Pestovanie paradajok: Ako zachrániť vädnúce sadenice a dosiahnuť bohatú úrodu

Každý milovník leta túži po domácich paradajkách, ale nesprávna starostlivosť môže túto túžbu ľahko zmariť. Ako teda zachrániť sadenice paradajok pred vädnutím a prípadným uhynutím? V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie príčiny vädnutia sadeníc paradajok a ponúkneme riešenia, ako im predísť.

Príčiny vädnutia sadeníc paradajok

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že sadenice paradajok začnú vädnúť. Medzi najčastejšie patria:

• Nedostatočná alebo nadmerná zálievka: Paradajky majú radi vodu, ale príliš veľa vody môže spôsobiť hnitie koreňov.
• Nedostatok čerstvého vzduchu: Paradajky potrebujú vzduch, ale prievan im môže uškodiť.
• Zlá pôda: Nekvalitná pôda neposkytuje rastlinám potrebné živiny.
• Škodcovia a choroby: Fusárium, bakteriálne vädnutie a "čierna noha" sú časté problémy.

Zálievka a vlhkosť

Sadenice paradajok majú veľmi radi vodu, preto by sa mali často polievať teplou vodou. Ak sú sadenice vysadené v špeciálnych kvetináčoch na okne, v spodnej časti kvetináčov by malo byť urobených niekoľko otvorov. Ak nie je dostatok takýchto otvorov, sadenice sa môžu jednoducho začať dusiť, paradajky vädnú, listy sú suché a potom opadnú. Je potrebné na chvíľu zastaviť výdatné zavlažovanie, ale pôda musí zostať dostatočne vlhká. Existuje situácia, keď je zalievanie sadeníc nedostatočné.

Ak je nádoba so sadenicami v príliš teplej mikroklíme (v blízkosti krbu, radiátora), paradajka vädne a padá. Pri skúmaní takejto paradajky môžete vidieť, že koreň zostáva zdravý, ale listy sadenice na okrajoch začínajú vädnúť, vysychať, žltnúť. Ak chcete situáciu napraviť, mali by ste kvetináč premiestniť na chladnejšie miesto, kde nebudú žiadne ohrievače.

Vzduch a vetranie

Na tmavom mieste budú sadenice paradajok malé. Prečo listy paradajok v tomto prípade vädnú? Môže to byť spôsobené nedostatkom čerstvého vzduchu. Paradajky veľmi obľubujú vzduch, takže musíte pravidelne vetrať miestnosť alebo skleník. Ale prievan môže viesť k rovnakému výsledku. Paradajky pod neustálym prúdom studeného vzduchu vädnú a listy opadávajú.

Pôda a živiny

Okrem chýb v starostlivosti môžu sadenice paradajok trpieť zlou pôdou, škodcami alebo chorobami. Nekvalitná pôda vedie k tomu, že sadenice paradajok vädnú. Preto pred výsadbou zeleniny je potrebné pripraviť pôdu.

Škodcovia a choroby

Fusárium je plesňová infekcia zdravých sadeníc. Paradajky sú infikované z pôdy, v ktorej sú spóry huby. Niekedy môžu byť zakúpené semená kontaminované plesňami. Najskôr sú ovplyvnené spodné listy paradajok, ak to včas neošetríte, potom listy paradajky vyschnú a rastlina úplne odumrie.

U sadeníc paradajok môže tiež dôjsť k vädnutiu v dôsledku baktérií. Vyvíja sa, keď baktérie vstupujú do pôdy a množia sa. Vyrovnať sa s týmto typom ochorenia pomôže „Glyocladinu“. Zeleninu musíte spracovávať niekoľkokrát za sezónu s intervalom 1,5 - 2 týždne.

Pri chorobe ako „čierna noha“ sadenice paradajok postupne vädnú, začínajúc od koreňov. V tomto prípade stonka zeleniny začne tmavnúť a koreň hniť. V počiatočnom štádiu ochorenia je možné paradajky zachrániť.

Tipy pre úspešné pestovanie paradajok

Každý správny pestovateľ by mal byť schopný vypestovať paradajky. Lenže dosiahnuť dokonalú úrodu paradajok nie je vôbec jednoduché. Starostlivosť o ne je veľká - potrebujú veľa slnka, dostatok živín a so zálievkou to netreba preháňať. Treba dbať na to, aby sadenica nebola vytiahnutá, mala tmavozelené listy a hlavne bohatý koreňový systém. Výsadbu vykonávame od konca apríla a vždy vyberáme slnečné miesto. Ak sú sadenice vytiahnuté, sadíme ich šikmo až po prvú časť listov.

