Príznaky a prejavy alergie na kravské mlieko a laktózovej intolerancie
Intolerancia laktózy, teda neznášanlivosť mliečnych výrobkov a mlieka, patrí medzi najrozšírenejšie potravinové intolerancie vôbec. Ako vzniká, ako sa prejavuje a ako zistiť, že s ňou bojujete?
Alergia na bielkoviny kravského mlieka u detí: Príznaky, diagnostika a liečba
Čo je laktózová intolerancia?
Laktózová intolerancia je nepríjemný stav, ktorý dokáže poriadne potrápiť. Vzniká vtedy, ak tenké črevo nedokáže tvoriť dostatok laktázy, teda enzýmu, ktorého úlohou je premena zloženého mliečneho cukru na jednoduché zložky glukózu a galaktózu.
Ak máme nedostatok laktózy, v tenkom čreve sa po konzumácii mliečnych výrobkov zvyšuje objem vody, aby bol uľahčený odchod nestrávenej laktózy do hrubého čreva. Tam je následne laktóza rozkladaná za pomoci črevných baktérií, pričom vzniká odpadová látka plyn, ktorá spôsobuje nepríjemné nafukovanie - jeden z hlavných príznakov laktózovej intolerancie.
Aké sú ďalšie príznaky a prejavy laktózovej intolerancie?
Príznaky laktózovej intolerancie sa zvyknú líšiť, a to v závislosti od dvoch dôležitých faktorov. Prvým faktorom je množstvo laktózy obsiahnutej vo výrobku, ktorý človek skonzumoval. Druhým je zas množstvo laktózy, ktoré telo produkuje.
Medzi najčastejšie príznaky laktózovej intolerancie patria:
- nadúvanie
- plynatosť
- kolikovité bolesti brucha
- prelievanie črevného obsahu
- škvŕkanie v bruchu
- kŕče
- hnačka
Príznaky sa zvyčajne objavujú už do pol hodiny od konzumácie mliečnych výrobkov. Je to však individuálne a nezriedka sa symptómy môžu objaviť aj neskôr do jednej či dvoch, troch hodín. Medzi najčastejšie prejavy laktózovej intolerancie patrí nadúvanie, škvŕkanie v bruchu či hnačka.
Laktózová intolerancia test: Spôsob, ako zistíte, či trpíte intoleranciou laktózy
Ak máte po konzumácii mliečnych výrobkov opakovane tráviace ťažkosti, s diagnostikou laktózovej intolerancie by ste nemali dlho otáľať.
Aké sú možnosti zistenia laktózovej intolerancie?
Test laktózovej intolerancie pomocou odberu krvi
Zistenie intolerancie laktózy najčastejšie prebieha testom z krvi. Váš všeobecný lekár vám odoberie krv, ktorú následne pošle na test. Výsledok sa dozviete v priebehu jedného až dvoch dňoch.
Dychový laktózo-tolerančný test
Ďalšou možnosťou, ako zistiť či máte intoleranciu laktózy je dychový laktózo-tolerančný test, pri ktorom sa meria koncentrácia vodíka vo vydýchnutom vzduchu. Ten totiž vzniká ako dôsledok poruchy absorpcie laktózy. Pri tomto teste nemôžete 12 hodín pred plánovaným vykonaním jesť ani piť tekutiny (okrem čistej vody).
Vzorka zo stolice na zistenie laktózovej intolerancie
Podozrenie na laktózovú intoleranciu sa môže potvrdiť aj na základe vzorky stolice. Tento test sa zvykne praktizovať najmä pri malých deťoch.
Laktózový tolerančný test
Pri tomto teste pacient vopred vypije roztok laktózy a následne sa meria hladina glukózy zo vzorky krvi.
Test na laktózovú intoleranciu si môžete spraviť aj doma, a to jednoducho. Vysaďte na niekoľko dní z vašej stravy všetky mliečne výrobky a sledujte, ako sa vaše telo bude správať. Potom vypite ráno nalačno jeden pohár mlieka a znova sledujte vaše telo. Ak sa po vypití mlieka objavia príznaky (nadúvanie, plynatosť, kŕče) s najväčšou pravdepodobnosťou máte intoleranciu na laktózu.
Typy laktózovej intolerancie
Nie je laktózová intolerancia ako laktózová intolerancia. Existujú tri tipy:
- Primárna intolerancia na mlieko ako dôsledok starnutia: Tento typ laktózovej intolerancie je ten najbežnejší a často vzniká medzi 20. až 40. rokom života. Je to stav, kedy naše telo produkuje postupne čoraz menej laktózy. Dôvodom je konzumácia pestrej stravy, v ktorej mlieko už nemá také zastúpenie.
