Pestovanie malých vajcovitých paradajok

Pestovanie paradajok je obľúbená záľuba mnohých záhradkárov na Slovensku. Či už ste začiatočník alebo skúsený pestovateľ, paradajky vám môžu priniesť nielen chutnú úrodu, ale aj radosť z vlastnoručne vypestovanej zeleniny. Dobrý pocit z vlastnej úrody, menej zaťažené životné prostredie a zmysluplne využitý čas sú hlavnými dôvodmi pre túto činnosť.

V tomto článku sa zameriame na pestovanie malých vajcovitých paradajok, ktoré sú ideálne pre záhradkárov s obmedzeným priestorom, ako aj pre tých, ktorí chcú pestovať paradajky na balkóne či terase. Získajte cenné rady a tipy, ako dosiahnuť bohatú úrodu chutných a zdravých paradajok priamo z vašej záhrady.

Malé vajcovité paradajky sú ideálne na pestovanie v záhrade aj na balkóne.

Prečo pestovať paradajky?

Obsahujú veľa vitamínu C: Paradajky sú bohatým zdrojom vitamínu C, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu imunitného systému.
Obsahujú lykopén: Paradajky sú taktiež významným zdrojom lykopénu, silného antioxidantu, ktorý chráni bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi a oxidáciou.
Obsahujú mnoho antioxidantov: Okrem lykopénu obsahujú paradajky aj ďalšie antioxidanty, ako sú betakarotén, vitamín E a vitamín C.
Obsahujú vitamín K: Vitamín K je dôležitý pre zdravie kostí a zrážanie krvi.
Obsahujú draslík: Paradajky sú zdrojom draslíka, minerálu dôležitého pre udržanie normálneho krvného tlaku a zdravia srdca.

Výber odrody

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky.

V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.

Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie zodpovedá vašim potrebám:

‘Valdo’
‘Tornádo F1’: Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.
‘Tumbling Tom Yellow’: Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
‘Mirado Red’: Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
‘Oxheart’

Predpestovanie sadeníc

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť.

Semienka sa sadia do téglikov, z ktorých vyrastú malé zelené sadeničky. Sadenice s výškou asi 2 - 3 centimetre presaďte do kvetináčov, naplnených vlhkým viacúčelovým kompostom. Vráťte ich na parapet. Zatiaľ ich pestujte na parapete okna alebo na inom svetlom a teplom mieste. Vyrastené sadeničky následne presadíte do záhrady, keď už nehrozia mrazy, to znamená v máji až júni.

Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.

Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.

Ako na výsev:

Výber semien: Vyberte si kvalitné semienka odrody Bejbino F1. Na obale nájdete dôležité informácie o odrode, dobe výsevu, pokynoch na pestovanie a veľkosti rastliny a plodov.
Príprava substrátu: Použite substrát vhodný na klíčenie semien.
Výsev: Do každého okienka sadbovača alebo téglika umiestnite dve až tri semená.
Zasypanie: Semená zasypte asi centimetrom zeminy a jemne pritlačte.
Zvlhčenie: Pôdu zvlhčite rozprašovačom, aby ste predišli vyplaveniu semien.
Teplota: Udržujte teplotu okolo 20-25 °C pre optimálne klíčenie.

Starostlivosť o sadenice:

Pikírovanie: Ak ste vysievali semená do spoločnej nádoby, prepikýrujte rastliny v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.
Svetlo: Zabezpečte sadeniciam dostatok svetla, ideálne na slnečnom mieste alebo pod umelým osvetlením.
Zálievka: Udržujte substrát vlhký, ale nie premočený.
Hnojenie: Po vytvorení niekoľkých pravých listov môžete začať s hnojením slabým roztokom hnojiva pre sadenice.

Výsadba

Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna. Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.

Paradajky zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko. Rastliny sa tak lepšie zakorenia. Štepené paradajky zasaďte vyššie.

Ak už vaše planty dosiahli požadovanú veľkosť a nastal mesiac máj alebo jún, môžete sa smelo pustiť do sadenia v exteriéri. Vyberte si slnečné a pred vetrom chránené miesto, kde ich môžete vysadiť do pôdy, do ktorej ste pridali dostatok dobre zhnitého záhradného kompostu. Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.

Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.

