Pestovanie zemiakov vo svete: Od Inkov po súčasnosť

Zemiaky sa nám zdajú ako surovina známa od nepamäti. Chudobný ľud akoby mal zemiaky vždy po ruke a mohol si ich pestovať. No po pravde do Rakúsko-Uhorska dorazili len v 18. storočí a ani v 19. storočí o nich stále nevedeli všetci na celej ploche súčasného Slovenska.

Zemiaky, hoci dnes považované za tradičnú plodinu Slovenska, prešli dlhú cestu, kým sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej kuchyne a poľnohospodárstva. Ich príbeh na Slovensku je príbehom adaptácie, prekonávania nedôvery a postupného objavovania výhod tejto univerzálnej plodiny.

Pôvod a cesta zemiakov do Európy

Prvé pestovanie bolo v prímorských oblastiach a v Španielsku. No ich pôvod je viac než pravdepodobný v oblasti pôvodnej ríše Inkov v Andách, čiže v západnej časti južnej Ameriky. Inkovia sú na zemiaky hrdí, majú dokonca niekoľko viacero druhov zemiakov, farebných a aj chuťových odrôd.

Divé zemiaky rástli v latinskoamerických Andách na hraniciach medzi Bolíviou a Peru. Prvé stopy po kultúre zemiakov odborníci datujú do obdobia pred 7000 rokmi. Zemiaky boli jedinou kultúrou odolávajúcou tvrdým klimatickým podmienkam do nadmorskej výšky 3000 metrov nad morom a na pobreží jazera Titicaca. V tom čase existovalo takmer 200 druhov divých odrôd zemiakov, z ktorých roľníci postupne vyselektovali odrody vhodné na pestovanie. Tak sa zrodila aj rozmanitá varieta odrôd.

Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Inkovia tiež vyrábali zo zemiakov alkoholický nápoj podobný pivu s názvom „chacha“. Dodnes sú jednou zo základných surovín Peruánskej kuchyne.

V americkej domovine pripravovali pre nás zložitý proces fermentácie a sušenia na slnku aj s inými bylinami. Používali aj opekanie na ohni, alebo varenie rozvarených zemiakov do jedál podobných na kaše. Surové totiž spôsobujú veľké zdravotné ťažkosti. Surové totiž spôsobujú veľké zdravotné ťažkosti. Indiánsku kuchyňu tiež tvorili rajčiny, papriky, ale tiež fazuľa, alebo kukurica. Zaujímavosťou je aj fakt, že zemiaky sa pestovali na políčkach bez akéhokoľvek oplotenia. Indiáni oplotenie nikdy nepotrebovali a ani nepoznali.

Po príchode prvých španielskych dobyvateľov do Latinskej Ameriky aj oni objavili zemiaky. Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí vďaka španielskym dobyvateľom, okolo roku 1570. Pomaly sa dostala do Talianska, Francúzska či Nemecka. Spočiatku sa však stretli s nedôverou. Ľudia ich odmietali pre ich nevzhľad a trpkú chuť. Dlho trvalo, kým si Európania uvedomili ich potenciál ako zdroja potravy.

Španielski dobyvatelia do krajiny priniesli aj prasatá, zámerne ich vypustili do lesov, aby sa rozmnožili a mohli ich loviť tí, čo prídu po nich. Najskôr zemiaky doviezli ako špeciálnu plodinu. Pestované boli aj kvôli kvetu a neobyčajnej zvláštnej rastline. Pôvodne sa dokonca konzumovali surové. Ľudia však nevedeli, že konzumáciou surových zemiakov do seba dostávajú aj vážne smrteľný toxín. Už 15 surových zemiakov totiž môže byť smrteľných, no našťastie nikomu nenapadne pre ich nie príliš vábnu chuť také množstvo aj naozaj skonzumovať.

Jedným z prvých, ak nie celkom prvý dovozca zemiakov, mal byť slávny pirát pôsobiaci v karibskej oblasti v službách britskej koruny, Francis Drake. Sir Walter Raleigh časť zemiakov venoval kráľovskej rodine, ktorej kuchári však nepoužili zemiaky, ale zelené rastliny. Omylom.

