Prečo Sú Moje Zemiaky Malé a Zelené? Tipy a Triky na Pestovanie Bohatých Plodín

Zemiaky sú všestrannou základnou potravinou v domácnostiach. Výživná plodina, bez ktorej by varenie nemalo tú správnu príchuť. Zemiaky - jednu z najuniverzálnejších a najekonomickejších surovín nemusíte sadiť len do záhrady. Skvelé podmienky ponúka domáci skleník, no pestovať ich môžete aj v rozličných nádobách. Ako si zabezpečiť kvalitnú a chutnú úrodu?

Záľuba v pestovaní je vášňou, ktorú zdieľajú mnohí Taliani a medzi zeleninou najkultivovanejšie bez tieňa pochybností nájdeme zemiaky. Títo Hľuzy skryté pod zemou sú skutočným pokladom, ktorý treba objaviť, ktoré často dokážu ohromiť svojich pestovateľov veľkosťou a množstvom produktu, ktorý sa rozdáva počnúc jedným vypestovaným zemiakom. Niekedy však prekvapenie nie je pozitívne a mohlo by viesť menej skúsených farmárov k odradeniu od tejto plodiny. V niektorých prípadoch je možné, že máte málo zemiakov, malé a predovšetkým zelené tento scenár by bol skutočnou katastrofou Zelené zemiaky sú toxické a nemali by sa konzumovať ale čo je príčinou toho všetkého?

Mali by ste vedieť, že existuje veľmi jednoduchý trik, ako tomu zabrániť, celé tajomstvo je obsiahnuté v praxi „dopĺňania“.

Zemiaky sú veľmi obľúbená a uzatvárajúca hľuza ešte jedinečnejšiu chuť, keď sa vypestuje a konzumuje sa čerstvo zozbieraná presne z tohto dôvodu je veľa tých, ktorí sa pokúšajú o ich kultiváciu a to aj medzi tými, ktorí nemajú malú zeleninovú záhradku, možno pomocou veľkého kvetináča umiestnite na balkón. Výsledky sú vo všeobecnosti vynikajúce ale aby ste sa vyhli riziku katastrofy existuje jedna prax, ktorú budú vaše sadenice zemiakov potrebovať alebo doplnenie.

Uzemňovanie je poľnohospodárska prax, ktorá zahŕňa pridávanie pôdy okolo základne rastliny počas jej rastu. Pre zemiaky je tento postup kľúčový a dôvod je jednoduchý, aby sa hľuzy vyvíjali, potrebujú tmu a ochranu správne a ak sú vystavené svetlu, majú tendenciu zostať malé a vytvárajú látku nazývanú solanín, vďaka ktorej sú zemiaky zelené a potenciálne toxické. Uzemnenie teda chráni zemiaky pred svetlom a ponúka ideálne prostredie pre ich rast.

Mnoho profesionálnych a amatérskych pestovateľov tento zásadný krok často prehliada, mysliac si, že jednoduché hlboké siatie môže stačiť. Výsledok? Nezrelé zemiaky, slabá úroda a sklamanie z toho, že vidíš všetku svoju prácu stratenú.

Vyzbrojiť sa motykou a priblížiť pôdu k základu rastliny bude preto nevyhnutné malé úsilie o skvelý výsledok zaručené. Prax dopĺňania vlastne nielen to zaručuje správnu údržbu hľúz existujúce, ale ftiež podporuje výrobu nových, urobte z vašej malej zeleninovej záhradky skutočný koberec týchto vzácnych drahokamov. Hra nepochybne stojí za riziko, ako sa hovorí, najmä so zemiakmi, kde pozornosť venovaná detailom bude skutočnou zbraňou, ktorá dokáže zmeniť.

