Štruktúra a starostlivosť o pokožku novorodenca

Pokožka novorodenca môže mať rôznu podobu. Môže byť jemná a krásne ružová, ale aj suchá, šupinatá a podráždená. Stav pokožky novorodenca môže mať rôznu podobu, ktorá závisí od mnohých faktorov. K tým patrí genetika, termín pôrodu, ale aj možná infekcia alebo to, čo jedla mamička v obrobí tehotenstva.

V čom je pokožka novorodenca špecifická?

Pokožka novorodenca je ešte nezrelá, tým pádom je prirodzene citlivá, je veľmi hebká, krehká, jemná a tenšia ako pokožka dospelého, preto si vyžaduje zvýšenú opatrnosť, pozornosť a jemnú starostlivosť. V čom je iná, ako pokožka dospelého prípadne aj detí - trebárs vo veku 1-2 roky? U novorodenca sa pokožka snaží neustále prispôsobovať sa vonkajšiemu prostrediu a novým faktorom mimo maternice.

U dojčiat je rohová vrstva, tzv. stratum corneum (horná vrstva epidermis) tenšia, manipulácia s vodou je odlišná a prirodzený hydratačný faktor a produkcia kožných lipidov sú znížené v porovnaní s dospelými. Kvôli týmto vývojovým rozdielom môže byť koža u detí citlivejšia na podráždenie a zápal. Tieto rozdiely vysvetľujú určitú zvýšenú citlivosť dojčaťa na špecifické kožné poškodenia, ktoré nie sú také bežné u dospelých a ktoré môžu viesť k plienkovej dermatitíde a atopickej dermatitíde. Deti si od jedného až do dvoch rokov života postupne vytvárajú štruktúru a hustotu pokožky dospelého človeka.

Vývoj embryonálnej kože

Embryonálna koža sa vyvíja z ektodermu a mezodermu prostredníctvom komplexného procesu bunkovej proliferácie, diferenciácie, migrácie a apoptózy už od najskorších štádií embryonálneho vývoja, ktorá prebieha v treťom týždni po oplodnení. Ektoderm je progenitorom folikulárnej a interfolikulárnej epidermis a je tiež nervovým progenitorom.

V 5. gestačnom týždni koža pozostáva z epidermis, ktoré sú z jednovrstvových ektodermálnych buniek s prerušovanými oblasťami obsahujúcimi druhú suprabazálnu vrstvu, periderm.
Po 7 týždňoch sa vo vyvíjajúcej sa epiderme začnú objavovať Langerhansove bunky (bunky imunitného ,,dohľadu,, kože), odvodené z buniek kostnej drene.
Do 10. týždňa sa medzi vrstvou bazálnych buniek a peridermom vytvorí intermediálna vrstva prostredníctvom pohybu buniek z vrstvy bazálnych buniek nahor.
Okolo 12 týždňov melanoblasty migrujú do ektodermy. Z týchto buniek sa neskôr vyvinú melanocyty a bunky tvoriace pigment v epiderme.
Po 21. týždni tehotenstva sa koža plodu zhrubne v dôsledku zvyšujúceho sa počtu buniek stratum intermedium a periderm sa stenší.
V 23. týždni prebieha v horných bunkových vrstvách keratinizácia a vytvárajú sa malé keratohyalínové granuly.

Bunky peridermu sa vylučujú do plodovej vody, pričom nad keratinizovanými bunkami novovytvorenej stratum corneum zostanú len fragmenty degenerovaných buniek peridermu. Epidermia sa ďalej tvorí pohybom diferencujúcich sa keratinocytov smerom nahor z proliferujúcej bazálnej vrstvy, až kým sa nevytvorí úplne diferencovaná, stratifikovaná epidermis.

Počas posledného trimestra gravidity (> 24 týždňov) je novovytvorená rohovitá vrstva plodu chránená pred plodovou vodou bielym, mastným biofilmom nazývaným vernix caseosa. Vernix caseosa pozostáva z korneocytov obsahujúcich vodu uložených v lipidovej matrici a základná štruktúra vykazuje určité podobnosti so stratum corneum. V 34. týždni je proces vývoja pokožky ukončená.