- Sekundárna intolerancia na mlieko ako dôsledok zranenia či choroby: Intolerancia na mlieko sa môže vyskytnúť u ľudí s rozličnými črevnými ochoreniami, ako napríklad celiakia. Výnimkou nie je ani intolerancia na mlieko v dôsledku chirurgického zákroku.
- Vývojová a vrodená intolerancia na mlieko: Tento typ laktózovej intolerancie je najmenej bežný. Vzniká v dôsledku prenosu defektného génu z rodičov na dieťa, ktoré tak v tele vôbec nemá laktózu. Problémy preto nastávajú hneď pri konzumácii materského mlieka, dieťa ma tráviace ťažkosti ako kŕče, nadúvanie, plynatosť. Znižuje sa jeho hmotnosť a dieťa chradne. Ide o nebezpečný stav, ktorý sa rieši podávaným bezlaktózového umelého mlieka či podávaním laktózy v kvapkách. Vrodená intolerancia na laktózu môže byť pre novorodenca nebezpečná.
Mám intoleranciu laktózy. A čo teraz?
V prvom rade by ste mali vedieť, že na laktózovú intoleranciu neexistuje liek. Režimovými opatreniami však môžete minimalizovať nepríjemné príznaky, ktorými je laktózová intolerancia sprevádzaná. Základ spočíva v obmedzení konzumácie mlieka, mliečnych výrobkov a všetkého ostatného, v čom sa laktóza nachádza. Ide o nastolenie laktózovej diéty.
Laktózová diéta
Laktózová diéta, správne bezlaktózová, resp. nízkolaktózová diéta, predstavuje typ stravovania, ktorým by sa mali riadiť ľudia s intoleranciou laktózy. Pri tejto diéte je potrebné vynechať zo stravy všetky potraviny, v ktorých zložení sa nachádzajú stopy mliečnych výrobkov. Patria tu napríklad syrovátka či kazeín. Laktóza sa môže nachádzať aj vo farmaceutikách, kde sa často využíva ak výplň tabliet.
Čo možno počas laktózovej diéty konzumovať?
- Bezlaktózové mlieko
- Bezlaktózové jogurty
- Bezlaktózové syry
- Bezlaktózové čokolády
- Potraviny vyrobené z bezlaktózového mlieka
- Rôzne rastlinné mlieka, ktoré sa obsahom živín podobajú klasickému mlieku, no neobsahujú laktózu.
Majte tiež na pamäti, že najmenej laktózy sa nachádza vo výrobkoch s vyšším obsahom tuku. Najviac laktózy zas majú výrobky z odtučneného mlieka.
Čo môže spôsobovať neliečená intolerancia laktózy?
Neliečená intolerancia laktózy je stav, ktorý výrazne znižuje kvalitu života, a to nielen kvôli neustálym tráviacim ťažkostiam. Môže spôsobovať nervozitu, poruchy nálad, skleslosť, ale aj poruchy spánku.
V obchodoch už dnes nájdete množstvo bezlaktózových výrobkov, ako mlieko, syry, jogurty, smotany či maslá.
Intolerancia na laktózu u detí
Máte podozrenie na laktózovú intoleranciu u vášho dieťaťa?
Intolerancia na laktózu vs. alergia na laktózu
Aj keď intolerancia na laktózu býva veľmi často laicky zamieňaná za alergiu na laktózu, nejde o to isté a je dôležité medzi týmito dvoma pojmami rozlišovať.
Intolerancia na laktózu je enzymatická porucha, pri ktorej nefunguje alebo úplne chýba enzým laktáza. Ide o problém v tráviacom trakte.
Alergia na laktózu vzniká v dôsledku prehnanej reakcie imunitného systému na mliečnu bielkovinu. Pri alergii stačí na spustenie alergickej reakcie len malá čiastočka alergénu a už sa objavia kožné problémy, ako rôzne vyrážky, ekzémy a nepríjemné svrbenie. Ničím neobvyklým nie sú ani dýchacie problémy a, samozrejme, aj tráviace ťažkosti.
V prípade potvrdenej alergie na laktózu a vôbec mlieko je potrebné vyradiť zo svojho jedálnička všetky mliečne výrobky, vrátane tých bezlaktózových.
