Matka Cibuľa: Hladomor na Ukrajine a Potravinová Bezpečnosť v Globálnom Kontexte

Hladomor, umelo vyvolaný hlad, je jednou z najtragickejších kapitol v dejinách ľudstva. Jeho dopady sú zničujúce a dlhodobé, pričom obete trpia nielen fyzicky, ale aj psychicky a sociálne. V kontexte Ukrajiny sa slovo "hladomor" spája predovšetkým s udalosťami z 30. rokov 20. storočia, no hlad a nedostatok potravín sprevádzali túto krajinu aj v iných obdobiach jej dejín.

Navyše, aj v súčasnosti čelí svet hrozbe hladu v rôznych regiónoch, čo pripomína, že táto problematika zostáva aktuálna a vyžaduje si neustálu pozornosť. V kontexte hladomoru a nedostatku potravín sa často spomína aj cibuľa. Cibuľa je nenáročná plodina, ktorá sa dá pestovať aj v ťažkých podmienkach. V minulosti bola cibuľa pre mnohých ľudí jedinou dostupnou potravinou v časoch hladu.

"Matka cibuľa" je metafora pre cibuľu ako základnú a životodarnú potravinu. V čase hladu, keď nebolo nič iné, bola cibuľa zdrojom vitamínov a energie, ktorý pomohol ľuďom prežiť.

Cibuľa - symbol prežitia v čase hladu.

Tatársky Vpád a Jeho Následky: Príklad Hladu v Stredoveku

Aj keď sa primárne zameriavame na novodobé dejiny, nemožno opomenúť ani udalosti z minulosti, ktoré mali na územie dnešného Slovenska a Uhorska zničujúci dopad. Tatársky vpád v 13. storočí, presnejšie vpád Mongolov v rokoch 1241-1242, predstavuje jednu z najťažších kapitol v dejinách Slovenska a Uhorska. Mongoli sa prehnali krajinou ako víchrica, porazili uhorské vojská a zničili všetko, čo im stálo v ceste. Vydrancovali mestá, dediny, povraždili a do otroctva odvliekli desaťtisíce obyvateľov.

Po tatárskom vpáde ostala krajina spustošená a zdecimovaná. Úroda bola zničená, hospodárstvo v troskách a obyvateľstvo sužované hladom a chorobami. Obnova krajiny trvala niekoľko rokov a uhorskí panovníci museli siahnuť ku kolonizácii, aby opäť oživili hospodárstvo a zabezpečili dostatok potravín. Do Uhorska prišli Taliani a Nemci, ktorí sa usadili a prispeli k rozvoju krajiny.

Svedectvo o týchto udalostiach zanechal magister Rogerius, ktorý v diele Žalostná pieseň o zničení Uhorského kráľovstva Tatármi (Carmen Miserabile super Destructione Regni Hungariae per Tartaros) opisuje hrôzy tatárskeho vpádu a utrpenie obyvateľstva. Rogerius spomína, ako sa s ostatnými preživšími skrýval v lesoch a živili sa tým, čo našli v zničených záhradách: "Pór, cibuľa a cesnak, ktorý sme našli v zničených záhradách pri mŕtvolách vidiečanov a ich zvierat nám boli pochúťkou." Tento úryvok svedčí o zúfalej situácii, v ktorej sa ľudia ocitli, a o tom, ako sa aj tie najobyčajnejšie potraviny stali vzácnosťou.

Mapa tatárskeho vpádu do Európy v rokoch 1241-1242.

Hladomor na Ukrajine v 30. Rokoch 20. Storočia: Plánovaná Genocída?

Najznámejším príkladom hladomoru na Ukrajine je "Holodomor" z rokov 1932-1933. Tento hladomor bol spôsobený násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva a konfiškáciou úrody sovietskym režimom. Roľníci boli nútení odovzdávať úrodu štátu, pričom kvóty boli často nereálne vysoké. Ak ich nedokázali splniť, boli im zhabané všetky potraviny, vrátane osiva na ďalší rok.

Počet obetí hladomoru sa odhaduje na 4 až 10 miliónov. Hlad bol taký rozsiahly, že ľudia jedli všetko, čo sa dalo, vrátane kôry stromov, hliny a dokonca aj mŕtvych tiel. Kanibalizmus bol zúfalým prejavom snahy prežiť.

V roku 2006 ukrajinský parlament schválil zákon, podľa ktorého bol hladomor v rokoch 1932-1933 genocídou ukrajinského obyvateľstva. Niekoľko krajín, vrátane USA, Kanady, Rakúska, Maďarska a Litvy, začalo hladomor považovať za genocídu. Rusko toto hodnotenie odmieta a argumentuje tým, že organizovaný hladomor sa nedotkol iba Ukrajincov, ale aj ľudí v Rusku a Kazachstane.

Nech už je právna klasifikácia akákoľvek, faktom zostáva, že hladomor na Ukrajine v 30. rokoch 20. storočia bol obrovskou tragédiou, ktorá zanechala hlboké rany v ukrajinskej spoločnosti.