Prvé zemiakové políčka v Európe sa objavili pravdepodobne v oblasti Biskajského zálivu v severnej časti Španielska. Veľmi skoro sa stali potravinou na lodiach - námorníci, ktorí ich jedli, netrpeli chorobami. Do Anglicka dorazili prvé zemiaky pred 415 rokmi, 28. júla 1586 z Kolumbie.

Zemiaky sa dostali do Európy v hodine dvanástej. Ľudí bolo mnoho, v mnohých krajinách bol hlad. Choroby, chudoba. Obilie, ako hlavná plodina, ktorá mala nakŕmiť ľud, nestačila. Keď sa podarilo z Ameriky priviesť kukuricu a zemiaky, stali sa rýchlo populárnymi plodinami. Zemiaky sa presadzovali medzi zemepánmi. Videli v nich riešenie na obohatenie panstva, aj záchranu poddaného ľudu. Mali čo pestovať a čo jesť. Začala rýchlo vznikať pestrá škála rôznych pokrmov. Varené a pečené zemiaky sa následne stali dôležitou súčasťou jedál a aj našej gastronómie.

Pred tým, než si zemiaky získali vo svete všeobecnú obľubu a uznanie, prešla ešte dlhá cesta. Pôvodne sa ľudia pozerali na zemiaky ako pokrm pre zvieratá a tak vznikla domienka, že zemiaky - škaredé znetvorené hľúzy z pohanských civilizácií sú pre ľudí nevhodnou potravou. Nešťastnú povesť mali zemiaky aj na kráľovskom dvore Alžbety I. Netušiaci kuchári, pripravili novoprivezenú plodinu skutočne netradične a to tak, že samotné hľúzy zemiaka vyhodili a uvarili len stonky a listy.

O zásadné vylepšenie ich renomé sa vo Francúzsku zaslúžil muž menom Antoine Augustin Parmentier (1737-1813), ktorého meno, je dodnes niečo ako kód pre zemiaky. Parmentier, bol držaný v Pruskej Sedemročnej Vojne ako väzeň a svoje zajatie prežil len na strave pozostávajúcej zo zemiakov. Parmentier bol na vtedajšie pomery hotový marketingový stratég. Ak raz kráľovná urobila niečo “módnym” zvyšok dvora a spoločnosti ju ochotne nasledovalo v jej príklade. K týmto udalostiam sa viaže hneď niekoľko príbehov. Povráva sa, že Parmentier venoval kráľovskému páru počas prechádzky v záhradach vo Versailles niekoľko kvetov zemiaka. Kráľovná si pár z nich založila do vlasov a kráľ do dierky od gombíka. V roku 1785 boli zemiaky oficiálne vyhlásené kráľom Ľudovít XIV za zeleninu. Rovnako sa stali aj hlavnou potravinou počas Francúzskej revolúcie, kedy boli jedinou dostatkovou surovinou.

Vo Veľkej Británií sa ich rozmach spája s priemyselnou revolúciou. V čase keď do továrni prichádzali stále nové sily, bolo nutné nájsť lacný a výživný zdroj potravy.

Zemiaky na Slovensku: Pomalý nástup a rozmach

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“, s ktorým sa aj v súčasnosti ešte môžeme stretnúť.

Napriek tomu sa zemiaky na Slovensku udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia boli voči novej plodine opatrní, najmä preto, že ich prežitie záviselo od vlastnej poľnohospodárskej produkcie. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela až katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Ukázalo sa, že závislosť na jednom druhu plodiny je nebezpečná, a tak zemiaky začali získavať na popularite. Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny.

Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda v týchto oblastiach nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.

V rokoch 1842 - 1848 došlo k dočasnému útlmu produkcie zemiakov. Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. Začal s touto činnosťou už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody. V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice.