Tipy na starostlivosť o novorodeneckú pokožku od atestovaného dermatológa

Individuálny stav pokožky u novorodencov

U novorodencov stav pokožky závisí od termínu pôrodu ako sme to už spomínali. Je stav pokožky u novorodencov individuálny? Teda niektorí sa narodia a fungujú „bez problémov“, zatiaľ čo iné deti majú trebárs citlivejšiu pokožku? Matka počas tehotenstva by sa mala vyhýbať alergénom v potravinám vyhýbať sa plesnivým syrom, nekonzumovať surové mäso ani ryby (sushi) a taktiež žiadne štipľavé a korenisté jedlá. Ak jej samozrejme niektoré potraviny problém nerobili, napr. paradajka, počas tehotenstva môže naďalej konzumovať. U geneticky predisdpozičných novorodencoch na atopickú, citlivú pokožku môže byť nevhodná strava matky tzv.

Lanugo a jeho vývoj

Lanugo sú jemné, mäkké chĺpky, ktoré pokrývajú telo plodu. Nakoľko bežné je na pokožke novorodenca lanugo a ako sa vyvíja - teda na čo slúži a kedy asi mizne? Sú prítomné na niektorých novorodencoch, ale väčšinou miznú pred pôrodom, alebo krátko po porôde. Tieto páperovité, nepigmentované vlasy sú prvým typom vlasov, ktoré vyrastajú z vlasových folikulov.

Lanugo hrá zásadnú úlohu pri viazaní vernix caseosa na kožu plodov. Vernix caseosa je viskózny biely obal novorodencov, ktorý chráni ich pokožku, zabraňuje strate vody, zohráva dôležitú úlohu pri termoregulácii a prispieva k vrodenej imunite. Chráni plod pred škodlivými látkami nachádzajúcimi sa v plodovej vode, najmä močovinou a elektrolytmi. Lanugo je prvý typ vlasov, ktorý sa vyvinul u ľudí. Interakcia lanuga s vernixom je tiež dôležitá pri kontrole tempa rýchlosti vývoja plodu počas rôznych období gestačného cyklu.

Lanugo vzniká asi po troch mesiacoch vývoja. Rast vlasov začína na pokožke hlavy okolo obočia, nosa a čela a pokračuje smerom od hlavy po päty. Vylučuje sa približne v 33. až 36. týždni tehotenstva, keď sa následne začlení do plodovej vody. Lanugo je nakoniec nahradené vellus (jemné, tenké vlasy) a terminálnymi vlasmi (hrubšie chĺpky nachádzajúce sa na pokožke hlavy, axile a genitáliách. Po odstránení vernixu môžu na novorodencovi dočasne zostať malé množstvá lanuga.

Lanugo tak môže byť prítomné na novorodencovi počas prvých týždňov života. Jeho prítomnosť však može naznačovať aj predčasný pôrod. Bábätká majú tendenciu zhadzovať lanugo, čím bližšie sa blížia k donoseniu. Prenášané bábätká (po termíne), t.j. narodené po 42. týždni zvyčajne nemajú žiadne viditeľné lanugo. Predčasne narodené deti (pred termínom), t.j. skôr ako 37. týždeň môže mať veľa lanuga, ktoré chvíľu trvá, kým zmizne. Donosený novorodenec (38. až 42. týždňov) môže alebo nemusí mať viditeľné lanugo. Lanugo je prítomné až u 30 % donosených novorodencov narodených v termíne. Stav pokožky tým pádom súvisí s termínom pôrodu.

Prenášané deti už nemajú lanugo, tak isto ani vernix caseosu, sú v priamom kontakte s plodovou vodou pokožku majú suchú a šupinatú s povrchovým praskaním a je prítomné ošupovanie v oblasti dlaní a chodidiel. Ak je mekónium (prvá stolica bábätka) v plodovej vode dlhší čas, dieťa môže mať žlto-hnedozelené sfarbenie kože aj nechtov. Mekónium sa skladá z plodovej vody, hlienu, lanuga (jemné vlasy, ktoré pokrývajú telo dieťaťa), žlče a buniek, ktoré sa vylúčili z kože a črevného traktu, ktoré za normálnych podmienok sú považované ako sterilné.

Niektoré deti (a mám aj konkrétny príklad) sa rodia s problémami s citlivou pokožkou - je začervenaná, celá sa začne zošupovať, v oblasti kĺbov sa robia červené kruhy napr. Začervenanie, olupovanie kože a tvorba červených kruhov okolo kĺbov u detí môžu naznačovať rôzne kožné ochorenia alebo alergické reakcie.