Dbajte na zálievku! Ak jej je nedostatok, plody začnú praskať, budú malé a zdeformované. Ak chceme podporiť rast paradajok, dodať im dostatok živín a postarať sa o to, aby boli zdravé, je potrebné zvoliť správne produkty a vedieť, kedy začať hnojiť a ako. Počas fázy plodenia odporúčame použiť nadväzujúci produkt Jungle Garden G3, ktorý svojím perfektným zložením podporí rast vašej rastliny, dodá jej potrebné živiny a podporí tvorbu kvalitných a zdravých plodov.

Základom prevencie proti škodcom je produkt Agro NATURA Rock Effect. Postrek ochráni vaše rastliny a bude škodcov odpudzovať.

Predpestovanie sadeníc

Odporúčame, aby ste paradajky vysádzali ako predpestované sadenice. Niektoré rastliny potrebujú viac času, kým dorastú do plnej krásy. Druhom, ktorý potrebuje sejbu už v decembri je napríklad muškát. Rastlinky tak bývajú často vytiahnuté a slabé. Takéto skoré výsevy sa preto nezaobídu bez prídavného osvetlenia. Počas prvých dvoch až troch týždňov prisvetľujte aspoň 100 wattovou žiarovkou každú výsevnú nádobu 12 až 16 hodín denne. Asi o tri týždne mladú rastlinku zaštipnite. Odstránite tak rastový vrchol a podporíte rast bočných výhonkov. Vaše muškáty budú robustnejšie a vitálnejšie.

Podobne ako muškáty patria k veľmi obľúbeným balkónovým letničkám. So sejbou však môžete počkať aj na začiatok januára. Treba jej dopriať slnečné, teplé stanovište a výživnú pôdu. Zle znáša veterné polohy. Postup pri vysievaní je rovnaký ako v prípade muškátov s tým rozdielom, že semená sa nenamáčajú. Počas klíčenia udržiavajte optimálnu teplotu 20 až 22 °C a vyššiu vzdušnú vlhkosť. Asi po dvoch týždňoch znížte teplotu na 16 až 18 °C. Teraz už musia mať rastliny naozaj dostatok svetla, inak sa budú vyťahovať.

Ak sú vaše sadenice stále malé , musíte im vytvoriť podmienky, ktoré mierne spomalia proces rastu. Tie, ktoré podporia rast rastliny do šírky, nie smerom nahor. V prvom rade treba podlhovasté sadenice premiestniť do chladnejšej miestnosti. Teplota 13-15 stupňov mierne spomaľuje rast rastlín. Poskytnite rastlinám dodatočné svetlo , ktoré ich tiež spomalí. Za týchto podmienok si paradajky vyvinú silnejší koreňový systém a stonky zhrubnú a zosilnia, aby lepšie podporovali budúce plody a zdroje potrebné na ich pestovanie.

Ak už sadenice rastú v črepníkoch, ale sú veľmi dlhé a do presádzania do zeme zostávajú ešte viac ako 4 týždne, oplatí sa ich presadiť do vysokých črepníkov, kde sadenice zasadíme hlbšie, ako vyrástli. Stonky vytvoria ďalšie korene, ktoré zvýšia príjem živín. V dôsledku toho budú sadenice kratšie, ale oveľa silnejšie a hrubšie. Ak sa budú sadenice presádzať o dva až tri týždne a už sa príliš natiahli (vyrástli ochabnuté a vysoké), môžeme zaštipnúť vrcholy našich paradajok. Paradajky vytvoria divoké výhonky z pazúch listov a rozkonárujú sa. Odrezané vršky môžeme vložiť do vody, zakorenia a môžu sa vysadiť na záhony. Takto získame dvakrát toľko silnejších kríkov.

Ak je čas sadiť do zeme a máme silné sadenice, možno použiť horizontálnu výsadbu. Potom vykopeme dlhú jamu a sadenicu vložíme šikmo tak, aby väčšina stonky bola pod zemou. Z tejto "pochovanej" časti očešeme lístie. Zo stonky vyrastú ďalšie korene, ktoré posilnia rastlinu.