Na našom území sa o nich zmieňoval už slávny mních Cyprián vo svojom diele Pojednání o poľnohospodárstvi na Spiši. Údajne sa na územie Spiša dostali vďaka študentom, ktorí sa vrátili z univerzít v Európe.

Zemiaky na Kysuciach: Záchrana pred hladom

Stravovanie na Kysuciach v minulosti je úzko spojené s pestovaním a konzumovaním zemiakov. Ich produkcia sa pre tieto oblasti stala charakteristickou. Zemiaky boli od 19. storočia jednou z najzákladnejších potravín, ktoré sa dali v tejto oblasti dopestovať, a vďaka nim populačná krivka tohto regiónu stúpala.

Ešte počiatkom 19. storočia tvorili zemiaky len menšiu časť z poľnohospodárskej produkcie. Základnou zložkou potravy bola štvorica obilnín: pšenica, raž, jačmeň a ovos. Popri nich sa pestovali aj archaické obilniny ako tenkeľ, proso a tatarka (pohánka). V Novej Bystrici sa nedala kvôli poveternostným podmienkam a stavu poľnohospodárstva dopestovať raž. Veľmi často sa pri pestovaní obilnín využívalo pestovanie dvoch druhov spoločne. Ovos sa často pestoval spoločne s jačmeňom, čoho produktom bola zmeska, ktorá bola označovaná ako poloveň (polovna). Významné postavenie malo i pestovanie kapusty, ktorá tvorila tiež jednu zo základných zložiek miestnej potravy. Podobne ako dnes sa nakladala do sudov so soľou, čím sa zabezpečila jej dlhšia trvácnosť. Zo zeleniny boli na Kysuciach pomerne rozšírené i mrkva, petržlen, cesnak a cibuľa, pričom vo vyššie položených oblastiach prevažovali hlavne mrkva a cibuľa.

Pred zavedením tereziánskeho urbára v roku 1770 popísali čelní predstavitelia Novej Bystrice niektoré svoje poľnohospodárske návyky a dôležité prvky miestneho hospodárstva. Uvádzali: „Zeme máme vrchovate pod jarne siatie súce, ktoré orieme s dvojzáprahom. Lúky máme, ktoré kosíme len raz, seno sa však na nich dorobí dobre a užitočné. Máme blízko Kysucké Nové Mesto, kde všetko môžeme predať. Pašu máme pre všetok dobytok dostatočnú a užitočnú. Vody máme pre napájanie dobytka dostatok. Drevo máme na vykúrenie z našich hôr, na stavanie ale koľko nám dá panstvo. Ako kapustné záhrady, tak aj ovocné sady máme. Fabriku máme blízko, kde si zarábať môžeme. Máme vodu, po ktorej plte splavujeme a obchod s drevom prevádzame. Na morenie konope máme vody dosť.“

Zemiaky ako súčasť kultúry a kuchyne

Zemiaky sa postupne stali súčasťou slovenskej kultúry a kuchyne. Používajú sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle, halušky, polievky a šaláty. Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú staré, ľudové názvy zemiakov. Liptov je jedným z tradičných slovenských pestovateľov zemiakov už od polovice 18. storočia.

Keď sa podarilo z Ameriky priviesť kukuricu a zemiaky, stali sa rýchlo populárnymi plodinami. Zemiaky sa presadzovali medzi zemepánmi. Videli v nich riešenie na obohatenie panstva, aj záchranu poddaného ľudu. Mali čo pestovať a čo jesť. Začala rýchlo vznikať pestrá škála rôznych pokrmov.

Rok 1840 je historicky známy ako rok katastrofickej úrody. Aj pár rokov potom sa neurodila veľká úroda pre vyčíňanie hubového ochorenia Phytopthora infestans. Zemiakmi sa nekŕmili len ľudia, ale aj dobytok a ošípané. Varené zemiaky sa sypali aj hydine. Menej potravy pre rozšírenú populáciu domácich zvierat znamenalo jej úbytok. Menej vajec, menej mäsa, menej mláďat, menej najedeného obyvateľstva, viac hladu a smutných osudov.

