Mama Bola Náš Každodenný Chlieb: Personifikácia a Príklady Svätosti V Bežnom Živote
Metafora "mama bola náš každodenný chlieb" je silný obraz, ktorý vyjadruje neoceniteľnú hodnotu a nevyhnutnosť matky v živote človeka.
Matka je najkrajšia bytosť na svete, nie len výzorom, ale tým, čo nosí vo svojom vnútri. Lásku, ktorú nám dáva a celý život rozdáva plným priehrštím, prijímame s takou samozrejmosťou ako každodenný chlieb.
Táto láska je trpezlivá a dobrotivá, nie je sebecká. Básnici, hudobní skladatelia, ale aj neznámi autori ľudových piesní jej vždy venovali dostatok pozornosti. Niet na svete reči, v ktorej by chýbalo slovo matka.
Keď hovoríme o matkách, musíme hovoriť i o deťoch a otcoch. Všetci spolu tvoria rodinu. Kiež sú naše rodiny dobrými stromami, ktoré rodia dobré ovocie.
Svätosť je pre každého. Tak znie výrok Sv. Otca Františka. Snažiť sa byť svätým neznamená len navštevovať bohoslužbu v nedeľu. Snažiť sa byť svätým v našich vzťahoch či v práci znamená stať sa príkladom v komunikácii, v správaní, v odpúšťaní.
Svätosť v Každodennom Živote
Veľa ľudí ma o svätosti skreslenú predstavu. Je možno dôležité vrátiť sa k pôvodu tohoto slova. V hebrejčine by sme sa stretli so slovom „kadosh“ a znamenalo to „oddelenie, oddelený“. Bolo určené len Bohu.
No potom Boh dáva i človeku, Izraelitom, účasť na svätosti, keď hovorí: „Buďte svätí, buďte oddelení od ostatných.“ Momentálne my kresťania veľakrát vnímame svätosť viac individuálne ako kolektívne, vzhľadom na veľkých svätých, ktorých sme v Cirkvi dostali.
A myslím si, že to bol aj prínos pápeža Františka v poslednej exhortácii, kde zdôrazňuje, že svätosť nie je iba v jednotlivcoch, ale patrí celému Božiemu ľudu. Presne ako v knihe Levitikus, kde Boh vyzýva ľud k svätosti.
Veľakrát si môžeme pomyslieť, že moja svätosť vyplýva z toho, že ja som taký dobrý. Pričom veľa ráz zabúdam na tých, čo sú okolo mňa… že napríklad mama či otec nemôžu byť svätí bez svojej rodiny. Že mladý človek nemôže byť svätý mimo ostatných mladých ľudí. To je jeden pohľad.
Druhý, ktorý spomína aj pápež v exhortácii je, že svätí ľudia určite nie sú iba tí, ktorí sú oficiálne vyhlásení. Vyhlásené sú „vzory svätosti“ a vyhlasujú sa i preto, aby mohli aj nám ostatným niečo povedať. No svätosť má byť aj taká, ktorá je nenápadná, a tam pápež hovorí veľmi pekne o svätosti „vedľajších dverí“.
Pochopiť, že svätosť nezačína len od toho, že „ja“ niečo spravím, dám si nejaké záväzky, sebazaprenia, ale že svätosť začína tým, že ju vidím žiť u iných. „Páči sa mi vidieť svätosť v ľude trpezlivého Boha. V rodičoch, ktorí s veľkou láskou vychovávajú svoje deti, v mužoch a ženách, ktorí pracujú, aby domov priniesli chlieb. V chorých a staručkých rehoľníčkach, ktoré sa stále usmievajú.
Možno v staroveku, stredoveku boli ľudia citlivejší na niektoré prejavy, veľmi asketické, boli to ľudia pôstu, ľudia niekedy odtrhnutí od spoločnosti. Zo svätosti dneška by malo byť cítiť, že nie my sme dokonalí, ale že je tu „nejaký“ svätý Boh, ktorý nás robí svätými a ktorý je tu prítomný cez nás. Cez nás pre druhých.