Výsev a klíčenie

Vhodný čas na výsev paradajok je od konca februára do polovice až do konca marca. Závisí to od odrody a podmienok, v ktorých ich budete predpestovávať. Dôležité je zabezpečiť dostatok svetla a tepla. Tradičný termín výsevu paradajok je však „na Jozefa“, čo je 19. marca.

Semienka sejte do kvalitného jemného substrátu určeného pre výsevy, ideálne do hĺbky okolo 0,5 cm. Dôležitá je stála vlhkosť, teplota okolo 20 - 25 °C a dostatok svetla po vyklíčení. Vhodné je použiť miniparenisko alebo zakryť výsev fóliou na udržanie vlhkosti. Chlad pri okne môže klíčenie spomaliť alebo zastaviť. Lepšie je umiestniť výsev na teplejšie miesto s dostatkom rozptýleného svetla, prípadne použiť umelé LED osvetlenie s UV spektrom.

Presádzanie sadeníc

Malé sadeničky sú pripravené na prvé presadenie zvyčajne od fázy 2-3 pravých listov. Korienky už by mali byť dobre vyvinuté a rastlinky dostatočne silné. Mladé rastlinky presadíme na väčšie vzdialenosti, aby mali viac priestoru. Dôležité je, že pri tomto presadení nahradíme výsevný substrát pestovateľským substrátom, ktorý je bohatší na živiny. Rastlinky presadíme do sadbovača alebo aj do téglika od jogurtu približne do hĺbky, v ktorej rastlinka rástla po vyklíčení. Pri jednotení presádzajte vždy len jednu rastlinku do samostatného téglika.

Pestovanie v nádobách

Obľúbený trend dopestovať si niečo vlastné je aj u ľudí, ktorí nemajú záhradku. Pestovatelia by si mali vybrať odrody vhodné pre pestovanie v nádobách, napríklad balkónové pre menšie nádoby a truhlíky, kde sú obľúbené farebné odrody Vilma, Aztek, Venus alebo previslá odroda sladkých cherry paradajok Tomfall (vhodná do väčšieho kontajnera). Klasické paradajky pestujeme v samozavlažovacích kontajneroch (od 25 litrov a viac) a vyberáme odrody s užším listovým habitom pre pestovanie na malom priestore, ktorých je dnes dostupných mnoho typov.

Pestovanie paradajok je nenáročné aj pre začiatočníkov, pretože paradajka dokáže odolať aj menším pestovateľským chybám. Pre prvé pestovanie paradajok nie je ani tak zásadný typ paradajky, ale podmienky a priestorové či časové možnosti pestovateľa. Najjednoduchšie pre zoznámenie sa s touto plodinou môžu byť balkónové typy odrôd. Verím však, že aj kolíkové paradajky zvládne podľa základného návodu dnes každý pestovateľ.

Otužovanie sadeníc

Predtým ako mladé priesady presadíme do záhradky, potrebujú sa otužiť. Otužovanie spočíva v postupnom privykaní sadeníc na vonkajšie podmienky - slnko, vietor, kolísanie teplôt. Začíname krátkym vetraním a postupne predlžujeme čas pobytu vonku. Vhodné sú pareniská, ktoré počas dňa vetráme a na noc zavrieme na udržanie teploty. S otužovaním začíname približne 10 až 14 dní pred plánovanou výsadbou. Dávame však pozor na prípadné nočné mrazy. Teplota v parenisku by nemala klesnúť pod 10 °C.

Prízemné mrazy môžu mladé sadenice poškodiť alebo dokonca zničiť. Ak sa to stane, je potrebné ich čo najskôr presunúť do tepla. Mierne poškodené rastliny sa môžu spamätať, ale úroda bude pravdepodobne menšia vinou oneskoreného vývoja alebo poškodenia vodivých vláken v stonke. Všetko záleží na vyspelosti sadeníc a miere poškodenia.

Výsadba do záhrady

Vzdialenosť medzi rastlinami závisí od odrody, ale všeobecne sa odporúča 50 až 80 cm v riadku a 80 až 100 cm medzi riadkami. Pri hustej výsadbe hrozí nedostatok svetla, horšie prúdenie vzduchu (a tým aj vyššie riziko chorôb) a menšia úroda. Vzdušný a dobre presvetlený porast je totiž najlepšou prevenciou proti napadnutiu chorobami vrátane plesne zemiakovej. V hustých porastoch medzi sebou rastliny navyše súperia o svetlo a vydajú tak viac energie do samotného rastu než do tvorby plodov.

