Slovenské strigy a mágia: Od ochrany pred bosorkami k receptu na vianočný štedrák

Americký Halloween síce veľmi neoslavujeme, no stríg sa bojíme už od nepamäti. Tých ozajstných. Naši predkovia dokonca poznali veľa spôsobov, ako sa pred nimi ochrániť. Stríg a bosoriek sa ľudia báli už v dávnej minulosti. Dokázali vraj urieknuť človeka či zoslať na neho chorobu.

Čo však bolo ešte horšie, dokázali počarovať kravám, ktoré potom prestali dávať mlieko. To bola v rodine slovenského hospodára doslova pohroma, pretože mlieko bolo dôležitou súčasťou stravy.

Ich moc vraj vrcholila na Luciu, 13. decembra, ku ktorej sa viažu aj viaceré ľudové múdrosti. Od Kataríny až do Vianoc „Ľudia v dávnej minulosti mali na jeseň, kedy sa skrátili dni, rešpekt pred tmou a hlavne im chýbalo životodarné slnko. Verili, že strigy majú v tomto období väčšiu možnosť a aj snahu škodiť ľuďom. Strídžie dni, ako sa tieto dni nazývali, trvali od Kataríny až do Vianoc,“ povedala pre Aktuality.sk etnologička a historička Katarína Nádaská.

Strigy mali podľa ľudových predstáv snahu preniknúť do maštale, a preto gazdovia nepúšťali do stajne nikoho cudzieho. Verili, že strigy dokážu meniť svoju podobu. Často sa vraj menili na čiernu mačku a ľahko prekĺzli ku kravám a zobrali im mlieko. Počarovaná krava bola malátna a prestala dávať mlieko.

Ako uvidieť všetky strigy

Strídžie dni vrcholia práve na Luciu, preto sa robili napríklad tzv. Luciine stolčeky, ktoré poznáme len z ľudového rozprávania. „Na Luciu sa začal robiť malý drevený stolček a práca sa mala rozvrhnúť tak, aby sa každý deň na stolčeku niečo urobilo a na Štedrý deň mal byť stolček hotový.

Podľa ľudového rozprávania platilo, že kto si ho zobral na polnočnú omšu a sadol si naň za oltár do magického kruhu urobeného trojkráľovou kriedou, mal uvidieť všetky strigy z okolia a tie sa mu mali potom vyhýbať, aby ich neodhalil,“ vysvetlila Nádaská.

Svätá Lucia je podľa ľudovej viery ochrankyňa pred bosorkami, preto sa od Lucie až do Štedrého večera zamykali maštale i chlievy. Naši predkovia verili, že strige stačilo, aby si zo stajne vzala kúsok slamy, hnoja alebo inú drobnosť a mohla škodiť. V dňoch okolo Lucie a na Luciu sa nepredávali ani nepožičiavali žiadne produkty z gazdovstva.

Odháňanie bosoriek

„Medzi rozšírené zvyky v rôznych oblastiach Slovenska patrilo aj rituálne odháňanie bosoriek a to buchotom, rozbíjaním starého riadu priamo v dedinách alebo na krížnych cestách, kde sa strigy mali stretávať. Na robenie hluku sa využívali trlice a trepačky. Poväčšine sa v tieto dni ani nepriadlo, vretená odpočívali. Ten, kto porušil tento zákaz, mohli mu hnisať prsty. Gazdovia nechodili v tento deň zase na pole,“ dodala Nádaská.

Z ľudových múdrostí o Lucii si najmä dievčatá iste najviac zapamätali praktiky ľúbostnej mágie. „Medzi najznámejšie a hádam aj najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov a jeden lístok bol čistý. Dievča si každý večer jeden lístoček vzalo a roztrhlo bez prečítania. Až ten posledný lístok na Štedrý večer si otvorilo a prečítalo meno na ňom. Ak bol lístok čistý bez mena, znamenalo to, že sa nevydá,“ povedala etnologička.

Na západnom Slovensku bolo známe aj načieranie tečúcej vody pri brieždení, ktoré malo priviesť k dievčaťu pytačov. Slobodné dievčatá išli k potoku či riečke a načreli rukou do vody a odriekali pri tom slová:„Beriem vodu pravou rukou, žehnám sa ja Bohu, Duchu, vyše lávky, niže lávky, len u nás.“ Potom načreli pravou rukou do vody a dali z nej do hrnčeka.

Vianočný židovský štedrák super recept | Zuzana Machová

Štedrák na vianočnom stole

Štedrák na stole jednoducho nesmie chýbať! Tradičný recept vám prinášame i my v Dobrom jedle. Čo si upiecť na tieto Vianoce? Odporúčame vám vyskúšať tento skvelý recept na vianočný štedrák od našej Veroniky. Je síce pracný, no zaslúžene patrí k najobľúbenejším vianočným koláčom v mnohých domácnostiach. Pustite sa do práce, veď ho naozaj pečieme iba raz do roka!

Jemné kysnuté cesto s rôznymi náplňami, ktoré sa spájajú do dokonalého sviatočného pokrmu. Štedrý koláč je synonymom pre sviatočnú pohodu, rodinné stretnutia a nezabudnuteľné chvíle počas Vianoc. Tento koláč, plný rôznych náplní ako mak, orechy, tvaroh a slivkový lekvár, je doslova poslom vianočnej atmosféry.

Recept na vianočný štedrák

Ingrediencie:

Múka polohrubá
Kryštálový cukor
Olej
Mletý mak
Vajcia
Kypriaci prášok do pečiva
Mlieko

Postup prípravy:

Všetky suroviny dáme do misky a poriadne vyšľaháme, kým sa v testoch nezačnú robiť bublinky.
Budeme potrebovať: Cesto (1 šálka = 200 ml): 1 ks - vajcia 1 šálka - kr. cukor 1 šálka - mleté vlašské orechy 1 šálka - mlieko 1/2 šálky - olej 1 šálka - polohrubá múka 1 bal. - prášok do pečiva 1 bal.

Príprava cesta a náplne:

Obe múky, zvyšný cukor, soľ, žĺtky a vzídený kvások začnite miesiť.
Keď sa cesto začne spájať, pridajte rozpustené a schladnuté maslo.
Na makovú náplň zohrejte mlieko s cukrom pod bod varu, vsypte mak a ešte minútu miešajte nad zdrojom tepla.
Na orechovú náplň do horúceho mlieka s cukrom vsypte orechy a ešte minútu miešajte.

Vrstvenie a pečenie:

Vykysnuté cesto rozdeľte na polovicu.
Dno formy s priemerom 26 cm vyložte papierom na pečenie a vložte prvú časť cesta, rozvaľkaného do tvaru kruhu.
Rozotrite polovicu makovej náplne, prikryte cestom a rozotrite polovicu tvarohovej náplne.
Opäť prikryte cestom, rozotrite polovicu lekváru a na vrch poukladajte pásy cesta do tvaru mriežky.
Mriežku potrite žĺtkom.
Pečte približne 50 až 60 minút v rúre vyhriatej na 170 °C.

Zaujímajú vás rýchle a chutné recepty, tipy od známych ľudí aj praktické rady do kuchyne? Prihláste sa na odber newslettra magazínu Dobré jedlo a každý týždeň od nás dostanete nápady na varenie i pečenie!