Možné kožné problémy u detí

Ekzém: Je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré postihuje predovšetkým deti. Je charakterizovaný erytémom (začervenaním), svrbením a dysfunkciou epidermálnej bariéry. U postihnutých detí sa tento stav často prejavuje okolo ohybných plôch, najmä zápästí a kolien.
Kontaktná dermatitída: Je zápalové ochorenie kože spôsobené priamym kontaktom s dráždivými látkami alebo alergénmi. U detí sa tento stav často prejavuje ako lokalizované začervenanie, svrbenie a olupovanie kože, predovšetkým okolo kĺbov.
Psoriáza: Je chronická imunitne podmienená porucha postihujúca kožu, kĺby a nechty. U detí, aj keď je to menej časté ako u dospelých, sa môže prejaviť charakteristickými červenými šupinatými ložiskami, ktoré často zahŕňajú kĺbové oblasti, ako sú zápästia a kolená.
Alergické reakcie: U detí sa môžu prejaviť ako kožné symptómy, najmä začervenanie a žihľavka (urtikária). Tieto reakcie môžu vyplynúť z vystavenia alergénnym potravinám, bodnutiu hmyzom alebo liekom.
Bakteriálne alebo plesňové infekcie: Môžu u detí spôsobiť kožné problémy vrátane začervenania a olupovania. Tieto infekcie sa často vyskytujú v oblastiach náchylných na vlhkosť a trenie, ako sú kožné záhyby.

Týchto päť kožných problémov u detí zahŕňa celý rad etiológií, od genetickej predispozície po environmentálne spúšťače, imunologické reakcie a mikrobiálne zapojenie.

Ako sa správne starať o pokožku novorodenca?

Ako sa správne starať o pokožku novorodenca? Čo takáto pokožka vyžaduje? V doterajších štúdiách sa ukázalo, že detská pokožka sa líši od pokožky dospelých v štruktúre, funkcii a zložení. Detské čistiace prostriedky musia byť čo najjemnejšie a výrobcovia starostlivosti o detskú pokožku musia brať do úvahy interakcie povrchovo aktívnych látok s pokožkou. Ako sme už spomínali, lipidov v detskej pokožke je podstatne menej ako v pokožke dospelých a bariérová funkcia detskej pokožky ešte nie je úplne vyvinutá.

Kúpanie novorodenca

Ako často je potrebný kúpeľ a ako pri ňom postupovať, aby sa pokožka nepodráždila? (v prípade detí s citlivou aj normálnou pokožkou). U novorodencov je odporúčaný kúpeľ 2-3x týždenne, pretože sama o sebe voda pokožku vysušuje. Avšak čoraz viac je to individuálna záležitosť každej mamičky, pretože z večerného kúpania sa postupne stáva ,,rituál,, pri ktorom si dieťatko postupne zvyká na večerný režim, následne na nočný spánok.

Odporúča sa zvoliť pri kúpaní detské hypoalergénne čistiace emulzie, syndety, prípravky na citlivú pokožku, s pH nižším ako 5.5, ale nikdy nie klasické mydlá, pretože tie veľmi vysušujú pokožku. Do kúpeľa je možné pridať olej alebo olejové prípravky, ktoré pokožku hydratujú a vytvárajú ochranný filter pred vysušením. Následne dbáme o utieranie bábätka, uterák nikdy netreme, ale jemne prikladáme a tak osušujeme. Vhodná je ďalej aplikácia ľahko vstrebateľných hypoalergénnych krémov s obsahom lipidov, vitamínov, bez parfumov.

Drsné čistiace prostriedky môžu ľahko ovplyvniť jemnú detskú kožnú bariéru, čo potenciálne by znamenalo umožnenie ľahkého preniku dráždivých látok, alergénov atď., a náchylnosť k mikrobiálnym infekciám. Detská pokožka je citlivá na podmienky oklúzie a trenia, napr. v oblasti plienky. Použitie vhodných bariérových krémov v tejto oblasti môže byť prospešné ako pri liečbe, tak aj pri prevencii podráždenia pokožky.