Ako sa prejavuje alergia na laktózu?
Alergia na laktózu a mlieko sa prejavuje podobne ako intolerancia na laktózu. Pridružujú sa však aj ďalšie ťažkosti.
- Tráviace problémy - nafukovanie, hnačka, ale aj zvracanie.
- Dýchacie ťažkosti - nádcha, chronická nádcha, astma,...
- Kožné ťažkosti - ekzém, žihľavka, opuchy tváre.
- Chudokrvnosť.
Označenia bielkoviny kravského mlieka v potravinových výrobkoch sú veľmi rôzne. Najčastejšie sa stretávame s názvom mlieko (sušené, kondenzované, odstredené), podmaslie, tvaroch, syr či puding. O čosi menej jednoznačné sú pomenovania ako syrovátka, kazeín, kazeinát, proteínové hydrolyzáty, laktalbumín, laktoferín. Navyše, bielkovinu kravského mlieka môžu obsahovať aj nemliečne produkty.
Čo v prípade, že nemôžem konzumovať mlieko, pretože mi spôsobuje zdravotné problémy? Ako si nahradím vápnik, ktorý obsahuje?
Odpoveď znie: Najdôležitejším zdrojom „kalcia“ sú ryby. Doplniť si ho však vieme aj ovocím (citrus, figa, melón, papája...) a zeleninou (rebarbora, špenát, paradajky, kapusta, brokolica, zelené fazuľky...). Nápomocné vedia byť aj strukoviny, ďalej mak, sezam, mandle a chia semienka. Vápnik je však možné nahradiť nielen stravou, ale aj preparátmi z lekárne. Veľmi vhodné sú napríklad prípravky, ktoré obsahujú vitamín D. Aj v tomto prípade však platí, že všetkého veľa škodí. Nadmerné a dlhé užívanie môže spôsobiť zdravotné ťažkosti.
Blahodarné účinky mlieka si nemôže vychutnávať každý z nás: nie každý je schopný stráviť laktózu, čiže mliečny cukor, ktorú obsahuje. Mlieko obsahuje viac druhov cukrov, jedným z nich je aj laktóza, ktorá je disacharidom zložením z galaktózy a glukózy.
V záujme toho, aby organizmus využil laktózu ako zdroj energie, ho musí najprv rozložiť na jednoduchšie cukry. Telo každého novorodenca obsahuje enzým s názvom laktáza, ktorý vykonáva rozkladanie laktózy v dvanástniku alebo tenkom čreve.
V dôsledku nedostatku laktázy vytvárajú jednotlivé baktérie črevnej flóry z laktózy, ktorá sa dostáva do hrubého čreva z mlieka mastné kyseliny alebo plyny - napr. vodík. Okrem toho laktóza do čreva „privedie“ vodu, dôsledkom tohto môže dôjsť k nepríjemným príznakom ako napr. hnačka, žalúdočné kŕče, nadúvanie a pod.
Aj napriek tomu, že tento stav a nepríjemné príznaky nie sú zapríčinené mliekom, ale nestráviteľnou laktózou, nazývame tento jav bežne - ale chybne - alergiou na mlieko. Táto alergia je zapríčinená chybnou reakciou tela na bielkovinu nachádzajúcou sa v mlieku - kazeín, vyvoláva však oveľa vážnejšie príznaky.
Príznaky laktózovej intolerancie sa neprejavia v každom prípade, ani ak organizmus neprodukuje enzým s názvom laktáza. U ľudí, ktorí pijú mlieko často sú baktérie črevnej flóry „vycvičené” k tomu, aby pomohli kysnúce mlieko, ktoré sa udržiava v tráviacom systéme v dôsledku nedostatku enzýmov dostať z tela von čo najrýchlejšie.
Mlieko obsahuje množstvo nevyhnutných živín: mliečne tuky, bielkoviny tvorené kazeínmi a srvátkovými bielkovinami, mliečny cukor, vitamíny B2, B12 a B6, ako aj fosfor a selén. Z pohľadu kostí je veľmi dôležitý obsah vápnika obsiahnutého v mlieku, avšak k tomu, aby bol schopný efektívne sa vstrebať do kostí je však samozrejme potrebné aj slnečné svetlo.
V záujme vyhýbania sa negatívnym účinkom mlieka by sme mali namiesto kravského mlieka piť bezlaktózové mlieka s rovnakou výživovou hodnotou.
