Mastný hrniec: Satirická veselohra Júliusa Barča-Ivana
Divadelná hra Mastný hrniec od Júliusa Barča-Ivana patrí medzi najvýznamnejšie slovenské veselohry, ktoré s humorom a satirou odhaľujú nemenné ľudské vlastnosti ako pokrytectvo, pretvárku a pätolizačstvo. Hra diváka presviedča, že najúčinnejšia kritika prichádza cez satiru a najlepší smiech vzniká cez slzy.
Premiéru mala v Slovenskom národnom divadle (SND) 9. marca 1940 počas éry Slovenského štátu v réžii F. Hoffmanna. Inscenáciu pre jej údernosť a ostrú satiru po premiére okamžite stiahli z repertoáru SND a bolo zakázané uvádzať ju na profesionálnych scénach po celom Slovensku. Táto satirická komédia sa stala terčom cenzúry pre svoju údernosť a ostrú satiru.
Obsah a témy hry
V centre diania Mastného hrnca sa nachádza „vyberaná smotánka“, ktorá sa usiluje ukradnúť a „primastiť“ si čo najviac pre seba. Veselohra sa zameriava na spoločnosť, pričom nikto nezostáva bez viny.
Dej sa odohráva v Ťuťotíne, ktorý je modernou verziou Kocúrkova. Zápletka vzniká zámenou osôb a úloh, keď rozhlas ohlási, že stredoškolský profesor biológie sa má stať ministrom. Obyvatelia mesta sa mu začnú podlizovať a poklonkovať, aby ťažili z tejto situácie. Keď sa omyl objasní, všetci sa od profesora odvrátia. Hra zobrazuje pomery v prvých rokoch klérofašistickej Slovenskej republiky. Autor sa zameriava na skupinu ľudí, ktorí sa snažia intrigami a podlízavosťou získať výhodné postavenie v spoločnosti.
Žena profesora Babíka je zaťažená na peniaze, spoločenské postavenie a moc. Keď jedného dňa dôjde k omylu a Svetozára vyhlásia za ministra financií, je konečne šťastná. Netuší, že došlo k zámene mien. Ministrom financií sa v skutočnosti stal Svetozárov brat Miloš z Tvrdošína. Mahuliena sa začne hrať na veľkú dámu, vyberá Svetozárovi šaty a diktuje príhovory. Dokonca zakáže svojej jedinej dcére Vierke stretávať sa s Jankom. Od všetkých vyžaduje úctu a zdvorilostné spôsoby.
Vierka prehovára otca, aby sa vzdal svojej funkcie a vrátil sa k svojmu povolaniu. Nemusí ho však veľmi prehovárať, pretože sám Svetozár nechce byť ministrom. Funkciu prijal len preto, aby mal pokoj od Mahulieny. Po príhovore na stanici vyjde pravda najavo. Svetozár sa lúči s Vierkou a Mahulienou a vtom príde Vrbický. Povie Svetozárovi, že došlo k omylu a že bude zase profesorom. Svetozárovi padne kameň zo srdca a Vierke tiež. Mahuliena je touto správou šokovaná.
Keď v rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor biológie Babík sa má stať ministrom financií, všetci mu nadbiehajú a chcú ťažiť zo situácie. Keď sa omyl vysvetlí, predstavitelia mestečka sa od neho odvracajú.
Autor a jeho tvorba
Július Barč-Ivan (1909 - 1953) bol slovenský dramatik a prozaik, ktorý sa vo svojej tvorbe venoval rôznym spoločenským a filozofickým témam. Písal komédie aj tragédie a vo svojich dielach zobrazil pomery v spoločnosti. Jeho hra Mastný hrniec je satirickou reflexiou klérofašistickej Slovenskej republiky, zameranou na ľudí snažiacich sa získať výhodné postavenie intrigami a podlízavosťou.
Mastný hrniec je jeho jediná veselohra. Medzi jeho ďalšie diela patria:
- Tritisíc ľudí - hra spracúvajúca sociálnu tematiku.
- Diktátor - hra zobrazujúca dvojníctvo medzi údajným a skutočným diktátorom, rieši vzťah medzi jednotlivcom a spoločenskými silami. Autor vyjadruje presvedčenie, že túžbu po mierovom živote nemožno zničiť bez vedomia ľudí.
- Na koniec cesty - hra kompozične blízka predchádzajúcej, zobrazuje život robotníkov poznačený zrušením fabriky.
