Porovnanie Slávy dcera a Marína: Dve podoby lásky v slovenskej poézii

V slovenskej literatúre zaujímajú významné miesto dve básnické skladby: Slávy dcera od Jána Kollára a Marína od Andreja Sládkoviča. Obe diela sú prejavom lásky, no každý autor ju chápe a zobrazuje inak. Cieľom tohto článku je porovnať tieto dve diela a poukázať na ich odlišnosti.

Ján Kollár a Slávy dcera

Ján Kollár (1793-1852) patrí do druhej fázy slovenského národného obrodenia. Bol evanjelik a písal biblickou češtinou. Študoval teológiu v Jene, kde sa vyformoval ako básnik. Základnou myšlienkou jeho tvorby je myšlienka všeslovanskej vzájomnosti, ktorú začal pociťovať pri účasti na oslave 300. výročia reformácie. Ďalším podnetom bola jeho láska k Frederike Schmidtovej, ktorú v skladbe nazýva Mína.

Slávy dcera je rozsiahle lyrické dielo, ktoré má dve časti. Prvá časť, Predspev, vysvetľuje myšlienku všeslovanskej vzájomnosti. Kollár túži po zjednotení všetkých Slovanov pod záštitou Ruska, ktoré prirovnáva k mohutnému kmeňu duba, pričom ostatné slovanské národy sú jeho konáre. Otvára tu tému ponemčenia Lužických Srbov a obviňuje aj tých, ktorí kydajú na Slovanov. Druhá časť sa skladá z piatich spevov, ktoré zachytávajú básnikovu cestu z Nemecka cez Čechy domov na Slovensko.

V prvom speve, Sála, sa básnik vyznáva zo svojej lásky k Míne. V Míne zobrazil objekt svojich vlasteneckých aj ľúbostných citov, čím spájal lásku k žene s láskou k vlasti. V ďalších spevoch básnik prechádza krajinami, kde kedysi žili Slovania, smúti nad ich osudom a žiali nad osudom ponemčených Slovanov. Na Slovensku vidí len biedu a utrpenie, zmieruje sa s tým, že láska k Míne nemá priaznivé vyhliadky do budúcna a túži sa s ňou stretnúť po smrti.

Kollár chápe lásku ako symbol slovanskej ženy, potomkyne Slovanov, ktorá má odčiňovať všetky krivdy. Láska k žene mu nevylučuje lásku k vlasti. V Predspeve Kollár používa časomernú prozódiu, kde sa striedajú dlhé a krátke slabiky.

Andrej Sládkovič a Marína

Andrej Sládkovič (1820-1872) je predstaviteľom slovenského romantizmu a patrí do tretej fázy slovenského národného obrodenia. Jeho vlastné meno je Andrej Braxatoris. Študoval v Banskej Štiavnici a neskôr bol farárom v Radvani. Má nezastupiteľné miesto v slovenskej ľúbostnej poézii.

Inšpiráciou pre Marínu bol ľúbostný cit k Márii Pišlovej z Banskej Štiavnice. Osobitosťou tohto diela je, že A. Sládkovič sa ako prvý osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú. Sládkovič dokazuje, že je možné milovať súčasne ženu aj národ: "Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať."

Skladba je rozdelená na dve časti: lyricko-epickú a reflexívno-symbolickú. V prvej časti sa básnik vyznáva z citov k Maríne, v druhej časti sa motív lásky k žene prelína s motívom lásky k vlasti. Jednu líniu básne tvorí láska k Maríne, ale prostredníctvom tohto námetu vytvoril i priestor na výpoveď o najrozličnejších osobných i spoločenských problémoch. Báseň nemá pevnú dejovú líniu. Až po 72 verš spieva o láske a kráse. V nasledujúcich veršoch hovorí o druhej láske, o rodnej zemi. Jednota subjektívneho a objektívneho sa rozvíja tak, že jeho osobný ľúbostný cit postupne vzrastá do spoločných súvislostí, veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k rodnej zemi. Láska k žene a láska k vlasti sú dve hodnoty, ktoré si navzájom neprekážajú. Básnik neupadol do romantickej rezignácie, ale láska k vlasti a životu vyvolali v ňom túžbu po činorodosti.

Marína je písaná tzv. Sládkovičovou strofou, ktorá má 291 strof. Každá strofa má desať veršov, kde sa striedajú 10-slabičníky s 8-slabičníkmi. Používa sylabický verš a rým nie je združený.

Sládkovič obnažuje falošnú buržoáznu morálku, ktorej je cudzia šľachetnosť a úprimnosť vzťahov medzi ľuďmi. City sa dajú vyjadriť rôznymi spôsobmi a gestami - darom, pozvaním, piesňou, ale aj napísaním ľúbostnej básne.

Porovnanie Kollárovho a Sládkovičovho chápania lásky

Kollár chápe lásku ako symbol slovanskej ženy, potomkyne Slovanov, ktorá má odčiňovať všetky krivdy. Láska k žene mu nevylučuje lásku k vlasti. Sládkovič na rozdiel od Kollára, ktorý delí svoje srdce napoly, vyjadruje jednotu ľúbostného a vlasteneckého citu. Túži: "Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať."

Na rozdiel od Kollára, ktorý pretvoril svoju milú na vidinu a sledoval ju na ceste po záhrobí, Sládkovič keď mu Marína bola nedosiahnuteľná v živote, odolá vábenie víly a pevne sa zrieka lásky k nej.

Sládkovič našiel novú tému poézie: lásku, mladosť, krásu.

Tabuľka: Porovnanie Slávy dcery a Maríny

tags: #marina #vers #a #obe #v #jednom

Populárne príspevky:

• Hodnotenia pekárne ETA na chlieb
• Bezpečné skladovanie ryže
• Bezlepkové zákusky s Promix UNI
• Acidofilné mlieko a pleť
• Pljeskavice, Čevapčiči, Fašírky - grilované recepty