Prečo Je Uzemňovanie Kľúčom k Úspechu Pri Pestovaní Zemiakov

Pestovanie zemiakov môže byť skutočnou výzvou, najmä pre tých, ktorí nepoznajú všetky potrebné techniky. Ako sme sa dozvedeli, prax dopĺňania, teda pridávanie pôdy okolo základne rastliny počas jej rastu, je nevyhnutná pre úspešnú úrodu. Táto technika zaisťuje, že hľuzy sú chránené pred svetlom, čo im umožňuje správne sa vyvíjať a zabraňuje tvorbe toxického solanínu.

Zanedbanie tejto jednoduchej, no efektívnej metódy môže viesť k nezrelým, malým a dokonca aj toxickým zemiakom, čo by bolo pre každého pestovateľa sklamaním. Preto je dôležité venovať čas a úsilie tejto praxi, aby sme zabezpečili bohatú a zdravú úrodu. Pamätajte, že správne pestovanie zemiakov nie je len o výsadbe a zbere. Je to proces, ktorý vyžaduje pozornosť k detailom a starostlivosť o rastliny.

Takže nabudúce, keď sa rozhodnete pestovať zemiaky, nezabudnite na dôležitosť dopĺňania. Vaša práca bude odmenená kvalitnými a chutnými plodmi, ktoré budú stáť za všetko vaše úsilie.

S radosťou kontrolujete svoju zemiakovú hriadku, odhrniete trochu zeminy a vidíte, ako sa pod zemou tvoria pekné, veľké hľuzy. Pri bližšom pohľade si však na niektorých, ktoré vykúkajú na povrch, všimnete zvláštny zelený nádych. Väčšina ľudí nad tým mávne rukou s tým, že sú asi len „nedozreté“. Toto je však obrovský a potenciálne nebezpečný omyl. Zelená farba na zemiaku je varovným signálom prírody, ktorý by ste nikdy nemali ignorovať. Signalizuje totiž prítomnosť toxickej látky. Našťastie, riešenie je extrémne jednoduché a rýchle. Ukážeme vám jeden jediný krok, ktorý musíte urobiť okamžite, aby ste ochránili svoju úrodu aj svoje zdravie.

Prečo zemiak ozelenie? Nie je to znak nezrelosti!

Zemiaková hľuza nie je koreň, ale zhrubnutá podzemná stonka. A ako každá stonka, aj ona má schopnosť fotosyntézy, keď je vystavená svetlu. Zelená farba, ktorú na zemiaku vidíte, je obyčajný chlorofyl. Ten sám o sebe nie je vôbec škodlivý.

Problém je v tom, že tie isté podmienky (teda prístup svetla) spúšťajú v zemiaku aj obranný mechanizmus, pri ktorom začne vo zvýšenej miere produkovať prírodný toxín nazývaný solanín. Zelená farba chlorofylu je teda pre nás len viditeľným varovaním, že v danej časti hľuzy je koncentrácia solanínu nebezpečne vysoká.

Zemiak ozelenie vtedy, keď ho silný dážď odplaví zo zeme, alebo keď hľuzy narastú tak, že vytlačia samy seba na povrch a na svetlo.

Solanín - Tichý nepriateľ v zemiaku

Solanín je prirodzená ochrana rastliny proti škodcom a chorobám. Pre človeka je však vo vyšších dávkach jedovatý. Konzumácia zemiakov s vysokým obsahom solanínu môže spôsobiť nepríjemné zdravotné problémy, ako sú bolesti hlavy, žalúdočné kŕče, nevoľnosť či hnačka. Zemiaky s vysokým obsahom solanínu majú tiež nepríjemne horkú chuť.

Dôležité upozornenie: Solanín je tepelne stabilný. To znamená, že varenie, pečenie ani vyprážanie ho nezničí! Jediný spôsob, ako sa ho zbaviť, je mechanické odstránenie.

Ten 1 okamžitý krok: Prihrňte zem a zhasnite svetlo!

Keďže problémom je svetlo, riešenie je tma. Ak na hriadke objavíte vykúkajúce alebo zelenajúce zemiaky, musíte ich okamžite opäť schovať pod zem.