Obeť Holodomoru v Charkove, 1933.

Hlad ako Nástroj Vojny: Gaza v Súčasnosti

Žiaľ, hlad ako nástroj vojny nie je len historickou záležitosťou. Aj v súčasnosti čelíme situáciám, keď je hladovanie civilistov využívané ako zbraň. Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že hladovanie civilistov je vojnovým zločinom a obvinil Izrael zo systematickej blokády humanitárnej pomoci v Pásme Gazy.

Od októbra 2023 malo v dôsledku hladu zomrieť 373 ľudí vrátane 134 detí, pričom väčšina podľahla podvýžive len v posledných dvoch mesiacoch. Izrael odmieta obvinenia, že by jeho konanie zapríčinilo hladomor v Gaze a tvrdí, že za utrpenie tamojších obyvateľov je zodpovedné palestínske militantné hnutie Hamas.

Avšak, bez ohľadu na to, kto nesie zodpovednosť, faktom zostáva, že civilisti v Gaze trpia hladom a nedostatkom základných potrieb.

Poloha Pásma Gazy.

Vojna medzi Izraelom a Gazou: čo sa deje a prečo? | Začnite tu

Chudoba a Hlad na Slovensku: Kysuce v 20. Rokoch 20. Storočia

Hlad a chudoba sa nevyhýbali ani Slovensku. O otrasných pomeroch, ktoré vládli v zdravotníctve na Kysuciach začiatkom 20. rokov 20. storočia, opísal lekár Ivan Hálek v diele Zápisky lekára. Konštatoval, že najväčšou pozoruhodnosťou tohto kraja a ľudí, ktorí tam žijú, je chudoba. Bieda, hlad, podvýživa a alkoholizmus spôsobovali na Kysuciach vysokú chorobnosť, epidémie a tiež úmrtnosť.

Alkoholizmus bol na Kysuciach obrovským problémom. Alkohol sa podával aj dojčatám, aby lepšie spali. Následkom pijanstva a nedostatočnej výživy sa rozšírili aj sociálne choroby. Lekárov bolo málo a zdravotnícka starostlivosť nedostatočná.

Táto situácia sa začala zlepšovať až v druhej polovici 20. storočia, po vybudovaní zdravotníckych zariadení a zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie Kysučanov.

Súčasné výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti na Slovensku

Na Slovensko sa dováža o vyše 200 percent viac ukrajinských potravín ako vlani. V obchodoch si však väčšie množstvá ukrajinských potravín takmer nevšimnete - suroviny používajú najmä naši potravinári. Za približne tromi štvrtinami väčšieho dovozu z Ukrajiny stoja agrokomodity. Teraz sa dovoz znásobil v miliónoch eur. Z Ukrajiny však dovážame aj viac potravín, s ktorými sa stretávame priamo pri nákupe. Oproti roku 2022 je to najmä slnečnicový olej, minerálne vody alebo etylakohol, ktorý sa používa pri výrobe alkoholu. Pri hľadaní ukrajinských výrobkov v obchode sme najčastejšie narazili na med.

Kúpiť potraviny na Slovensku sa stáva čoraz väčším luxusom. Ľudia majú hlbšie do vrecka. Ceny medziročne vystrelili o takmer 22 percent. ZdraŽovanie vidieť naprieč celým supermarketom. Najrýchlejšie rástla cena mäsa, chleba a obilnín, mliečnych výrobkov, vajec a cukru. Tempo zdražovania sa postupne zmierňuje. Kým v apríli dosiahla inflácia medziročne takmer 14 percent, v máji rast cien spomalil na zhruba 12 percent.

Za základnými potravinami musia prekonať kilometre. Obec Nižná Voľa na východe Slovenska žije bez predajne potravín už šiesty rok. Takýchto obcí, kde je tzv. potravinová púšť, a teda kde si obyvatelia nenakúpia potraviny v žiadnom kamennom obchode je viac ako 100.

Poučenia z Dejín: Prevencia a Solidarita

Dejiny hladomorov a nedostatku potravín nám pripomínajú, aké dôležité je zabezpečiť potravinovú bezpečnosť pre všetkých ľudí. Je potrebné investovať do poľnohospodárstva, podporovať miestnych farmárov a zabezpečiť prístup k potravinám pre všetkých, bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu.

Zároveň je dôležité nezabúdať na solidaritu s ľuďmi, ktorí trpia hladom v iných častiach sveta.

Prehľad cien potravín na Slovensku a v okolitých krajinách (údaje z roku 2023)

Potravina Slovensko Poľsko Maďarsko Rakúsko
Vajcia (10 ks) 3,00 € 2,50 € 3,00 € 3,60 €
Cukor (1 kg) N/A N/A 0,69 € N/A
Cibuľa (1 kg) N/A N/A N/A 1,35 €

tags: #matka #cibuľa #hladomor #Ukrajina

Populárne príspevky: