Riziká konzumácie mäsa z chorých kráv a výskyt slintačky a krívačky na Slovensku

Slovensko čelí závažnej situácii v súvislosti s výskytom chorých kráv a šírením slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) potvrdil v piatok výskyt slintačky a krívačky (SLAK) v troch chovoch hovädzieho dobytka v okresoch Komárno a Dunajská Streda.

Už začiatkom tohto roka zaznamenali v prvej polovici januára výskyt tohto mimoriadne nákazlivého ochorenia hospodárskych zvierat v Nemecku v čriede byvolov na farme v meste Hönow neďaleko Berlína a začiatkom tohto mesiaca sa objavila nákaza SLAK na farme chovu hovädzieho dobytka pri maďarskom Kisbajcsi, asi 2,5 kilometra od hraníc so Slovenskom.

Vysoko nákazlivé ochorenie ohrozuje nielen hospodárske zvieratá, ale aj stabilitu celého agrosektora. Slovensko čelí výnimočne vážnej situácii, ktorá v regióne nemá obdobu celé desaťročia.

Čo je to slintačka a krívačka?

Slintačka a krívačka je závažná, vysoko nákazlivá, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Je to akútna choroba, ktorá je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií - pľuzgierov (vezikúl, áft) zvyčajne v sliznici dutiny ústnej, v medzipaznechtovom priestore a na mliečnej žľaze, obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu).

Pôvodcom slintačky a krívačky je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Diagnostikovaných bolo sedem základných typov vírusu SLAK, označujú sa ako typ O, A, C (európske typy), SAT1, SAT2, SAT3 (africké typy) a typ Asia1 (ázijský typ). Na túto chorobu nejestvuje liečba, všetky postihnuté zvieratá treba utratiť a neškodne zlikvidovať.

Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Vírus schopný infikovať ďalšie jedince sa vylučuje najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov, ako aj mliekom, močom, výkalmi, semenom a vydychovaným vzduchom. Z hľadiska nákazy je mimoriadne nebezpečná skutočnosť, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, teda v čase, kedy nie sú pozorované ešte žiadne klinické príznaky.

Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom.

V súčasnom období je vakcinácia proti slintačke a krívačke v Európskej únii zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby.

Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5 percent), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 - 100 percent) v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.

Na človeka sa prenáša táto choroba len veľmi zriedkavo. Z minulosti je známych iba niekoľko prípadov sprevádzaných horúčkami a pľuzgiermi v ústach, na prstoch rúk i nôh. V rokoch 1921 až 2007 zaznamenali na svete približne len 40 prípadov nákazy človeka vírusom SLAK.

Mimoriadne riziko predstavuje mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat, ako aj všetky druhy zvierat, ale najmä tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov, či už domáce alebo voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu.

Výskyt slintačky a krívačky v Československu

V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách.

Škandál s mäsom z chorých kráv z Poľska

Škandál s poľským mäsom z chorých kráv otriasol Európou a nevyhol sa ani Slovensku. Zistenia odhalili, že mäso z rizikového bitúnku, kde boli zabíjané choré zvieratá, sa dostalo do predajní, reštaurácií a školských jedální aj na Slovensku.

Po prvotných informáciách, že mäso z rizikového bitúnku neputovalo do zahraničia, sa ukázal opak. Štátna veterinárna správa musela rozšíriť zoznam slovenských prevádzok, kde sa mohla riziková hovädzina nachádzať. To znamená, že potenciálne kontaminované mäso sa mohlo vyskytnúť v reštauráciách, školských jedálňach a iných stravovacích zariadeniach, kde sa používa hovädzie mäso.

Konzumácia mäsa, ktoré má hnisavé ložiská alebo dokonca nádory môže podľa odborníkov ohroziť zdravie človeka.

"V prípade, že išlo o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami napr. salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému - hnačky, nevoľnosť, teplota," vysvetlila Daša Račková z ÚVZ. A to aj napriek tomu, že tie najhoršie časti sa zamestnanci poľského bitúnku snažili vyrezať. Zodpovednosť nesie nielen poľský bitúnok, ale samotní nákupcovia mäsa.

Poľské úrady tvrdia, že mäso z chorých kráv smerovalo do prevádzok Cimbalak v Bardejove, Marek Kazimir - MK FOOD v Gaboltove a Ladislav Cabai v Bidovciach. Regionálne úrady veterinárnej a potravinovej správy robia v týchto prevádzkach kontroly a podľa ŠVPS by mohli prvé čiastkové výsledky zverejniť už vo štvrtok ráno.

Bitúnok, o ktorom priniesli poľskí investigatívni novinári rozsiahlu reportáž , Jasienica Mazowiecka, inšpektori už zavreli. Aj keď sa reportáž zameriavala najmä na nekalé praktiky na bitúnkoch v Mazovskom vojvodstve, podľa poľských novinárov, sa podobný problém týka celého Poľska, keďže existuje dopyt na čiernom trhu a ľudia z brandže, ktorí o tom vedia, mlčia.

Pred usmrtením pracovníci bitúnku ťahali choré ležiace zvieratá lanom na porážku. Pri porcovaní mäsa vykrajovali kusy, kde mal dobytok preležaniny a iné choré tkanivá. Tony mäsa pochybnej kvality poľskí mäsiari spracúvali pod rúškom noci. Cez deň v rovnakých priestoroch robili porážky a porcovali mäso zo zdravého hovädzieho dobytka.

Konzumácia mäsa z mŕtvych a chorých zvierat predstavuje zdravotné riziko pre ľudský organizmus.

Prípady pokazeného mäsa z Poľska

Hygienici už od utorka kontrolujú prevádzky po celom Slovensku aby zistili, koľko potenciálne škodlivého mäsa sa do našich prevádzok dostalo.

Podľa doterajších zistení sa mäso dostalo nielen do reštaurácií a škôl, ale aj do maloobchodných predajní.

Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.

Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín.

Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat.

Vzhľadom na to, že sa mäso z tohto podniku dostalo na Slovensko, poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski odoslal slovenskej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej list, v ktorom vysvetlil celú situáciu.

„Poľské veterinárne orgány prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie tomu, aby sa choré mäso dostalo do obehu. Poľsko do krajín Európskej únie vyviezlo 2700 ton podozrivého hovädzieho. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal hlavný poľský veterinár Pawel Niemczuk.

Štátna veterinárna a potravinová správa dostala oznámenie, že hovädzie mäso z rizikových prevádzkarní z Poľska bolo dodané do troch prevádzok v Slovenskej republike a to Cimbaľák, s.r.o, Bardejov, Marek Kazimir - MK Food, Gaboltov a Ladislav Cabai, Bidovce.

Ako vybrať kvalitné mäso

Na bitúnku je možné zabíjať len zdravé zvieratá, ktoré navyše nesmú byť v čase zabitia liečené. Poliaci to porušili.

Kauza hovädzieho mäsa z poľského bitúnku, na ktorom zabíjali chorý a nevládny dobytok, ukazuje na východ Slovenska. Regionálne veterinárne a potravinové správy v Košiciach aj v Prešove vykonávajú testy mäsa, no zatiaľ bez prevratných nálezov.

Choré zvieratá alebo tie, ktoré vykazujú príznaky vychudnutosti, sa nesmú zabíjať pre ľudskú spotrebu.

Ak je to mäso naozaj z kráv, ktoré sme videli v reportáži, hrozia primárne dve riziká: mikrobiologické a chemické. Mikroorganizmy môžu spôsobiť najmä gastrointestinálne problémy, chemické nebezpečenstvo môže zaviniť najmä vývoj rezistencie voči antibiotikám.

Hygienici zisťujú, či mäso nie je pre ľudí nebezpečné, odkiaľ pochádza a či neobsahuje napríklad antibiotiká.

Najčastejšími zdravotnými problémami pri konzumácii takéhoto mäsa môže byť vracanie, hnačky či zvýšená teplota. Podľa odborníkov si treba dávať pozor najmä na mäso predávané na trhu alebo z dodávok, ktoré jazdia po dedinách najmä na severe a východe Slovenska.

V tabuľke sú uvedené prevádzky, v ktorých Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska:

Prípady BSE (choroby šialených kráv) na Slovensku

Po dvoch rokoch sa u nás znova vyskytlo zviera nakazené chorobou šialených kráv. Veterinári tvrdia, že ojedinelý prípad nedáva dôvod na obavy a problém je pod kontrolou.

Šesťročná krava z farmy Nižná Šuňava v Popradskom okrese nemala žiadne príznaky, ktoré by dávali dôvod na obavy. Až v maďarskom bitúnku objavili v septembri vo vzorke z jej mäsa prítomnosť BSE.

Aby sa zabránilo nebezpečenstvu šírenia nákazy medzi zvieratami, musí sa v takomto prípade okamžite utratiť časť chovu. Aj keď pre viaceré bezpečnostné opatrenia v súvislosti s ochranou prenos ochorenia na človeka nehrozí.

História choroby Prvé prípady BSE sa objavili v polovici osemdesiatych rokov. Najviac postihnutá bola chorobou Veľká Británia, kde až dodnes zaznamenali 200-tisíc pozitívnych nálezov. O desať rokov neskôr spôsobovali informácie o výskyte choroby medzi obyvateľstvom paniku, ktorá zničila mnohých chovateľov.

Ľudský variant BSE je Creutzfeldtova-Jakobova choroba, ktorá tiež zasahuje nervový systém a prejavuje sa poruchami chodenia i demenciou. Je to klasická forma, ktorá postihuje najmä starých ľudí, ale objavuje sa už aj u mladších vekových kategórií. Začína nenápadne poruchami spánku a pamäti, neskôr dochádza okrem problémov s koordináciou aj k zmene osobnosti, výskytu halucinácií i epileptických záchvatov a do dvoch rokov toto ochorenie končí smrťou. Postihuje približne jedného človeka z milióna.

Slovensko sa pred BSE vie chrániť Z každého zvieraťa, ktoré sa odváža na bitúnok, sa v rámci prevencie a ochrany odoberú všetky rizikové časti, ktoré sa likvidujú a nikdy sa k zákazníkovi nedostanú. Sú to črevá, miecha, hlava i mozog, mandle, týmus a slezina.

Navyše od 1. júla 2001 sa na Slovensku vykonáva celoplošné testovanie hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov, takže mäso, v ktorom by bol pôvodca BSE, nemá v obchodnej sieti nikto šancu kúpiť. Ročne sa tak testuje 70 až 80-tisíc kusov hovädzieho dobytka.

tags: #maso #z #chorych #krav #riziká

Populárne príspevky:

• Recenzia kombinovanej rúry Siemens 658
• Pestovanie uhoriek
• Recept na krupičné halušky
• Prevencia termických úrazov
• Ako dlho zreje bravčové?