Ako na to: Vezmite si motyku alebo hrable a jednoducho prihrňte okolitú zeminu na bázu zemiakových rastlín tak, aby ste vytvorili malé kopčeky alebo „hrobčeky“. Uistite sa, že všetky hľuzy sú kompletne zakryté aspoň 5-centimetrovou vrstvou pôdy.

Ak nemáte poruke dostatok kyprej zeminy, môžete na zakrytie použiť aj hrubú vrstvu slamy, pokosenej trávy alebo kompostu. Cieľom je stopercentne zablokovať prístup svetla k hľuziam. Tým okamžite zastavíte ďalšiu produkciu chlorofylu a solanínu.

Fajront radí: Ako zelenaniu predchádzať už pri sadení

• Saďte dostatočne hlboko. Základom prevencie je sadiť zemiaky už na jar do dostatočnej hĺbky, ideálne 10 až 15 cm.
• Prihŕňajte priebežne. Prihŕňanie (okopávanie) by nemala byť jednorazová záležitosť. Urobte ho aspoň dvakrát počas rastu. Prvýkrát, keď má vňať asi 20 cm, a druhýkrát o 2-3 týždne neskôr. Podporíte tým aj tvorbu väčšieho počtu hľúz na zakrytej časti stonky.
• Pozor pri skladovaní. Zemiaky môžu ozelenieť aj po zbere, ak ich skladujete na svetle. Vždy ich uskladňujte na úplne tmavom, chladnom a dobre vetranom mieste.

Čo s už zeleným zemiakom?

Ak po zbere nájdete zemiak, ktorý má len malú zelenú škvrnku, môžete túto časť veľkoryso a hlboko odrezať (solanín je aj kúsok pod šupkou). Ak je však zelená väčšia časť hľuzy alebo má po uvarení horkú chuť, neriskujte a radšej ho vyhoďte.

Základné Informácie o Pestovaní Zemiakov

S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Pred samotnou výsadbou zemiakov je nutné nechať hľuzy predklíčiť. Tento proces trvá približne 2 - 3 týždne. Najtradičnejší spôsob výsadby zemiakov je do zeme, môžete ich však pestovať v rozličných vyvýšených nádobách v záhonoch, kvetináčoch či pestovateľských vreciach.

Vyberte si slnečné miesto a dobre si pripravte pôdu. Zemiaky sú náročné na živiny, preto je vhodné pred sadením zapracovať do zeminy kompost. Sadbové zemiaky sadíme do pôdy, ktorej teplota by nemala mať menej ako 6 stupňov Celzia. Zemiaky môžete vysádzať dokonca aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku. Pokiaľ ste v sadení začiatočník, osvojte si predtým základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny.

Kedy možno začať so zbieraním vašej úrody? V prípade takzvaných nových zemiakov (malé s jemnou šupkou) môžete so zberom začať 2 - 3 týždne po tom, ako rastliny odkvitnú. Väčšie zemiaky zbierajte 2 - 3 týždne po odumretí lístia (viditeľne zožltne a zhnedne). Nové alebo skoré zemiaky patria k odrodám, kde je viac vody, ako škrobu, preto ich treba čím skôr skonzumovať.

Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek. Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé a vlhké zároveň.

Sadenie do slamy - skvelý spôsob na jednoduchú výsadbu

Sadenie do slamy prináša viacero benefitov. Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní.

Starostlivosť o Zemiaky a Prevencia Chorôb

Pri pestovaní zemiakov je dôležité aj tzv. kopcovanie. Robí sa z toho dôvodu, aby sa korene zemiakov mohli rozvíjať a vytvárať veľké hľuzy. Čoraz viac ľudí nahrádza kopcovanie pestovaním zemiakov v sene či slame. Ide o jednoduchý postup. Zemiaky sa položia buď na holú odburinenú pôdu alebo na pribilžne 5 cm vrstvu samy či sena. Potom sa prikryjú rovnakou vrstvou mulču. Následne sa postupuje rovnako ako pri tradičnom pestovaní. Zemiaky nemajú radi konkurenciu.

