. 1,5 - 2,5 litra tekutín a rozdiel musíme doplniť príjmom tekutín ústami.

Z týchto štyroch zlúčenín nás bude zaujímať kyslík a oxid uhličitý, teda tzv. dýchacie plyny. Oba plyny súvisia s činnosťou pľúc, keďže pľúca sú hlavnou vstupnou bránou organizmu pre kyslík, a zároveň hlavnou výstupnou bránou pre oxid uhličitý.

Približne 78 % dusíka N₂, cca 21 % kyslíka O₂, menej ako 1 % vzácneho plynu argónu Ar, cca. Zo súhrnnej rovnice spaľovania glukózy nám logicky vyplýva, že množstvo kyslíka vo vydychovanom vzduchu by malo byť menšie, pretože časť kyslíka prestupuje do krvi a ide do tkanív, kde sa spotrebuje.

A naopak množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu by malo byť väčšie, pretože sa v organizme produkuje. A to je presne to, čo pozorujeme. Kyslíka vo vydychovanom vzduchu je cca. 14 až 16 %, teda zhruba o 5 % menej ako v okolitom vzduchu, čo zároveň znamená, že nie všetok kyslík, ktorý vdýchneme, sa dostane až do krvi a využije na chemické reakcie v bunkách - reálne sa tam dostane len 5 %, čiže necelá štvrtina.

BR: Áno, samozrejme!

PŠ: Dokázali sme, že váš organizmus, podobne ako organizmus kohokoľvek z nás, využíva kyslík zo vzduchu (ak by ho nevyužíval, percento kyslíka by bolo rovnaké ako v okolitom vzduchu po zohľadnení vlhkosti a teploty) a tiež, že váš organizmus produkuje oxid uhličitý, ktorého koncentrácia je vo vydychovanom vzduchu oveľa vyššia ako v okolitom vzduchu.

Toto zistenie znamená, že vydychujete omnoho viac uhlíka v podobne oxidu uhličitého ako vdychujete, čo znamená, že každým výdychom stráca váš organizmus nezanedbateľné množstvo uhlíka. Bežný človek musí tento uhlík prijímať potravou v podobe cukrov, tukov a bielkovín.

1. hypotéza: Na ľavej strane schémy buď naozaj nie je žiadna ďalšia zlúčenina, alebo je tam jedna alebo viac zlúčenín, ktorá neobsahuje uhlík. V tom prípade sme objavili prvý príklad toho, že neplatí zákon zachovania hmotnosti.

2. hypotéza: Uhlík, ktorý breatharián vydychuje, sa do organizmu nedostáva zvonka potravou, ale vzniká v jeho organizme nejakým fyzikálnym procesom (napríklad jadrovým rozpadom iného prvku alebo jadrovou syntézou).

3. hypotéza: Látkou na ľavej strane schémy je sacharid alebo iná živina, akurát ju breatharián prijíma iným spôsobom ako ústami (napríklad pomocou infúzií a podobne).

4. hypotéza: Breatharián hovorí pravdu a naozaj neprijíma žiadnu potravu. V tom prípade u neho prebieha hladovanie a na ľavej strane schémy bude molekula tuku, ktorú organizmus vyberá z tukových zásob, aby pokryl energetické potreby svojich buniek. Prejaví sa to postupným strácaním telesnej hmotnosti a chradnutím. Ak s tým breatharián začal dnes a poctivo bude v hladovke pokračovať, smrť u neho nastane do 90 dní.

Mimochodom, ak máme po ruke dostatočne presnú váhu (napríklad takú, ktorá dokáže zmerať rozdiel 10 gramov aj u dospelého človeka), stratu hmotnosti pomocou obyčajného dýchania môžeme sami pozorovať aj v priebehu niekoľkých minút až hodín, pretože hmotnosť kyslíka prijatého do organizmu pri nádychu je menšia ako hmotnosť oxidu uhličitého a vodnej pary, ktorú stratíme pri výdychu.

Čo nás privádza k ešte jednému testu, ktorý stačí u breathariána urobiť - pravidelne ho vážiť presnou váhou napríklad každých 20 minút počas niekoľkých hodín bez toho, aby čokoľvek prijímal a menil oblečenie.

Fyzikálne a chemické zákony, ktoré sme objavili pred desiatkami či stovkami rokov sú však neúprosné. A tak keď sa objaví jednotlivec alebo skupina s neuveriteľným tvrdením (s dôrazom na slovo neuveriteľný), ktoré sa vymyká známym a časom overeným zákonom prírody, znamená to buď začiatok revolúcie v danej vedeckej oblasti, alebo to znamená, že médiá a verejnosť nie sú natoľko vedecky gramotné, aby také tvrdenie odfiltrovali skôr, než sa dostane k stále pomerne dôverčivým masám. Žiaľ, väčšinou sa deje to druhé.

Autor je vyštudovaný lekár a vysokoškolský učiteľ biochémie.

Poznámky:

1. Dôvod, prečo spaľovací motor možno vypnúť a potom opäť naštartovať, zatiaľ čo ľudské bunky nie, súvisí s tým, že v spaľovacom motore sa energia používa len pre jeho funkciu, teda pre pohon kolies a podobne, ale nie pre zachovanie jeho štruktúry. Motor je vyrobený z kovových častí a ďalších materiálov, ktorých štruktúra a usporiadanie ostáva bez zmeny, aj keď práve nepracuje. Živé bunky však neustále podliehajú svojej prestavbe, vytvárajú si nové komponenty „za behu“ a staré súčiastky naopak recyklujú alebo sa ich inak zbavujú. Ak bunka prestane využívať palivo, nebude mať dostatok energie nielen na zachovanie svojej funkcie, ale ani na zachovanie svojej štruktúry a napokon sa rozpadne. Ak sa to stane väčšiemu počtu buniek, hovoríme o nekróze tkaniva alebo orgánu (napríklad infarkt myokardu je nekróza (časti) srdcového svalu).
2. Súhrnná rovnica znamená, že dej, ktorý opisuje, nenastane v jednom kroku, ale v mnohých na seba nadväzujúcich krokoch a zobrazuje len tie zlúčeniny, ktoré sa počas tohto deja spotrebovali (tie na ľavej strane rovnice) a tie, ktoré počas tohto deja vznikli (tie na pravej strane rovnice).

tags: #ludia #zijuci #bez #jedla #fakty #a

Populárne príspevky:

• Tipy na varenie zemiakov do francúzskeho šalátu
• Recept na plnenú krkovičku
• Recept na obrátené rezne
• Hrachová polievka: Jednoduchý recept
• Dokonalá ružová torta na oslavu