Opeľovanie

Na to, aby paradajky tvorili plody, je taktiež dôležité opeľovanie. Paradajka potrebuje pre plnohodnotnú tvorbu plodov kvalitné opeľovanie hmyzom (čmeliakmi) alebo poryvmi vetra pri pestovaní v záhonoch. V uzavretých priestoroch môže byť opeľovanie nedostatočné. Môžeme mu však jednoducho pomôcť pravidelným (najlepšie každodenným) trasením rastlinami.

Vyväzovanie a zaštipovanie

Vyväzovanie paradajok robíme priebežne podľa ich rastu približne po každom novom prírastku dlhom 20 - 25 cm. Používame jemné motúzy alebo špeciálne spony, ktoré zabezpečia, aby stonky pri následnom vývoji a zosilnení neboli stláčané.

Zaštipovanie paradajok sa vykonáva u tzv. indeterminatných kolíkových odrôd a jeho cieľom je zabezpečiť rýchly vývoj hlavnej stonky s viničmi (vo vonkajších podmienkach väčšinou 7-9 za sezónu) a umožniť rastline nasmerovať energiu a živiny do tvorby a dozrievania plodov. Zaštipovanie spočíva v pravidelnom približne týždennom odstraňovaní bočných výhonkov - zálistkov, rastúcich vždy v úžľabí listov, tesne pri stonke. Ak by sme kolíkové odrody nezaštipovali vôbec, rastlina by bola silne rozvetvená, ťažko by sa nám vyväzovala, dochádzalo by k oneskorenému dozrievaniu a vyššej náchylnosti k chorobám.

Hnojenie a závlaha

Na dosiahnutie maximálnej úrody je dôležitá dostatočná výživa a závlaha. V závislosti od typu a kvality základného hnojenia do pôdy na jeseň alebo na jar volíme aj následnú výživu. Používame hnojivá určené pre paradajky, respektíve plodovú zeleninu s vyváženým pomerom živín. Hnojíme podľa návodu výrobcu, zvyčajne 1- až 2-krát týždenne.

Zalievajme pravidelne, ideálne ráno ku koreňom, aby sme zabránili zamokreniu listov a tým aj vzniku chorôb. Pri rannom zalievaní dôjde na rozdiel od večerného k postupnému oschnutiu rastlín a výraznému obmedzeniu rozvoja plesní. Množstvo vody závisí od počasia a veľkosti rastlín.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Ak máme podozrenie na pleseň, je potrebná rýchla reakcia, pretože ide o rýchlo sa vyvíjajúcu a deštruktívnu chorobu. Prevenciou je voľba odolnejších odrôd, vyhnúť sa pestovaniu paradajok v blízkosti vlaňajších pozemkov a prispôsobenie agrotechniky.

Zber paradajok

Zber paradajok vykonávame postupne podľa dozrievania plodov, najlepšie až pri plnom dozretí, keď obsahujú všetky prospešné látky, prírodné sacharidy, antioxidanty a dozretú, dobre stráviteľnú vlákninu. V prípade predčasného zberu síce plody doma postupne dozrejú, ale výživovo nebudú mať takú hodnotu ako plne dozreté paradajky.

Kombinovanie s inou zeleninou

Kombinácia plodín pri pestovaní je jedným z ďalších faktorov, ktoré môžu významne ovplyvniť priebeh aj výsledok celého snaženia, a to pozitívne aj negatívne. Konkrétne pre paradajky platí, že sa vyvarujeme pestovania príbuzných botanických druhov v kombinácii, čo platí aj pre papriku, prípadne baklažán aj zemiaky, ale aj hrášok a kukuricu.

Problémy so staršími odrodami

Bohužiaľ, aj v rámci udržiavania týchto odrôd nesmieme ich vlastnosti meniť ani v dobrom úmysle prispôsobenia novým podmienkam. Preto tieto odrody trpia častejšie fyziologickými poruchami vo forme nerovnomerného dozrievania plodov - zelené miesta okolo stopky plodov paradajok, ďalej sledujeme vyššiu náchylnosť k chorobám alebo znižovanie objemu zberu či náchylnosť k slnečným úpalom a podobne.