Riešením hladomoru sa zemiaky stali najmä v Írsku, kde boli záchranou tisíckam až miliónu obyvateľov.

Zemiakové lupienky: Náhodný objav, ktorý dobyl svet

Svetoznáme chipsy prišli na svet náhodou! Podľa najzaužívanejšej teórie prvé chipsy usmažil americký kuchár indiánskeho pôvodu George Crum pred 162 rokmi, 24. augusta 1853. Crum pracoval v luxusnom hoteli Moon`s Lake House pri meste Saratoga Springs v štáte New York.

Za objavom chipsov stál nespokojný zákazník reštaurácie, ktorý Crumovi niekoľkokrát vrátil opečené zemiaky s argumentom, že sú príliš hrubé. Crum mu teda nakrájal zemiaky na tenké plátky, ktoré osmažil na oleji a osolil. K prekvapeniu Cruma z nich bol zákazník nadšený. Reštaurácia následne zaradila túto novinku do jedálnička a začali sa označovať ako Saratoga Chips. Dnes nájdete na trhu obrovský výber príchutí „od výmyslu sveta“, počnúc klasickými čisto slanými chipsami až po extravagantné príchute.

Hranolky ako ich dnes poznáme vznikli viac menej omylom, ktorý sa stal kráľovskému kuchárovi Collinetovi, počas toho ako sa snažil zohriať večeru pre francúzskeho kráľa Ľúdovíta Filipa. Kuchár Collinet omylom vytvoril hranolky, po tom ako už raz upečené zemiaky ponoril do horúceho oleja.

TIP: Zaujímavosťou je, že hranolky vznikli v Belgicku.

Pestovanie zemiakov dnes: Odrody, výživové hodnoty a tipy

Dnes existujú stovky odrôd zemiakov, od malých, sladkých nových zemiakov až po veľké, škrobnaté hľuzy. Odrody sa líšia nielen veľkosťou a tvarom, ale aj farbou - od tradičnej žltej až po fialovú.

Zemiaky sú často vnímané len ako zdroj škrobu, ale obsahujú aj dôležité vitamíny a minerály. Sú bohaté na vitamín C, vitamín B6 a draslík. Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 percent sušiny, z toho približne 75 percent tvorí škrob a asi dve percentá rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 percent sušiny a tuky asi 0,4 percenta sušiny. Hľuzy obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý a závisí od doby a spôsobu uskladnenia zemiakov.

Zemiak alebo Solanum Tuberosum, je štvrtá najvýznamnejšia plodina hneď po ryži, pšenici a kukurici.

V dôsledku otepľovania Zeme sa pestovanie zemiakov posúva do vyšších zemepisných polôh. Zemiaky obsahujú antioxidanty aj vitamín C.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) - špecializovaná agentúra Organizácie Spojených národov (OSN) - vyhlásila rok 2008 za Medzinárodný rok zemiakov. FAO tak postupovala preto, aby “upriamila pozornosť na zásadnú úlohu zemiakov ako základnej potraviny na planéte”. Avšak FAO mala aj ďalší konkrétny cieľ, a to podporiť rozvoj trvalo udržateľných systémov založených pri pestovaní zemiakov, aby sa zohľadňovali zdravotné podmienky pre pestovateľov i konzumentov a zároveň sa plne uplatňoval potenciál zemiakov ako “potraviny budúcnosti”, uvádza FAO.

Tabuľka: Výživové hodnoty zemiakov (na 100g)

Ako pestovať zemiaky:

• Výber miesta a príprava pôdy: Zemiaky milujú slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu.
• Sadba: Zemiaky sa sadia na jar, keď pôda dosiahne aspoň 7 °C.
• Výsadba a starostlivosť: Sadbové zemiaky zasaďte asi 10 cm hlboko a 30 cm od seba.
• Kopcovanie: Keď rastliny dosiahnu výšku asi 20 cm, prihŕňte k nim pôdu.
• Rotácia plodín: Ak chcete predchádzať chorobám a škodcom, nepestujte zemiaky na tom istom mieste každý rok.
• Voda a hnojenie: Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia tvorby hľúz. Avšak pozor na preliatie!
• Skladovanie: Skladujte ich na tmavom, chladnom a dobre vetranom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie zemiakov je okolo 4 °C. Vyhnite sa skladovaniu zemiakov pri ovociach, ktoré vydávajú etylén (napr.