Zemiaky môžeme zbierať priebežne počas sezóny ale najlepšie je nechať ich náležite dozrieť. Zemiaková vňať je kvalitný základ do kompostu. Zemiaky treba skladovať v tme pri teplote 3-7°C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95%. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť.

Zemiaky trpia viacerými chorobami ako napríklad koreňomorka zemiaková, pleseň zemiaková, černanie byle, baktériová krúžkovitosť zemiaka atď.. Voči väčšine z nich sa dá postupovať preventívne - správnym výberom sadiva a vhodnou úpravou pôdy (používanie kompostu). Najväčším škodcom zemiakov je však pásavka zemiaková, ľudovo nazývaná aj mandelika. Ako prevenciu proti hubovým chorobám je možné použiť odvar z prasličky.

Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré sú napádané chorobami nielen na poraste, ale infekcie sa šíria na hľuzách aj pri skladovaní. Prejavuje sa tromi typmi takzvaných chrastičiek - vyvýšenými, hlbokými a plochými, ktoré sú však viditeľné len na šupke, neprenikajú do dužiny.

Baktérie zostávajú v pôde. Pestujte odrody menej citlivé na toto ochorenie a predchádzajte podmienkam, ktoré sú vhodné na rozvoj baktérie. Viac poškodzované sú porasty zemiakov pestované na ťažkých a vlhkých pôdach alebo tam, kde pred výsadbou nebol v pôde dostatočne rozložený organický materiál. Na povrchu hľúz vidieť tmavohnedé škvrny - zhluky podhubia, ktoré môžu vyzerať ako kúsky hliny. Po umytí sa však ešte viac zvýraznia.

Dodržujte osevný postup a používajte zdravé sadivo. Na povrchu napadnutých hľúz sú plytké sivohnedé preliačiny. Základ ochrany je zdravé sadivo. Zemiaky pestujte vo voľnejšom spone hlavne na vlhkejších stanovištiach. Najväčšie škody spôsobujú na jar a koncom leta. Larvy drôtovcov milujú neobrábané polia a blízke trávnaté plochy. Pred výsadbou dôkladne odburiňte hriadky. Larvy drôtovca poškodzujú najmä hľuzy a málokedy aj stonky rastlín. Drôtovce sa živia koreňmi rastlín a vytvárajú chodbičky v hľuzách zemiakov, ktoré po čase zhnednú. Mechanické obrábanie pôdy, dôkladné okopávanie, prerýľovanie až do hĺbky 20 cm.

História a Význam Zemiakov na Slovensku

Na Slovensko sa zemiaky dostali v 18. storočí z Južnej Ameriky, kde ich pestovali už starí Inkovia. Najprv sa ľudia báli ich jesť, pretože skúšali zelené časti alebo listy, ktoré sú jedovaté. Až keď niekto skúsil hodiť do hrnca hľuzu spod zeme, začalo to dávať zmysel. Odvtedy sa stali strategickou plodinou - jednoduché na pestovanie, nenáročné na pôdu a výnosné.

Na Slovensku to vždy fungovalo tak, že kto mal záhradu, ten mal nielen čerstvú zeleninu, ale aj istotu, že nebude hladovať. Záhradkárstvo tu nikdy nebolo len hobby, ale spôsob, ako prežiť. V čase vojny, kríz, ale aj bežných "biednych rokov" boli záhony za domom doslova požehnaním. Čo si si vypestoval, to si mal. Čo si nezasadil, to ti v obchode možno ani nedali.

Na jar sa každá dedina menila na zeleninové stavenište. Hrabanie, kyprenie, sejba, sadenie, závlaha. Cibuľky do riadkov ako podľa pravítka, vedľa mrkvy petržlen, za ním zemiaky a v rohu papriky v skleníku. Všetko malo svoje miesto, svoje načasovanie, svoju logiku. A všetko sa robilo s rukami v zemi, bez tabuliek, aplikácií a agronómov.