Vytiahnuté sadenice

V mnohých prípadoch takéto neduživé rastlinky neprežijú dostatočne dlho, aby sme ich mohli neskôr presadiť na záhony alebo do skleníka. Dôvodom však nie je nevyhnutne nedostatok vašich skúseností, ale najmä podmienky, v ktorých sadenice rastú. Najčastejšie ide o kombináciu dvoch faktorov: príliš teplé prostredie a málo svetla. Z hľadiska zdravého vývinu rastlín je dôležitejšia dĺžka dňa a množstvo svetla než samotná teplota.

Ak si zaobstaráte aj časovač, môžete lampu nastaviť na 12 - 14 hodín svietenia denne, čím dosiahnete ideálne podmienky. Ak však nechcete investovať do lampy, veľa pestovateľov odporúča využiť odrazovú fóliu (napríklad alobal). Stačí ju umiestniť za sadenice tak, aby odrážala okolité svetlo späť na rastliny. Tým zvýšite množstvo svetla, ktoré k nim dopadne, a znížite riziko vytiahnutia.

Držte sa odporúčaných termínov výsevu pre jednotlivé druhy. Napríklad paradajky nie je vhodné vysievať uprostred februára. Začnú sa síce rýchlo naťahovať za svetlom, no kvôli nedostatku slnečného žiarenia zostanú oslabené a do výsadby vám nemusia vôbec vydržať. Ideálny čas na ich výsev je koncom marca. Semená môžu spočiatku klíčiť v teple a tme. Dôležité je zabezpečiť primeranú vlhkosť substrátu, aby nepreschol. Hneď ako sa však ukážu prvé rastlinky, preložte ich na čo najsvetlejšie miesto s teplotou okolo 16 - 18 °C. Takto sa rast spomalí a rastlinky sa nebudú tak naťahovať.

Hĺbka výsadby

Čas sejby, ako aj spôsob predpestovania priesad s následným mesiacom výsadby aj jej hĺbku väčšinou nájdete na zadnej strane vrecúška s osivom. Pokiaľ tam nie je uvedená, snažte sa dodržať rovnakú hĺbku ako bola v nádobe. Pokiaľ máte vytiahnuté priesady rajčiaka, tie môžete vysadiť mierne naležato prípadne hlbšie. Rajčiak má toriť schopnosť zakoreniť po celej dĺžke stonky. Toto však neplatí pre papriku, hoci sú príbuzní. Pri šaláte si dávajte pozor, aby ste ho nevysadili príliš hlboko. Srdiečko musí mať voľnosť, aby sa vytvorila pekná hlávka. Pri pikírovaní priesad tiež dbajte na to, aby ste semenáčiky nezapustili do pôdy príliš hlboko.

Pikírovanie

Ďalším faktorom rastu sadeníc do výšky je veľmi hustý výsev. Sadenice sú natlačené príliš tesne vedľa seba a bojujú o svetlo a živiny. Preto ich treba PIKÍROVAŤ. Uvoľnite substrát okolo jemných korienkov, vyberte opatrne sadeničku a zasaďte ju do nového kvetináča alebo na iné voľnejšie miesto vo výsevnej miske. Na pikírovanie sa používa špeciálny nástroj, kolík. Ak ho nemáte môžete použiť i špáradlo. Buďte však opatrní, aby ste nepoškodili už existujúce korienky.

Ak majú priesady pri trvalo vyššej teplote nedostatok svetla, ženú sa do výšky. Je to pochopiteľné, pretože sa ťahajú za svetlom. Tým sú však svetlé a slabé. Oslabené rastlinky sa najlepšie zotavia, ak im poskytnete dostatok svetla. Teplota pre rastlinky na svetlom stanovišti bez priameho slnečného žiarenia by sa mala pohybovať od 15 do 18 °C. Ak ich teda máte nad zapnutým radiátorom, je im príliš teplo. A ak ich máte medzi oknami, je im pravdepodobne zima.

tags: #male #rajciny #vytiahnute #pestovanie

Populárne príspevky:

• Tipy na dochucovanie vína
• Zdravý chlieb recept
• Ako pestovať koreninovú papriku hore
• Reštaurácie v Tekovských Lužanoch a okolí
• Recept na raw tortu