Význam zemiakov v minulosti a súčasnosti

Zemiaky sú jednou z najvýznamnejších plodín na svete z hľadiska výživy a historického vplyvu na populácie. Sú nielen nepostrádateľnou surovinou v mnohých svetových kuchyniach, ale aj plodinou, ktorá v minulosti zachránila mnoho ľudí pred hladomormi.

Podľa údajov FAO sa približne 52 percent svetovej produkcie zemiakov využíva ako potravina, 34 percent ako krmivo, 11 percent tvoria sadbové zemiaky a tri percentá sa spracúvajú v priemysle na škrob a lieh. V krajinách EÚ sa zemiaky ako krmivo už takmer nevyužívajú, nahrádza ich predovšetkým sója a kukurica.

V roku 2023 sa v členských krajinách Európskej únie zozbieralo 48,3 milióna ton zemiakov, čo je mierny nárast v porovnaní s rokom 2022, keď sa zozbieralo 47,5 milióna ton. Štatistický úrad EÚ spresnil, že dlhodobo zberová produkcia zemiakov v EÚ klesá. Produkcia zemiakov bola v roku 2023 o 27,9 milióna ton nižšia ako v roku 2000, čo predstavuje pokles o 36,7 percenta.

Eurostat informácie zozbieral z fariem v EÚ, ktoré produkujú zemiaky a zaoberajú sa obchodom s touto agrokomoditou. Z prieskumu vzhľadom na veľkosť trhu boli vyňaté Malta a Luxembursko.

Najväčší producenti v EÚ

Na úrovni ostatných 25 členských krajín bolo v roku 2023 najväčším producentom zemiakov v EÚ, vrátane zemiakov určených na sadenie, Nemecko - 11,6 milióna ton, 24 percent z celkovej výroby EÚ. Po ňom nasledovalo Francúzsko (17,9 percenta) a Holandsko (13,4 percenta). Tieto tri krajiny spolu predstavovali väčšinu (55,4 percenta) zozbieranej produkcie zemiakov v EÚ v roku 2023. Nad desať percent celoeurópskej produkcie zemiakov vlani dosiahlo aj Poľsko a k tejto hranici sa priblížilo Belgicko.

Najslabšími pestovateľmi zemiakov vlani boli Slovinsko, Estónsko, Cyprus, Bulharsko a potom Chorvátsko, Slovensko (šieste miesto od konca) a Lotyšsko. Slovensko bolo vlani šiestou najhoršou krajinou z pohľadu produkcie zemiakov, uviedol vo štvrtok Eurostat.

Eurostat vo svojej správe skonštatoval, že len málo fariem v krajinách EÚ produkuje ekologické zemiaky. V roku 2020 bolo v EÚ 9,1 milióna fariem, z ktorých okolo jedného milióna pestovalo zemiaky (1 003 480). Z tohto počtu však len 25.320 fariem pestovalo zemiaky podľa ekologických výrobných metód. To predstavovalo len 2,5 percent zo všetkých fariem produkujúcich zemiaky.

Ani mrkva, ani jablko. date_range29. Deň zemiakov, ktorý v Peru slávia zo zákona od roku 2005 vždy 30. mája, sa stal oslavou tohto 100-percentne peruánskeho produktu. V Peru sa vyskytuje 3500 z 5000 variet zemiakov existujúcich na svete.

tags: #mena #zemiakov #vo #svete #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na hríbovú omáčku k divine
• Recept na vláčny koláč
• Rýchly recept na špenátovú polievku
• Recept na sviečkovú
• Vstavaná rúra Beko BIM 36300 XCS – recenzia