Marína verzus objatie v jednom: Vysvetlenie Sládkovičovho diela

Andrej Sládkovičova Marína je považovaná za ústredné dielo slovenského romantizmu a je rozsiahlym dielom ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre.

Hlavná idea tohto diela spočíva v tom, že básnik ospevuje svoju lásku k Maríne, jej mladosť a krásu. Literárna veda považuje Marínu za „dcéru Kollárovej Slávy dcéry“.

Sládkovič sa prvý odvážil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, pretože tému považoval za málo vlasteneckú.

Autor v ňom ospieval lásku k Márii Pišlovej, vychádzal teda z osobných zážitkov. Lásku k nej prežíval počas štúdií v Banskej Štiavnici. Počas štúdia si zarába vyučovaním v meštianskych rodinách a v jednej z nich sa zoznámil s Máriou.

Počas štúdia si zarábal vyučovaním v meštianskych rodinách a v jednej z nich sa zoznámil s Máriou. Rodičia Márie nesúhlasili s ich láskou a po odchode Andreja Sládkoviča (mladého Braxatorisa) na štúdiá do Halle ju donútili vydať sa za bohatého pernikára.

Andrej Sládkovič (Braxatoris) prežíval stratu svojej lásku ťažko a napokon sa z nej vykúpil poéziou. Dielo s veľkou nevôľou prijal Ľ. Štúr, ktorý považoval ľúbostnú tému za málo vlasteneckú.

Charakteristika diela:

• Skladbu tvorí 291 desaťveršových strof.
• Nie je kompozične členená na časti (kompozícia = skladanie).

V jednotlivých veršoch nám autor umožňuje sledovať postupný vývoj ľúbostného citu básnika: túžba po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny, opis krás dievčaťa, vznik obapolného citu, vyznanie lásky, zjavenie sa bohyne vernosti, porovnávanie Maríny s obrazmi troch dievčat, splynutie osamelého mládenca na brehu Hrona s lyrickým hrdinom, prelínanie lásky k vlasti s láskou k Maríne, prekážky v láske, žiaľ Maríny nad tým, že bude obetovaná, zmena Maríny na vílu, znovu nájdenie milej v nadpozemskom svete, objavenie sa anjela vzkriesenia, spomienka na lásku, odmietnutie imaginárneho (neskutočného, vymysleného) sveta, návrat k problémom národa, vďaka za lásku.

I keď je dielo považované za vrchol romantickej lyriky, nie je motivované len citom lásky. Autor v ňom vyznal i svoj postoj k životu, svoj myšlienkový svet v súvislosti s rodným krajom a osudom vlastného národa.

Hlavné témy diela Marína

Skladba má 2 veľké časti:

1. lyricko - epická - zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej
2. reflexívno - symbolická - láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter

V skladbe autor rozoberá 4 hlavné témy:

• Krása
• Láska k Maríne
• Láska k Slovensku
• Mladosť

Krása - autor povýšil kategóriu krásy na cieľ tvorivej činnosti básnika. Opojený krásou nachádza jej stelesnenie v dievčine:

"Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený, a v tomto duše mojej ohlase svet môj je celý zavrený; z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí, ona mi svety pohýna; ona mi kýva zo sto životov: No centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína!"

Kráse sa skláňa aj vyššia bytosť ako človek, krása je dôležitá v živote každého z nás. Spája sa s mravnosťou a pravdou. A. Sládkovič vyzdvihuje nielen krásu duchovnú, je očarený aj vonkajšou krásou dievčaťa.

Láska - uvedená téma rozvíja Kollárov odkaz, ktorý polovicu srdca dal Míne a polovicu vlasti. Chcel bych vás objať, kraje rodiny!

Moderne vyznieva i obžaloba spoločnosti, v ktorej sa dievča nesmie slobodne rozhodnúť, nesmie slobodne nasledovať hlas svojho srdca, nesmie porušiť konvencie (zvyklosti, zaužívané spoločenské mravy) a stať sa ženou muža, ktorého ľúbi:

"Duch devy plače, horko narieka nad ľúbosti svätej skazou, že kvet jej s poľným kvietím uteká, krahne ostrím divých mrazov; ľúbosť devina je cit bez hlasu, vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času, vyznať musí, čo neverí; poslušnú dušu úbohej dcéry s chlapcom cudzím, ba odporným zverí studený prsteň materi."

Sládkovič lásku vyzdvihuje skutočne vysoko, tvrdí, že ten človek je bohatý, ktorý miluje a najbohatší je ten, ktorý je milovaný. Láska je pre Sládkoviča oveľa širší pojem ako len láska milenecká. Ďakuje za lásku a jej objavenie sa v jeho živote.

Slovensko - autor lásku k Maríne spája s láskou k Slovensku. Slovensko mladé, rodisko moje aj mohyla mojich kostí! V tebe mám pekných obrazov dvoje a dvoje veľkých ľúbostí!

"Ako je krásna tá moja deva, aká k nej ľúbosť vo mne horieva: tak ty a k tebe, otčina! Ako tyś pekná krajina moja, ako mladistvosť milá mi tvoja: tak pekná, milá Marína!"

Mladosť - v časoch autorovej tvorby mala mládež jedinečnú historickú šancu dosiahnuť to, o čo sa generácie pred ňou usilovali. Autor chápe mladosť predovšetkým ako príležitosť:

"Nádejí tisíc k duši ti letí, A hviezda slávy nová ti svieti, Keď na tej západ pozeráš."

Medzi najvýnimočnejšie slohy v celej básni patrí sloha 185, ktorá predstavuje ucelenú úvahu o mladosti:

"A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov? Ružových tvárí hlaď jará? Či údov sila? Či strmosť krokov? Toto sa všetko zostará! je hlas nebeský v zemskom ohlase, je nepokoj duší svätý, je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, je kvetín lásky rajská záhrada, je anjel v prachu zaviaty!"

Sládkovič patrí medzi najkultivovanejších autorov (vzdelaný s vybranými spôsobmi, šľachetný) v slovenskej literatúre.

V Maríne sa odzrkadľuje problém vzťahov medzi mladými ľuďmi v rozvíjajúcej sa kapitalistickej spoločnosti. Sládkovič obnažuje falošnú buržoáznu morálku, ktorej je cudzia šľachetnosť a úprimnosť vzťahov medzi ľuďmi.

Základné črty ľúbostnej poézie:

"Slovensko mladé, rodisko moje aj mohyla mojich kostí, v tebe mám pekných obrazov dvoje, aj dvoje veľkých ľúbostí. Ako je krásna tá moja deva, aká k nej ľúbosť vo mne horievatak ty, a k tebe otčina. Ako tys pekná krajina moja ako mladistvosť milá mi tvoja tak pekná milá Marína."

"Chcel bych vás objať kraje, rodinynáručie úzke, šíri cit,jak mi je sladko v nádrách Marínyobjatie vaše pocítiť. Jak mi je blaho nič, nič nežiadať,z objemu v objem naveky padať,troch nebies slasti prijímať. A ľúbosť? ľúbosť k deve umrela,keď umrela moja deva;Víla ty zostaň tam v svojom nebi -mňa ešte zemské viažu potrebya vlasť moja je na zemi!"

"Marína moja! Teda tak sme myako tie Božie plamene,ako tie kvety na chladnej zemi,ako tie drahé kamene;padajú hviezdy, aj my padneme,vädnú tie kvety, aj my zvädneme,a klenoty hruda kryje:Ale tie hviezdy predsa svietili,A pekný život tie kvety žili,A diamant v hrude nezhnije!"

Charakteristika diela:

• Skladbu tvorí 291 desaťveršových sloh.
• Nie je kompozične členená na časti (kompozícia = skladanie).

V jednotlivých veršoch nám autor umožňuje sledovať postupný vývoj ľúbostného citu básnika: túžba po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny, opis krás dievčaťa, vznik obapolného citu, vyznanie lásky, zjavenie sa bohyne vernosti, porovnávanie Maríny s obrazmi troch dievčat, splynutie osamelého mládenca na brehu Hrona s lyrickým hrdinom, prelínanie lásky k vlasti s láskou k Maríne, prekážky v láske, žiaľ Maríny nad tým, že bude obetovaná, zmena Maríny na vílu, znovu nájdenie milej v nadpozemskom svete, objavenie sa anjela vzkriesenia, spomienka na lásku, odmietnutie imaginárneho (neskutočného, vymysleného) sveta, návrat k problémom národa, vďaka za lásku.

I keď je dielo považované za vrchol romantickej lyriky, nie je motivované len citom lásky. Autor v ňom vyznal i svoj postoj k životu, svoj myšlienkový svet v súvislosti s rodným krajom a osudom vlastného národa.

Andrej Sládkovič (1820 - 1872), vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Živil sa súkromnými hodinami v meštianskych domoch.

Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Roku 1840 prišiel študovať na lýceum do Bratislavy. Tu sa prehĺbil jeho záujem o literatúru. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku. Školský rok 1843 - 1844 strávil na univerzite v Halle, kde naňho zapôsobila Hegelova estetika, ktorou sa inšpiroval v básni Sôvety v rodine Dušanovej.

Po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávateľ. Ťažko naňho zapôsobil rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.

Revolúciu roku 1848 privítal hymnickou básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Hoci sa priamo nezúčastnil na revolúcii, maďarskí gardisti ho pokladali za nebezpečného a uväznili ho.

Jeho tvorba nie je rozsiahla. Prvé väčšie dielo, filozoficko-reflexívnu báseň Sôvety v rodine Dušanovej (1842 - 1844), písal v Halle. Sôvety (rozhovory) sa skladajú zo 4 častí. Na rozhovoroch s ľudstvo, ktoré tlmočia Hegelove tézy, že rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha. Básnik využíva paródiu a satiru. Pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť. Sládkovič si uvedomoval, že človek so svojimi protirečeniami je súčasťou prírody a spoločnosti a skutočnosť možno odhaľovať len poznaním jej protirečení.

S vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene, sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína (1846). Skladba má dve veľké časti. Prvá, lyricko-epická, zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej. V druhej časti, reflexívno-symbolickej, láska nadobúda nad osobný, spoločenský charakter. V prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Abstraktný ideál postupne nadobúda konkrétne črty, reálny obraz Maríny s „havraními vlasmi“. s „hviezdnymi očami“. Trvácnosť svojich citov zdôrazňuje zvolaním: „Nemožno mi ťa neľúbiť!“ Obracia pohľad na Sitno a Hron, kde zalieta jeho ľúbosť a túžby. Domov a kraj predstavujú reálnu podstatu jeho bytia („Slovensko mladé, rodisko moje, aj mohyla mojich kostí“). Postupne s prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine:

"Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!"

Popri reálnych črtách Maríny sa odkrývajú aj momenty nešťastnej básnikovej lásky. K Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe „motýľa“, neskôr v podobe „mátohy, hadiska, tajného zlosyna a satana“. Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu:

"Poslušnú dušu úbohej dcéry S chlapom cudzím, ba odporným zverí Studený prsteň materi."

V ďalšej časti sa Marína postupne mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena a láska ako tvorivý životný princíp panuje v celom vesmíre. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu človeka po kráse:

"Ale kto láske a kráse žije ten večne zostane mladý."

Mladosť pomôže človeku uskutočniť túžby a ideály, zmeniť skutočnosť. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly - Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi:

"Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi - mňa ešte zemské viažu potreby a vlasť moja je na zemi."

Andrej Sládkovič: Marína - charakteristika diela

MARÍNA - ústredné dielo slovenského romantizmu - básnická skladba

Autor v ňom ospieval lásku k Márii Pišlovej, vychádzal teda z osobných zážitkov. Lásku k nej prežíval počas štúdií v Banskej Štiavnici.

Počas štúdia si zarábal vyučovaním v meštianskych rodinách a v jednej z nich sa zoznámil s Máriou. Rodičia Márie nesúhlasili s ich láskou a po odchode Andreja Sládkoviča (mladého Braxatorisa) na štúdiá do Halle ju donútili vydať sa za bohatého pernikára.

Andrej Sládkovič (Braxatoris) prežíval stratu svojej lásku ťažko a napokon sa z nej vykúpil poéziou. Dielo s veľkou nevôľou prijal Ľ. Štúr, ktorý považoval ľúbostnú tému za málo vlasteneckú. Marína je literárnou vedou považovaná za „dcéru Kollárovej Slávy dcéry“.

Tabuľka: Hlavné témy a ich vyjadrenie v diele Marína

V diele sa výrazne prejavilo filozofické myslenie Hegela, ktorého dialektiku A. Sládkovič ukryl do veršov, a to básnickým jazykom, ktorému porozumeli nielen vtedajší slovenskí vzdelanci, ale aj bežní čitatelia. Napríklad Sládkovič v duchu heglovskej dialektiky vyznáva: „Troch nebies slasti prijímať! // Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, // Marínu drahú v peknej otčine, // a obe v jednom objímať!“

tags: #marina #vers #a #obe #v #jednom

Populárne príspevky:

• Recept na Vianočnú Tortu Lidl
• Jemné a nadýchané briošky
• Ako pripraviť bravčové karé s volským okom
• Recepty na domácu zmrzlinu
• Ako pestovať fialové zemiaky