Celé posolstvo kresťanstva je o tom, že Boh prišiel, že sa nás ujal, že svojím príchodom priniesol spásu a svetlo. My kresťania sme tí, ktorí máme o tom hovoriť a dosvedčovať to. Sv. Pavol často píše, čo je znakom vykúpených ľudí: nový spôsob života, nový štýl morálky, ktorá je založená na láske a odpustení, na poznaní Božích predpisov, ale aj veľkodušnosti.
Dá sa žiť príkladom aj v spoločnosti, ktorá nemusí vyznávať kresťanské hodnoty? Našu svätosť je, samozrejme, potrebné žiť i v spoločenstvách, v prostredí, kde nie sú veriaci ľudia, a to hlavne tým, že máme iný postoj. Postoj veriaceho.
Teraz je otázka, že ako sa to „iný“ predloží. Či je to nátlakovým spôsobom, ktorý odrádza a vytvára mienku nezdravo mysliacich ľudí alebo je to taká zdravá provokácia, kedy sa ten druhý dokáže zamyslieť; že mu dáme priestor. Existujú tu dva spôsoby, ako dokážeme prezentovať svoju prítomnosť.
Ak napríklad v práci ohováram druhých, nadávam, robím všetko ako ostatní, tak tam je dosť ťažké niečo kresťanské prezentovať. Dnešná spoločnosť má slobodu viery, ale dá sa povedať, že aj „slobodu od viery“. Ústava je postavená na „nenáboženskosti“.
Ako ju máme budovať? Ako môžeme žiť svätosť doma? Treba určite podčiarknuť, že svätosť nie je len naše úsilie. Aj naše, ale nie iba naše. Ako sme uviedli v úvode, naša svätosť je len akýsi odraz tej Božej svätosti, ktorú do nás on vložil. Čiže svätosť sa začína u Boha.
Ak mám rozmýšľať o svojej vlastnej svätosti, tak určite je prvý môj vzťah s Bohom. A potom by som mal rozmýšľať, kde sa tá moja svätosť má prejaviť. Samozrejme, hovoríme o určitej hierarchii v našom živote, ktorú nám Boh dal.
Prvá je úcta k rodičom. Tento vzťah bol aj v minulosti niečo posvätné, a to aj v iných kultúrach. No a potom je to môj partner, manžel, pokiaľ ide o laický život. Tam, kde som to pred Bohom sľúbil, tam musí byť orientovaná moja prvá snaha.
Keď sa pozeráme v hierarchii ďalej, veľakrát sa stane, že veriaci ľudia v rodine uprednostňujú mnohé iné stretnutia pred tými ľuďmi, ktorí sú im najbližší. Lebo sú im príjemnejší. A myslia si, že nájdu svätosť v mnohých modlitbách, stretnutiach alebo aktivitách mimo svojej rodiny.
Vtedy môže nastať taký rozpor, že dávam seba, svoju svätosť i čas niekde inde, ale nedávam ju tam, kde by som ju mal dávať najviac. Čiže veľakrát ako kresťania zabúdame na túto postupnosť. Ona nie je v Biblii nikde vymenovaná, ale Cirkev v svojej skúsenosti i v duchovnom živote postupne na to prišla a aj to tak predkladá, že nie rovnakou mierou môžem budovať tú svoju svätosť mimo svojich základných povinností.
Žitie svätosť voči blízkym by malo byť usporiadané. Naučiť sa napríklad akceptovať rozdiely. Lebo je to naozaj tak, že nie vždy muž pochopí ženu a žena muža. Tie rozdiely v prežívaní sú a budú. Možno v prvých rokoch sa zakryjú veľkou láskou, ale potom sa ukážu o to viac.
Tu si človek uvedomuje, že vzťah je aj prijatím inej cesty toho druhého. A tiež, muž i žena sa nejako vyvíja. Mnohí učitelia duchovného života hovoria, že prvá cesta svätosti je trpezlivosť. So sebou, s inými, že tam sa ukazuje, či človek je na ceste svätosti.