Alergia na kravské mlieko (AKM) je najčastejšia potravinová alergia, ktorá sa vyskytuje u malých detí, no zároveň nie je až taká častá v dospelosti. Odhaduje sa, že AKM postihuje asi 2% detí do 4 rokov, pričom medzi jednotlivými národmi sú pozorované rozdiely. Častejšie je pozorovaná u chlapcov a je zodpovedná až za 90% alergií v detstve. U dospelých sa AKM vyskytuje asi u 0,1-0,3%. Častejšie postihuje ženy.
Alergia je abnormálnou odpoveďou imunitného systému tela na mlieko a na produkty, ktoré mlieko obsahujú. Keďže ide o imunologickú odpoveď na bielkoviny kravského mlieka, ktorá môže, ale aj nemusí byť sprostredkovaná imunoglobulínom E (IgE), môže sa tento typ alergie prejaviť širokou škálou klinických príznakov.
Do AKM nepatria nežiadúce reakcie na mlieko, ako je napr. laktózová intolerancia, pretože táto nie je sprostredkovaná imunitne, ale je navodená chýbaním enzýmu (laktázy) spracovávajúceho mliečny cukor (laktóza).
Je dôležité si uvedomiť, že príznaky alergie na mlieko môže spôsobiť aj mlieko pochádzajúce od oviec či kôz.
Už od skorého detstva je mlieko súčasťou nášho života - pijeme ho pre doplnenie živín, silné kosti a zuby. Niektorí jedinci však mlieko piť nemôžu. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa odhaduje, že približne 2 - 6 % ľudí po celom svete má alergiu na mlieko.
Ako alergia na mlieko vzniká?
Akútna alergická odpoveď na mlieko vzniká následkom IgE (imunoglobulíny sú špeciálne bielkoviny, ktoré sú vytvorené v tele ako odozva na cudzie látky), pričom tieto sú „namierené“ voči rôznym alergénom prítomným v mlieku. Potenciálne sú všetky bielkoviny v mlieku alergény.
Kravské mlieko obsahuje kazeín (alfa-, beta-, kapa-kazeín...), ktorý sa nachádza v zrazenom mlieku alebo tvarohu a srvátku (alfa-laktalbumín, beta-laktalbumín, beta-laktoglobulín...), ktorá sa nachádza v tekutej časti mlieka, tá ostane po zrazení.
Väčšina pacientov je citlivá na viacero mliečnych bielkovín, pričom kazeín, beta-laktoglobulín a alfa-laktalbumín sú hlavné mliečne alergény. Existuje aj precitlivelosť na iné bielkoviny, ktoré kravské mlieko obsahuje. Niekedy je veľmi ťažké sa vyhýbať mliečnym produktom, lebo mliečne bielkoviny sa môžu nachádzať aj rôznych v spracovaných jedlách.
Varenie oslabuje alergénnosť srvátkových bielkovín, pravdepodobne následkom denaturácie (zbaví bielkovinu o jej prirodzené vlastnosti) teplotne labilných bielkovín čo vysvetľuje, prečo značné ohriate mlieka (napr. mlieko v pečených potravinách) je lepšie tolerované. Podobne je to aj s jogurtovými kultúrami ktoré tým, že fermentujú a okysľujú mlieko, znižujú množstvo neporušených bielkovín v mlieku, následkom čoho môžu byť lepšie tolerované.
Aké sú príznaky alergie na mlieko?
Klinické príznaky AKM vznikajú počas prvých mesiacov života, často dni alebo týždne po zavedení kravského mlieka do diéty. Boli popísané aj prípady, kedy deti kravskému mlieku vystavené neboli, boli iba kojené a napriek tomu mali AKM (pravdepodobne následkom diéty matky sa cez materské mlieko dostali bielkoviny aj ku dieťatku). Príznaky AKM sú rôzne, od pacienta k pacientovi a podľa toho či sú alebo nie sú sprostredkované IgE sa buď vyskytnú do niekoľko minút po požití mlieka, resp. mliečnych výrobkov alebo až niekoľko hodín po vypití mlieka, prípadne po zjedení mliečnych prípravkov.
Alergia na mlieko sa môžete prejaviť od niekoľkých minút až po 2 hodiny od konzumácie mlieka. Existuje však aj alergia, ktorej sa IgE protilátky nezúčastňujú. V takej situácii dochádza k prejavom najskôr po 48 hodín od konzumácie. Dokonca, prvé prejavy sa môžu objaviť až po týždni. Príznaky alergie na mlieko môžu byť veľmi pestré. Najčastejšie sú prejavy v oblasti zažívacieho ústrojenstva, dýchacieho ústrojenstva a kože.