Zemiaky sa sadia skoro na jar - vo chvíli, keď už pôda nie je zmrznutá, ale ešte nie je prehriata, ideálny moment je marec až apríl. Sadia sa hľuzy, ideálne predklíčené, do riadkov s odstupmi, ktoré umožnia rast. Dôležitá je zálievka, okopávanie a občasné prihnojenie. Zbierajú sa v lete až na jeseň, keď vňať úplne uschne. Na skladovanie sú ideálne pivnice - tmavé, chladné a suché.

Z výživového hľadiska sú zemiaky zázrak, ktorý sa však často podceňuje. Obsahujú vitamín C, draslík, vitamín B6, vlákninu a škrob, ktorý síce zasýti, no keď je pripravený správne (napr. varený a studený), má dokonca nižší glykemický index. Navyše sú prirodzene bezlepkové a vhodné aj pre citlivejšie žalúdky.

Zemiaky sa dajú konzervovať aj inak - sušením, mrazením, zaváraním ako kaša alebo zemiakové pyré. A v rámci spracovania sa z nich robia aj lupienky, škrob, alebo dokonca alkohol (áno, slivovica nie je jediná možnosť).

No netreba zabúdať ani na škodcov. Najznámejší nepriateľ - zemiakový chrobák - sa vie rozbehnúť ako tank a zničiť celé záhony. Preto sa často strieda miesto výsadby a používajú sa biologické postreky alebo ručný zber, ak máte nervy.

Jednoducho povedané, zemiak je viac než len príloha.

Prehľad Významných Živín pre Rast Zemiakov

Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív.

Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v našej pôde nachádzajú, avšak ovocné stromčeky, rastliny v každom roku odčerpávajú ich z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín. Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia. Preto je do záhradky potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky.

Ako zistiť, čo chýba v pôde?

Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. V praxi, málokto z pestovateľov tieto rozbory má a každý z nás sa spolieha, že do pôdy zapracuje tie hnojivá, ktoré sú dostupné.

Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí, napr. NPK hnojivo, Cererit a pod., ktoré do pôdy je potrebné zapracovať každý rok na jar tak, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí ich účinnosť je pre rastliny nízka.

Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.

Stavebné prvky rastlín

Základným prvkom všetkých organických látok je uhlík. Rastliny ho prijímajú prevažne z ovzdušia vo forme C02. Tvorí asi 45 % organických látok v sušine. Organické látky obsahujú aj vodík. Rastliny ho prijímajú najmä z vody. Pretože je chemicky veľmi aktívny, uplatňuje sa v oxidačno-redukčných procesoch.

Kyslík tvorí časť organických zlúčenín a vody. Rastliny ho vylučujú pri fotosyntéze a spotrebúvajú pri dýchaní. Zlučovaním kyslíka s ostatnými látkami získavajú rastliny energiu potrebnú na život.

Dusík je dôležitou zložkou bielkovín. Rastliny ho prijímajú z pôdy vo forme solí. Na dusík sú najbohatšie rozmnožovacie orgány rastlín. Pri nedostatku dusíka rastliny blednú, žltnú, nerastú, nasadzujú málo kvetov, a tým aj plodov.

Fosfor sa v tele rastlín vyskytuje najmä vo forme organických zlúčenín. Veľké množstvo fosforu majú najmä delivé meristematické pletivá, kvety a semená. Je stavebnou zložkou zložitejších bielkovín bunkového jadra. V pôde podporuje mikrobiálnu činnosť a rozklad organických látok. Pri nedostatku fosforu rastliny málo kvitnú, kvety sa nedostatočne rozvíjajú a skoro odumierajú.