Hocikedy by chcel človek vybehnúť hľadať svätosť von, nenájde ju. Lebo je „doma“. Je v tom našom povolaní, v našej situácii. Ani sa nehľadá na úteku pred nejakými problémami, ak sú. Čiže tak je to aj v tom našom manželstve. Chcem svoj partnerský, manželský vzťah žiť sväto.
Každodenný život prirodzene prináša i mnoho ťažkostí, napríklad, že mnoho moderných zamestnaní pohltí človeka na celý deň. A že v pracovnom týždni človek nestíha takmer nič ďalšie. Takže jednou takou prekážkou žitia svätosti dnes je možno nedostatok času na seba, odluka dvoch ľudí kvôli pracovným nárokom. A potom i tým, že ďalšie veci nás zamestnajú i po práci. Večer už takmer nie je čas na nič, človek je väčšinou unavený.
Keď chýba dialóg a prepojenie medzi partnermi, veľmi ľahko sa stáva, že si dávajú len nejaké odkazy medzi sebou. „Vzťah v manželstve je ako karavána na púšti, čo si tam kto prinesie, tak tam má (úsmev)…“ Čiže aj osobná práca na sebe je dôležitá. Pokánie. Nie len v zmysle ľútosti nad svojimi hriechmi, ale celkového obrátenia sa. Uvidenia niečoho nového. Novej cesty, nového spôsobu.
Naša svätosť by mala byť aj o tom, akou cestou ideme. A nemusíme zistiť, že tá cesta, ktorou ideme, je zlá. Ale môžeme zistiť, že je aj lepšia. A toto možno chýba ľuďom v kresťanskom svete, lebo ide cestou prikázaní a myslí si, že je na dobrej ceste.
Keď nerobím zle, to ešte nie je celá cesta. Lebo môžeme napríklad zistiť, že niektoré veci zanedbávame. Pre svätosť každodenného života nepotrebujeme pokánie v moralistickom zmysle, že som spravil niečo zlé. Ale že chcem byť niekým iným, chcem byť viac na obraz Krista. Viac na obraz človeka, ktorý žije plný Ducha Svätého a môže dávať viac, ako dal doteraz.
Starostlivosť a ochrana. Matka má len dve ruky, ale objíma všetkých. Chráni svoje deti pred vonkajším svetom a vytvára pre ne bezpečné a láskyplné prostredie.
Výchova a vzdelávanie. Matka nás učí milovať sa navzájom, všímať si ľudí okolo seba a nebyť ľahostajným voči ich bolestiam. Učí nás prijímať premeny v prírode i v živote. Ďakujeme za cestu k životu, po ktorej ste nás učili kráčať. Ďakujeme za pohladenie vašimi rukami. Ďakujeme za prebdené noci.
K dnešnému sviatku Vám želám veľa zdravia, šťastia, vnútornú pohodu, pokojný a dlhý život, naplnenie všetkých vašich snov a nádejí. Prajem Vám, aby ste vždy mali koho pohladiť a aby mal kto pohladiť Vás. Aby ste milovali a boli milované. Aby ste nikdy nemali dôvod pre slzy, ale len pre úsmev. Aby ste z úst svojich detí počuli len slová: „Mama, ďakujem“.
Aby ste rozsievali teplo, nehu, krásu a ženské dobro. Aby ste zmnožili túto zem o dobrých a statočných ľudí. Aby ste naučili svet milovať a nie nenávidieť. Aby ste boli istotou vašich domovov a rodín, aby ste boli hrdé na to, že ste matky.
Ďakujeme za jedinečnosť, ďakujeme za život, ďakujeme za lásku.
Historický kontext v literatúre
Literatúra od staroveku po súčasnosť venuje matke a materstvu významné miesto.
Starovek a stredovek
V staroveku (3500 pred Kr. - 5. stor.) a stredoveku (5. stor. - 15. stor.) boli matky často zobrazované ako symbol plodnosti a ochrany.