Príznaky alergie na mlieko sa môžu líšiť od osoby k osobe. Niektorí ľudia môžu mať miernu alergickú reakciu, zatiaľ čo u iných môžu byť príznaky závažnejšie. Niektoré príznaky alergie na mlieko nie sú okamžité a trvá nejaký čas, kým sa objavia.
Okamžité príznaky zahŕňajú:
- žihľavku
- dýchavičnosť
- pocit svrbenia alebo tŕpnutia okolo perí a úst
- opuch perí, jazyka alebo hrdla
- kašeľ alebo skrátený dych
- zvracanie
Príznaky, ktoré nastanú až po určitom čase sú:
- hnačka
- kŕče v bruchu (u detí kolika)
- z nosa a očí
- prerušovaný kašeľ
- vyrážky na koži
- neschopnosť prosperovať (pomalý nárast hmotnosti a výšky)
Pri skorej reakcii, keď sa problémy objavia pokojne už v priebehu niekoľkých minút po požití mliečnej bielkoviny, sa môžu dostaviť kožné príznaky, ako je svrbenie, žihľavka alebo rôzne opuchy a ekzémy.
Krv v stolici je najviac alarmujúcim príznakom z pohľadu matky.
AKM vie v krajnom prípade spôsobiť tzv. anafylaxiu, čo je život ohrozujúca reakcia, pri ktorej dochádza k zúženiu dýchacích ciest, ktoré môže viesť až k zablokovaniu dýchania.
Ako sa anafylaxia prejavuje?
- zúženie dýchacích ciest vrátane opuchnutého hrdla a úst, čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní
- začervenanie tváre
- svrbenie
- šok s významným poklesom tlaku krvi.
Anafylaxia si vyžaduje okamžitý zásah v podobe podania adrenalínovej injekcie a čo najrýchlejší prevoz na urgentný príjem. Aj preto treba všetky prejavy alergie na mlieko konzultovať s lekárom. Práve on potrebuje vstupné informácie na to, aby správne diagnostikoval stav a v prípade potreby pacientovi odporučí spomínané adrenalínové injekcie, ktoré by mal pri sebe vždy nosiť a použiť ihneď ich už pri prvých príznakoch anafylaxie.
Čo spôsobuje alergiu na mlieko?
Podobne ako ostatné alergie na jedlo, aj alergia na mlieko je spôsobená zlým fungovaním imunitného systému, ktorý v prípade AKM identifikuje určité bielkoviny mlieka (kazeín, srvátka) ako škodlivé a spustí proti nim produkciu IgE protilátok s cieľom neutralizovať bielkovinu. A práve tu narušený systém vyhodnotí ako alergén.
Ak dôjde k opätovnému kontaktu s bielkovinou mlieka, IgE protilátky imunitného systému ju ihneď rozpoznajú ako cudziu a imunitnou reakciou dôjde k vylúčeniu histamínu a iných chemikálií, ktoré spôsobia alergické prejavy a príznaky.
Ako delíme príznaky alergie na mlieko?
Podľa spôsobu imunitnej odpovede možno príznaky rozdeliť na IgE sprostredkované, zmiešané a IgE nesprostredkované. IgE sprostredkované reakcie vzniknú väčšinou ihneď, to značí v priebehu pár minút alebo maximálne do 2 hodín po zjedení, resp. vypití produktov kravského mlieka.
Reakcia môžu nastať na koži, v ústno-krčnej oblasti, v horných alebo dolných dýchacích cestách, v tráviacom trakte alebo sú príznaky v srdcovocievnom systéme. Reakcie môžu byť mierne až život ohrozujúce (spomínaná anafylaktická reakcia). Náhodné vdýchnutie mlieka, resp. výparov z mlieka (kvapôčky mlieka) počas jeho prípravy v kuchyni, môžu spôsobiť dýchacie ťažkosti. Kontakt dotykom zase môže navodiť kožné príznaky (lokalizovaná urtikária).
Zmiešané a IgE nesprostredkované reakcie sa môžu prejaviť akútnymi alebo chronickými príznakmi. IgE nesprostredkované reakcie majú neskorší nástup príznakov ako 2 h. Mlieko je aj jedným z hlavných alergénov navodzujúcich tzv. alergickú eozinofilnú ezofagitídu, chorobu charakterizovanú eozinofilným zápalom pažeráka. Pacienti s touto chorobou síce majú príznaky podobné pacientom s refluxovou chorobou pažeráka, ale na rozdiel od nich na bežne používanú antirefluxovú liečbu nereagujú.
