Poľana: Najvyšší Vrch Pohoria a Klenot Slovenskej Prírody

Poľana (1 457,8 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Poľana, ktoré je krajinným celkom Slovenského stredohoria. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana. Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Detva a v katastrálnom území mesta Hriňová. Celé pohorie je pozostatok stratovulkánu s kráterom v mieste osady Kyslinky a výškové maximum dosahuje na juhovýchodnom okraji silne zerodovaného masívu.

Geomorfologické Členenie a Výhľady

Poľana je porastená lesom a výhľady sú možné len z menších lúk, najmä na južných svahoch masívu. Značná nadmorská výška i napriek tomu ponúka ďaleké výhľady. Z vhodných miest je možné vidieť okolité vrchy a hrebeň pohoria, no tiež Štiavnické, Kremnické a Starohorské vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry či Veporské a Stolické vrchy.

Prírodné Charakteristiky a Ochrana

V oblasti Poľany sa pralesy zachovali pomerne dlho. Ešte v 16. storočí bola prevažná časť tunajších lesov vďaka kráľovskej ochrane nedotknutá alebo len nepatrne ovplyvnená. Postupom osídľovania a civilizácie aj v tejto oblasti ostali z nich len fragmenty. Môžeme tu nájsť rôzne typy lesných biotopov.

Ochrana územia je zabezpečená nasledovne:

• Prevažná časť je pod 5. stupňom ochrany - NPR Zadná Poľana.
• Malá časť je pod 3. stupňom ochrany - OP NPR Zadná Poľana.
• Časť územia je pod 2. stupňom ochrany.

Lesné Biotopy

V najnižších polohách sú vyvinuté jedľovo-bukové kvetnaté lesy s dominanciou buka a hojným zastúpením jedle, ktorá tu dosahuje obvod až 430 cm. Ďalšie dreviny sa vyskytujú len ako prímes (smrek, javor horský, jarabina vtáčia...). V pásme bučín na skeletnatých lokalitách, sutinách či výraznejších dolinkách sú vyvinuté lipovo-javorové sutinové lesy. Aj v tomto biotope dominuje buk, avšak vysoké zastúpenie dosahuje ešte javor horský, podstatne s menšou frekvenciou sa vyskytujú brest horský, jaseň štíhly, jedľa a smrek, veľmi zriedkavo aj javor mliečny.

Miestami na pásmo jedľo-bučín výškovo nadväzujú javorovo-bukové horské lesy, kde popri dominantnom buku a vtrúsenom javore horskom má významnejšie zastúpenie iba smrek, výskyt jedle je sporadický. Ostrovčekovite bol na západnom okraji územia zaevidovaný aj biotop jedľových a jedľovo-smrekových lesov, viazaný na okolie skalných výstupov, stabilizovaných sutín či veľmi strmých svahov.

Plošne najväčšiu časť pralesov reprezentujú smrekové lesy, hlavne smrekové lesy vysokobylinné nadväzujúce na pásmo jedľo-bučín alebo javorovo-bukových horských lesov. Popri výrazne dominantnom smreku tu hojnejšie rastie iba jarabina vtáčia, pravidelnejšie ešte javor horský, ktorý v čučoriedkových smrečinách chýba. V oboch typoch smrečín je výraznejšie vyvinuté krovinaté poschodie, tvorené popri zmladení drevín stromovej etáže hlavne zemolezom čiernym, ružou ovisnutou a v nižšom výškovom pásme a na južnej až juhovýchodnej expozícií aj bukom. V odbornej literatúre sa smrečina na Zadnej Poľana uvádza ako najjužnejšia klimaxová smrečina na Slovensku.

Dynamika a Vek Porastov

V súčasnosti niektoré časti územia prechádzajú pomerne dynamickým vývojom (hlavne plochy smrečín na južných a juhovýchodných expozíciách) charakterizovaným postupným odumieraním stromovej vrstvy, ktoré je spojené s dynamickou obnovou týchto plôch nielen smrekom, ale aj bukom a sporadicky aj jedľou. Priemerný vek porastov sa pohybuje od 180 do 230 rokov, najstaršie stromy dosahujú vek okolo 400-450 rokov.

Celkovo na Zadnej Poľane zachoval prales v štyroch väčších enklávach a na ďalších 4 miestach môžeme nájsť pralesové zvyšky s výmerou pod 20 ha. Integrita pralesov v niektorých častiach bola narušená pastvou dobytka a ťažbou dreva v dávnejšej minulosti.

Rozsiahle plochy prirodzených a prírode blízkych lesov rôznych typov v rôznom štádiu vývoja vytvára ideálne a jedinečné podmienky pre množstvo vzácnych a chránených druhov fauny od bezstavovcov až po veľké šelmy. Pomerne vážnym problémom v niektorých častiach tohto územia je rozsiahle poškodzovanie prirodzeného zmladenia jeleňom, čo vedie k výraznej stagnácií odrastania obnovy niektorých drevín (najmä jedľa, jaseň a javor).

Turizmus a Vedecký Výskum

Napriek skutočnosti, že cez územie NPR prechádza viacero turistických trás, priamo cez lokality s charakterom pralesa prechádza iba ich nepatrná časť. Lokalita je súčasťou CHKO Poľana, biosférickej rezervácie Poľana a územia európskeho významu SKUEV0319 Poľana. Územie NPR, ako aj celej CHKO Poľana, je už dlhodobo využívané na vedecký výskum. Napriek týmto skutočnostiam neustále dochádza k úbytkom pralesa, naposledy sa tak stalo v r. 2011.

Poľana je najvyššie sopečné pohorie na Slovensku, ktoré je súčasťou Slovenského stredohoria. Tento mohutný kruhový masív, vytvorený stratovulkánom, sa pýši kalderou s priemerom 6 km. Od roku 1981 je chránenou krajinnou oblasťou.

tags: #mapa #Slovensko #Orechová #Poľana

Populárne príspevky:

• Zloženie taveného syra
• Recepty na americké zemiaky
• Čerstvý zeler ako príloha
• Výber silného motorčeka
• Kreatívne pečenie s razítkami