Renesancia a barok
Renesancia (14. stor. - 16. stor.) a barok (16. stor. - 18. stor.).
Klasicizmus a obdobie bernolákovčiny
Klasicizmus (17. stor. - koniec 18. stor.) a literatúra v oboch spisovných jazykoch - v bernolákovčine (J. Fándly, J. Hollý) priniesli diela, v ktorých sa matka stáva symbolom národa a tradície. V tomto období boli významní historik P. J. Šafárik a básnici J. Hollý a J. Kollár.
Jazyk a štýl v literatúre
Rôzne literárne obdobia a autori používajú špecifické jazykové a štylistické prostriedky na vyjadrenie vzťahu k matke.
Slová (vetné členy) majú svoju pozíciu vo vete, napr. v slovenčine je voľnejší slovosled ako napr. v angličtine. Gramatický činiteľ ovplyvňuje stavbu vety. Veta nemá klasickú stavbu, čo dáva osobitnú pečať textu a vytvára individuálny štýl.
Vývoj slovenského jazyka prešiel niekoľkými fázami, ktoré ovplyvnili aj literárne diela.
Obdobia vývoja
- 11. - 15. stor.
- 16. - 18. stor. Používanie češtiny sa spájalo so šírením protestantizmu v 16. storočí.
Bernolákovčina
Zostavení latinsko-slovenského slovníka (tzv. Bernolákov slovník). V spisovnej bernolákovčine vydali svoje diela J. Fándly a J. Hollý.
Štúrovská slovenčina
V otázke spisovného jazyka vládol výrazný chaos (čeština u evanjelikov, bernolákovčina, štúrovská slovenčina so snahou o opravu - Hurban, Hodža, Hattala). Napriek námietkam proti Štúrovej spisovnej slovenčine (M. M. Hodža, J. Kollár, M. Hattala) sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie katolíckych a evanjelických vzdelancov (Ľ. Štúr, M. M. Hodža. J. M. Hurban, M. Hattala, J. Záborský).
Po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií ostal Turčiansky sv. Martin centrom slovenského života. Pôsobili tu významné osobnosti (J. Škultéty, S. H. Vajanský, K. S. Škultéty). V roku 1943 vznikol v Bratislave Jazykovedný ústav, ktorý pracuje dodnes pod názvom Jazykovedný ústav Ľ. Štúra.
Literárne diela a ich interpretácie
Rôzne literárne diela ponúkajú rôzne pohľady na materstvo a rodinné vzťahy.
Lucia pochádza z chudobnej rodiny a nedokončila školu maliarstva. Čelia bezradnosti kvôli vojne. Pod vplyvom brata, ktorý sa vrátil z vojny na dovolenku, mení názor na vojnu. Lucia a Peter sa rozhodnú tajne zasnúbiť naveky v piatok. Pri bombardovaní Paríža obaja umierajú v ruinách kostola, kedy sa snaží Lucia v poslednej chvíli uchrániť Petra objatím.
Autor sa zaoberá spoločenskými vrstvami a rieši vzťahy medzi nimi, prípadne sa venuje 1. spoločenskej vrstve. Príbeh rozpráva v 3. osobe alebo v 1. osobe.
V románe ožíva rázovitá zapadoslovenská vinárska dedina Vlčindol zo začiatku minulého storočia. Príbeh bohatého gazdu Silvestra Bolebrucha, mladý pár vyštvú z domu. Rodinné radosti i ťažkosti. Názov románu Žiarlivosť je dvojznačný. Nepomenovaná a nezbadaná postava pozoruje cez žalúzie v presne nepomenovanom čase svoju ženu a jej možného milenca.
Stretnú sa 2 tuláci Estragon a Vladimír. Čakajú na Godota, nevie, kedy príde, či príde, kto to vlastne je. Nemajú zmysel, zabíjajú čas, zažívajú existencionálnu úzkosť.