Výsadba sadeníc:

Výber miesta: Vyberte slnečné a teplé miesto, kde v predchádzajúcom roku nerástli žiadne rastliny z čeľade ľuľkovitých.
Príprava pôdy: Pôdu dobre prekyprite a zmiešajte s kompostom alebo hnojom.
Výsadba: V záhone pripravte jamky s rozostupom 80x40(50) cm. Jamky by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal.
Umiestnenie rastliny: Do jamky umiestnite rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme.
Zahrnutie koreňov: Korene prihrňte zeminou a s citom pritlačte. Hlbšie zasadenie podporí tvorbu koreňov zo stonky.
Opora: Tyčkovým odrodám, ako je Bejbino F1, poskytnite oporu v podobe drevených alebo kovových tyčí.

Starostlivosť počas vegetácie

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení.

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Starostlivosť počas vegetácie:

Zálievka: Paradajky vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä v období tvorby plodov. Zalievajte v dlhších časových intervaloch a vždy po zbere, aby ste znížili riziko praskania plodov.
Hnojenie: Paradajky sú náročné na živiny. Pred výsadbou zmiešajte substrát s kompostom. Počas vegetácie je potrebné pravidelne hnojiť, a to každých 14 dní. Používajte hnojivá určené pre paradajky a papriky, ktoré obsahujú všetky dôležité makro- aj mikroprvky.
Odstraňovanie bočných výhonkov: U tyčkových odrôd je dôležité odstraňovať bočné výhonky (tzv. "pazúchy"), ktoré vyrastajú z úžľabia listov. Toto zaštipovanie zabezpečí, že rastlina bude smerovať svoju energiu do tvorby plodov a nie do nadmerného rastu listov. So zaštipovaním začnite, keď rastlina dosiahne výšku približne 20 cm. Odstraňujte malé výhony pravidelne, približne raz za týždeň.

Správne stanovište

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.

Hnojenie

Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Paradajky rastú rýchlo a potrebujú dostatok vody. Preto ich vždy včas zalejte.

Morská soľ pre aromatickejšie paradajky

Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Paradajky môžu byť napádané rôznymi chorobami a škodcami. Dôležitá je prevencia, ako je správna výsadba, zálievka a hnojenie. V prípade napadnutia použite vhodné prípravky na ochranu rastlín.

U rajčín si musíme dať často pozor na pásavku zemiakovú, ktorej chutia paradajky rovnako ako zemiaky, pretože je to príbuzný druh. Na mladých rastlinkách môže spôsobiť vážne poškodenie na listoch a strapcoch plodov, prípadne môže rastlinu úplne zdecimovať. Ďalším častým škodcom sú vošky, ktoré prenášajú rôzne vírusové choroby. Vošky samé o sebe rastlinku veľmi nepoškodia, ale môžu prenášať choroby, ktoré potom spôsobia závažné problémy.

Bežné choroby a škodcovia paradajok:

Molica skleníková: Bežný hmyz, ktorý sa vyskytuje na spodnej strane listov rastlín.
Septóriová škvrnitosť rajčiakov: Spôsobená hubou Septoria lycopersici.
Nezara viridula: Bzdocha, bežne známa ako chrobák zelený.
Bakteriálna škvrnitosť: Spôsobená baktériou Xanthomonas campestrist pv. Vesicatoria.
Botrytída: Tiež známa ako sivá hniloba alebo pleseň sivá, je spôsobená hubou Botrytis cinerea.
Hniloba špičiek: Bežná fyziologická porucha spôsobená nedostatkom vápnika v rastline.

Rôzne choroby a škodcovia môžu napadnúť paradajky.

Zber úrody

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Pestovanie paradajok na balkóne

Aj menší balkón a terasa môže poslúžiť na pestovanie paradajok. Len si predstavte, ako krásne budú voňať a ešte lepšie chutiť v letnom šaláte! Vyjdete na balkón, odtrhnete si zopár červených guličiek a vaše chuťové bunky sa hneď prenesú do Toskánska, kde paradajky rastú takmer celý rok.

Ak ste začiatočník a chcete sa naučiť pestovať paradajky v kvetináčoch alebo iných nádobách na balkóne, cherry paradajky sú tou správnou cestou. Paradajky čerešňového typu patria medzi najjednoduchšie pestovateľné druhy paradajok. Sú na to jasné dôvody: rýchlo rastú, skoro dozrievajú a sú nenáročné na starostlivosť. Žlté cherry paradajky sú zvyčajne prvé, ktoré prinesú úrodu na vašom balkóne.

Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe.

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast.

Triky pre bohatú úrodu paradajok

tags: #male #vajcovite #rajciny #pestovanie