U detí sa časom vo väčšine prípadov vytvorí tolerancia na bielkoviny kravského mlieka. IgE nespostredkované reakcie pritom ustúpia rýchlejšie. IgE sprostredkovaná AKM naopak môže pretrvávať až do dospelosti.
Rizikové faktory a komplikácie alergie na mlieko
Rizikové faktory pre vznik alergie na mlieko sú prítomnosť inej alergie, atopická dermatitída a rovnako aj alergia na mlieko, ktorá sa už v rodine vyskytuje. Komplikácie AKM môžu byť vznik alergie na iné potraviny (ako napr. vajcia, oriešky alebo sója), ako aj vznik sennej nádchy.
Diagnostika alergie na mlieko
Diagnóza sa stanovuje na základe klinických ťažkostí a laboratórnych nálezov. V prípade podozrenia na alergickú reakciu je presné určenie konkrétnej potraviny, ktorá alergiu vyvoláva, niekedy veľmi ťažké. V krvi sa totiž dajú zistiť iba IgE sprostredkované AKM a to stanovením mliečnych špecifických IgE. V prípade, že príznaky nie sú navodené IgE, je samozrejme vyšetrenie špecifických IgE z krvi negatívne.
Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj tzv. eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní (týždňov) vysadí zo stravy mlieko, všetky výrobky z neho a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú a po znovu nasadení mlieka a mliečnych výrobkov sa objavia, diagnóza je jasná. Iné testy (kožné testy, expozičné testy pri ktorých sa podávajú potraviny obsahujúce mlieko alebo mliečne produkty) treba realizovať cestou imunoalergologickej ambulancie, nakoľko pri nich môže dôjsť k vyvolaniu vážnych alergických reakcií. Manažment AKM sa nelíši od manažmentu iných potravinových alergií. Vyžaduje si vždy starostlivé poučenie pacienta a monitorovanie.
Diagnostika alergie na mlieko patrí do rúk lekára. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test, kedy sa pod dohľadom lekára opätovne zavedie malé množstvo bielkoviny kravského mlieka do stravy a sleduje sa reakcia. Okrem toho sa v diagnostike uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi.
K diagnostike sa používa tzv. prick test.
Liečba alergie na mlieko
Najpriamejšou cestou v liečbe akejkoľvek potravinovej alergie, je úplne vyhýbanie sa vyvolávajúcemu činiteľovi. V prípade alergie na mlieko teda ide o vylúčenie mlieka a mliečnych produktov zo stravy. Je to jediná cesta, ktorou sa dá preventívne zabrániť aby nevznikla alergická reakcia.
V súčasnosti neexistuje žiadny liek na alergiu na mlieko. Na alergénovej imunoterapii na liečbu potravinových alergií sa pracuje, ale orálna imunoterapia nebola doteraz schválená pre žiadnu potravinová alergia.
Jediný spôsob, ako zabrániť alergickej reakcii na mlieko, je vyhýbať sa mliečnym výrobkom. Odporúča sa, aby ste sa porozprávali s lekárom o tom, aká zlá je vaša alergia na mlieko a akým potravinám by ste sa mali vyhýbať.
Ak sa u vás alebo u vášho dieťaťa vyskytne anafylaxia (závažná, potenciálne život ohrozujúca alergická reakcia) na mlieko, použite injekciu adrenalínu a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
Diétne opatrenia pri alergii na mlieko
Úplné vylúčenie kravského mlieka z diéty však môže byť pomerne ťažké a teoreticky vie mať aj výživové následky, nakoľko kravské mlieko je alebo často býva prísadou v rôznych pečených jedlách, cereáliách, čokoládach, cukrovinkách, vaječných krémoch, pudingoch, údeninách, šalátových dresingoch, polievkach, cestovinách… Uvedené má často aj za následok, že môže dôjsť k náhodnému vystaveniu sa mliečnemu alergénu. Preto je potrebné, najmä ak ide o pacienta s predchádzajúcou anafylaktickou reakciou, poučiť ho o možnosti „znečistenia“ jedla malými prísadami mlieka, čo sa môže udiať kdekoľvek (napr. použitím jedného noža na krájanie mliečnych výrobkov a mäsa…).
tags: #mali #ste #problemy #po #vypiti #kravskeho