Téma - odhaľovanie vrážd v benediktínskom kláštore na pozadí sporov medzi predstaviteľmi pápežského štátu a františkánmi. Jeho meno je zároveň alúziou na detektívny román Pes baskerviliský (A. C. Doyle). Dej románu je zasadený do 14. storočia, do obdobia prudkých teologických sporov. Adso riešiť teologický spor v opátstve. Hlavný inkvizítor odsúdi za čarodejníctvo práve to dedinské dievča, ktoré sa mu zapáčilo. Starec ctihodný Jorge, ktorý rozpútal zlo v očakávaní príchodu Antikrista.
V úvode predstavuje suseda a jeho psa. Vyvrcholenie nastáva v momente, kedy sa rozprávač a sused stretnú.
Zosmiešňujú socializmus, ale téma je zároveň stále aktuálna. Situácie, ktoré sa posunú až do absurdna. Civilne, vystupujú sami za seba. Odhalenie nezmyselnosti nariadení, príkazov vo východnom bloku moc spoločnosti.
Voľná pásmovitá poézia (koniec 20. storočia). Literárne súťaže - Anasoft Litera, Lit. súťaž POVIEDKA, Lit. fond. Národné lit. centrum. Ženská lit. - rodina, manželstvo, postavenie ženy v spoločnosti (J. Litvák, A. Turan (+ sympatizanti J. Kolenič, R. P. Macsovszky, M. M. Hvorecký, E. Urbaníková, M.E. Roperchová). Smiešno-smutné rozprávania Ľ. Petránskej, J. Cígera-Hronského. Citlivosť lit. návrat ku klasickým témam a žánrom (rebélia mladých - M. Kompaníková, J. Šebesta, Z. Kepplová; autobiografické písanie - A. Sninčáková). Dominuje absurdná postmodernistická hra (V. Klimáček, L. Pišťánek).
Osobitným druhom informačného prejavu je rozhlasové alebo televízne vystúpenie v debate v rámci spravodajstva, v ktorom sa informuje o situácii v škole, na pracovisku… Obsahuje kritiku, iróniu, výsmech, citáciu. Konferencier - človek uvádzajúci napr. program. Moderátor - človek sprevádzajúci napr. diskusiu.
Obyvatelia Uruku podnietia bohov k stvoreniu polodivého Enkidua, ktorý má Gilgameša premôcť; podarí sa mu to, ale nie tak, ako si obyvatelia priali, pretože sa Gilgameš zmení a kvôli Enkiduovi je ochotný prekonávať strasti. Nakoniec získa nesmrteľnosť, no nie formou večného života, ale zmenou charakteru zo zlého na dobrého.
Literatúra v rôznych obdobiach: Rímska literatúra, grécka literatúra, stredoveká literatúra (5.- 15. stor.). Staroslovienske obdobie - 9. - 10. stor., obdobie latinskej literatúry - 11. - 15. stor. Jazyk - staroslovienčina.
Moravsko-panónske legendy ⇒ Kliment - Život sv. Konštantína a Metoda. Biskup Maurus - Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi. Humanizmus, Renesancia (14.-16. stor.).
Hamlet, vdovou Gertrúdou. Jej brat Laertes vyzve Hamleta na súboj, má ho zraniť otráveným kordom. G. Sonety pre Lauru.
Baroková literatúra (16. stor. - 18. stor.): 1. prológ ⇒ nápadok, hl. myšlienka. 2. epilóg ⇒ záver.
Jozef Gregor Tajovský (2. polovica 19. stor.). Terézia Vansová (2. polovica 19. stor.). Hlavná myšlienka: Vlastenectvo je nemysliteľné bez lásky k ľudu.
Eliza Hrabovská - grófka, je sirota, otec jej zomrel, keď bola ešte malá: "Toto je môj najdrahší poklad, ktorý na tomto svete opustiť musím". Je veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu a je naň hrdá.
Miluša - dcéra učiteľa, najlepšia priateľka Elizy Hrabovskej, je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku. Je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu.
9 pravidiel pre rodičov od Dr. Jordana Petersona #2025
tags: #mama #bola #nas #kazdodenny #chlieb #personifikacia