Draslík je prítomný v hľuzách, mladých pletivách a semenách. Významný je pri látkových premenách. Zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu, suchu a chorobám. Veľa draslíka spotrebujú rastliny, ktoré hromadia zásoby glycidov, napr. repa, zemiaky, kukurica, vinič hroznorodý. Pri nedostatku draslíka rastliny žltnú, na listoch sa vytvárajú hnedé škvrny, listy zasýchajú. Novonarastené listy sú malé.

Vápnik sa v rastlinách väčšinou viaže v nerozpustnej forme a vyskytuje sa v bunkových blanách. Má zásadný význam pri neutralizácii kyselín vznikajúcich počas metabolizmu rastlín. Spevňuje podporné pletivá. Pomerne veľa ho obsahujú listy rastlín. Pri nižších rastlinách inkrustuje ako uhličitan vápenatý bunkové steny.

Síra je v rastlinách súčasťou bielkovín a je prítomná v rozličných siliciach. Najviac síry obsahuje kvet. Nedostatok síry spôsobuje v tele rastlín nahromadenie nerozpustných dusíkatých zlúčenín a sacharidov. Tým sa spomaľuje rast, listy blednú a rastliny zakrpatievajú.

Horčík je nevyhnutný pri energetických premenách v bunke. Je zložkou chlorofylu. Podporuje príjem fosforu a tvorí protiváhu vápnika a draslíka. Pri nedostatku horčíka listy blednú, žltnú, vznikajú hnedé škvrny. Bunkové jadrá a chloroplasty sú znetvorené.

Železo má katalytický účinok predovšetkým pri tvorbe chlorofylu. Pôdy obsahujú dostatok železa, aj keď vo forme zle rozpustných zlúčenín. Najviac železa je v listoch. Jeho nedostatok spôsobuje blednutie listov čiže chlorózu.

Meď je súčasťou niektorých enzýmov a podporuje tvorbu vitamínov. Jej nedostatok (napr. pri ovse] sa prejavuje tým, že metliny majú hluché kvety.

Mangán pôsobí ako katalyzátor pri tvorbe chlorofylov. Jeho príjem sťažuje zásaditá reakcia pôdy.

Zinok potrebujú na rast predovšetkým kvasinky a huby.

Bór ovplyvňuje vodný režim, tvorbu kvetov a plodov i delenie buniek. Ak je v pôde nedostatok bóru, cukrová repa trpí srdiečkovou hnilobou, pri marhuliach nastáva rozpad kambia a lyka.

Chlór zvyšuje napučiavanie základnej cytoplazmy, čím sa zvyšuje osmotický tlak buniek. To zapríčiňuje zníženie transpirácie a zlepšenie vodného režimu rastlín. Pri nadbytku chlóru sa ruší účinok draslíka pri výmene cukrov, rastliny strácajú chlorofyl a znižuje sa ich fotosyntéza. Obsah chlóru v rastlinách pomerne kolíše. Pri nadbytku v pôde ho popol rastlín obsahuje až 30 %.

Sodík môže dopĺňať funkciu draslíka, pokiaľ ide o udržiavanie aktivity koloidných látok v základnej cytoplazme.

Obsah kremíka v rastlinách stúpa s vekom rastlinných orgánov. Dodáva pevnosť bunkovým stenám. Pri obilninách tvorí až 50 % popola. Popol vyfajčenej časti cigarety drží predovšetkým na kremičitej kostre.

Molybdén je nevyhnutný na asimiláciu dusíka nitrogénnymi baktériami a na celkovú redukciu nitrátov. Reakcia rastlín na nedostatok molybdénu je rovnaká ako na nedostatok dusíka.

Tabuľka: Prehľad Živín a Ich Význam pre Zemiaky

tags: #male #zemiaky #co #im #chyba #pestovanie

Populárne príspevky:

• Vlastnosti a Použitie Vanilkového Struku
• Tvarohový koláč: Zlatý Klas, Hera a vajcia
• Sériové recepty
• Recept na makové rezy
• Torty s Messim