Používanie kozmetických prípravkov

Je vhodné postupne „skúšať“ kozmetické prípravky a prípadne od akého veku? Do 2-3 rokov sa neodporúča aplikácia iných prípravkov ako je určených pre deti, vzhľadom na krehkosť a citlivosť pokožky. Aj po tomto veku je lepšie používať vyslovene produkty na detskú pokožku, hypoalergénne, bez parfémov, bez farbív. Môžu sa v niektorých prípadoch vytvoriť alergické reakcie na koži. Skúšanie kozmetických prípravkov je doporučené až v neskoršom veku, cca 10-12rokov života.

Dedičnosť kožných problémov

Problémy s pokožkou sú dedičné v závislosti od rôznych typov ochorení v rozmedzí od 30-75%. Sú problémy s pokožkou dedičné? Napr. ak matka má citlivú a suchú pleť, dá sa to čakať aj u novorodenca? V prípade citlivej a suchej pleti u matky, u novorodenca je vhodné postupovať podľa odporúčaní pri citlivej pokožke už od samého začiatku.

Vhodné materiály na obliekanie novorodenca

Najlepšou voľbou sú kvalitné bavlnené alebo bambusové látky. Aké materiály u vhodné na obliekanie novorodenca? Deti majú citlivú pokožku, preto je dôležité vybrať látky, ktoré nebudú dráždiť ich pokožku, prípadne látky, ktoré sú označené ako hypoalergénne.

Pri novorodencov je potrebné pranie oblečenia a prádla aspoň na 60 °C, táto teplota je dostačujúca na odstránenie všetkých baktérií. Sušička následne zbavuje oblečenie prachu a alergénov. Žehlenie detského oblečenia je vysoko odporúčané, nielen kvôli estetickému vzhľadu, ale odstraňujú sa ním všetky baktérie, ktoré mohli v oblečení zostať po vypraní. Dokonca detské oblečenie po vyžehlení je mäkšie, čím dieťatku doprajete ešte väčší komfort. V prípade, že na štítku oblečenia je uvedená nižšia odporúčaná teplota prania, je vhodné dodržať postup aby ste oblečenie zbytočne nezničili.

Starostlivosť o deti s veľmi citlivou pokožkou

U detí s citlivou pokožkou bezpodmienečne vyberáme dermatokozmetiku určenú na senzitívu pokožku. Ako je to v prípade detí s veľmi citlivou pokožkou? Pri kúpaní platia tie isté pravidlá, ktoré sme už spomenuli s voľbou produktov na citlivú respektívne na extra citlivú pokožku, používať hlavne syndety a do kúpeľov pridávať oilatum.

Pri obliekaní vystrihať všetky vysačky z oblečenia, ktoré by mohli iritovať pokožku, oblečenie perieme na 60 °C, následne nasleduje sušička a pokračuje sa žehlením. U detí s citlivou pokožkou vyberáme svetlé a vzdušné oblečenie, najmä bavlnené. Pravidelná hydratácia citlivej pokožky dieťaťa je jedným z najlepších spôsobov, ako ju udržať jemnú a hladkú. Aplikácia jemných hydratačných krémov z dermatokozmetických produktov z lekárne pomáha vytvoriť bariéru medzi vonkajšími dráždivými látkami a jemnou pokožkou dieťaťa.

Podľa ročného obdobia volíme intenzitu aplikácie hydratačných krémov, nakoľko sa v zime pokožka rýchlejšie vysušuje (chlad, vietor), treba pokožku dieťaťa intenzívnejšie ošetrovať viackrát denne. Cez leto nesmieme zabudnúť na protekciu pred UV lúčmi, najlepšie používať krémy s ochranným faktorom SPF 50. V ojedinelých prípadoch, deti s vrodenými kožnými ochoreniami, s neúplným vyvinutím kože, s vrodenou vírusovou infekciou kože, prípadne iných defektov kože samozrejme žiadnu kozmetiku nepoužívame.

Kedy sa stav citlivej pokožky upraví?

U novorodenca pokiaľ budeme dodržiavať protokol a odporúčania s citlivou pokožkou, pokožka novorodenca sa udrží v hydratovanom stave. Dá sa povedať, kedy sa stav citlivej a podráždenej pokožky u novorodenca upraví? Kedy to zaćne byť lepšie? Je možné, že v priebehu pár mesiacov sa upraví, ale záleží v tom prípade aj na vonkajších faktoroch ktoré ovplyvňujú stav pokožky, no môže byť , že...

tags: #membrána #mäso #kôra #štruktúra