JULIUS BARC-IVAN Mastny hrniec 1991
Inscenácie a recenzie
Štátne divadlo Košice uviedlo Mastný hrniec v réžii Michala Spišáka v októbri 2010. Titulnú postavu profesora Svetozára Babíka stvárnil Stanislav Pitoňák. Hana Rodová vo svojej recenzii zdôraznila, že dramaturgia Štátneho divadla Košice už niekoľko sezón robí záslužnú výchovno-edukačnú prácu, keď do repertoáru divadla včleňuje slovenskú dramatiku.
| Účinkujúci | Postava |
|---|---|
| Stano Pitoňák | Svetozár Babík |
| Dana Košická | Mahuliena |
| Ivana Feníková | Viera |
| Tomáš Diro | Janko |
| František Balog | Pupčok |
| Katarína Horňáková | Haňka |
| Andrej Palko | Riaditeľ |
| Juraj Zetyák | Starosta |
| Peter Čižmár | Krajčír a Vrbický |
Režisér Michal Spišák prišiel so zaujímavou režijnou koncepciou, ktorou chcel jemne nabúrať stereotypy košického inscenovania klasiky. S vtipom a množstvom nápadov sa pohrával nielen v rovine textu, ale aj v rovine vizuálnej. Ak sa pozrieme na inscenáciu ako celok, je obdivuhodné, ako kompaktne pôsobí.
Hudbu skomponoval a texty piesní napísal Dano Heriban, čo bolo skutočným oživením predstavenia. Scéna Štefana Hudáka a kostýmy Evy Kleinovej boli štýlovým doplnením textu s jemným presahom do dneška.
Cinema Theatre Štátneho divadla Košice uviedlo záznam inscenácie Mastný hrniec na svojom YOUTUBE kanáli, čo umožnilo divákom vychutnať si túto klasickú veselohru v pohodlí domova.
Kontext slovenskej medzivojnovej drámy
V medzivojnovom období vznikli na Slovensku tri profesionálne divadlá: Slovenské národné divadlo v Bratislave (1920), Východoslovenské národné divadlo v Košiciach (1924) a Slovenské ľudové divadlo v Nitre (1939). Rozvoj slovenského profesionálneho divadla bol zložitý a pomalý, s nedostatkom hercov, režisérov, dramaturgov, divadelných hier a financií. Dráma zaostávala za prózou a poéziou.
Od konca 20-tych rokov sa do repertoáru SND dostáva čoraz viac slovenských hier, najmä od Ivana Stodolu a Júliusa Barča-Ivana.
Inscenácia v SND a jej osud
Premiéru mala 9. marca 1940 v réžii F. Hoffmanna. Hra bola po premiére stiahnutá z repertoáru SND a zakázaná na profesionálnych scénach po celom Slovensku pre jej údernosť a ostrú satiru. Inscenácia sa stala terčom kritiky, najmä zo strany Andreja Mráza, ktorý vyčítal režisérovi štýlovú nejednotnosť a zmiešavanie žánrov. Jozef Felix hru nazval nepodarenou superkarikatúrou bez dôkladnejšej charakterizácie postáv. Naopak, Jozef Ambruš pod pseudonymom Dr. Ľ. Babčin sa hry zastal a ponúkol paralelu s Gogoľovým Revízorom.
Dôvodom stiahnutia hry z repertoáru nebola jej umelecká kvalita, ale urazené ego vtedajšieho ministra školstva a národnej osvety Jozefa Siváka, ktorý sa v postave učiteľa Babíka spoznal.
Inscenačné aspekty
Scénickú výpravu k inscenácii vytvoril Teodor Gabula, ktorý navrhol scénu pôsobiacu ako z papiera, čo vytváralo dojem lacného interiéru malomestskej domácnosti. V jednom z výstupov sa slúžka Hanka postarala o komickú situáciu, keď odniesla Svetozárovi všetky nohavice, a tak sa musel skrývať pred návštevou.
Hodnotenie hry
Mastný hrniec je dodnes považovaný za jednu z najlepších slovenských komédií. Aj vážne problémy, ak sú videné s humorom, ľahšie preniknú do mysle ľudí a oslovia ich.
Mestské divadlo Trenčín a Barč-Ivan
Mestské divadlo Trenčín už predtým uviedlo drámu Matka od Júliusa Barča-Ivana, ktorá zaznamenala úspech u publika aj odbornej kritiky. Mestské divadlo Trenčín uviedlo aj ďalšiu drámu od tohto autora, Matka (premiéra 2011), ktorá zaznamenala mimoriadny úspech u publika aj odbornej kritiky.
