Zber ovocia a zeleniny: Rady a tipy pre bohatú úrodu

Jesenné mesiace, október a november, sú ideálnym obdobím na zber koreňovej zeleniny. V tomto článku sa pozrieme na zásady správneho postupu pri zbere a výbere petržlenu na domáce osivo. Okrem toho vám poskytneme užitočné rady a tipy pre zber a skladovanie rôznych druhov ovocia a zeleniny, aby ste si mohli vychutnávať plody svojej práce čo najdlhšie.

Pestovanie a zber petržlenu

So zberom petržlenu na prezimovanie sa netreba ponáhľať. Petržlen znesie aj menšie mrazíky a neskorší zber skráti čas potrebný na prezimovanie, ktoré môže byť problematické z hľadiska skládkových chorôb. Aj v pivnici je neskôr nižšia teplota a petržlenovým koreňom bude v studenej pivnici lepšie než v teplej, aká býva ešte začiatkom jesene, keď by znovu mohli začať vyháňať zelené lístky.

Pestovanie petržlenu na semeno

Petržlen na prezimovanie sa vysieva o niečo neskôr ako petržlen určený na konzumné účely, a to podľa odrody a polohy, v apríli až máji, prípadne až v júni. Ak by sme petržlen na semeno siali už skoro na jar, mohli by byť jeho korene na jeseň príliš veľké, prerastené. Také korene sú síce až impozantné čo do veľkosti, ale ľahko praskajú a napádajú ich choroby. Preto je lepšie mať budúce semenné rastliny o niečo menšie, ale zato zdravé. Pri neskorých výsevoch, keď je často sucho, je dôležité, aby petržlen vzišiel - potom už malé rastlinky prekonajú aj sucho.

Petržlen pestujeme v druhej trati, priamo ho nehnojíme. Predpokladom úspechu je včasné vyjednotenie, aby boli korene pekne vyvinuté. Jednotíme ich asi na vzdialenosť päť centimetrov v riadku, riadky sú obvykle 30 cm od seba.

Vegetačná doba a zber rôznych druhov zeleniny

Mnohí začínajúci pestovatelia sa pýtajú, koľko času od výsevu uplynie, kým budeme môcť zbierať plodiny ako paradajky, paprika, bylinky či šalát. Vegetačná doba je veľmi dôležitý údaj, ktorý uvádza čas, ktorý rastlina potrebuje od výsevu do zberu. Počíta s optimálnymi podmienkami, pričom berie do úvahy aj nižšie teploty, napríklad pokles takmer k nule na jarných záhonoch, ktoré rast spomalia.

Najskoršej úrody sa dočkáme u listovej zeleniny, najmä u otužilých druhov - jej zber si môžeme dokonca určiť sami a zrezávať ešte mladé lístky. Rastliny ochotne dorastajú, či už ide o šaláty určené k rezu listov, špenát, kôpor alebo rukolu. Aj koreňovú zeleninu možno zberať skôr, než koreň či buľva plne dorastie, ale s rastlinou je koniec.

U plodovej zeleniny je väčšinou treba počkať, až budú plody plne dozreté, u ľuľkovitých rastlín (papriky, paradajky, baklažán) sú nezrelé plody navyše nielen chuťovo nedobré, ale dokonca jedovaté.

Orientačná doba zberu niektorých druhov zeleniny:

Špenát: Zbiera sa 5 - 6 týždňov po výseve. Pre jarný zber sa vysieva už v marci.
Šalát: Odrody určené k rezu listov vytvoria listové ružice do mesiaca a pol. Hlávkový šalát vytvorí hlávky do troch mesiacov.
Mrkva a karotka: Do plnej veľkosti dorastie mrkva až za 3-4 mesiace od výsevu.
Pažítka: Listy môžete strihať už po mesiaci od výsevu. Trsy zosilnejú do dvoch až troch mesiacov.
Petržlen: Urastených zelených vňatí sa dočkáte za 3 mesiace od výsevu.
Brokolica: Ku zberu budú mladé brokolice pripravené za 2-3 mesiace.
Papriky: Plody začínajú dozrievať najskôr za 5 mesiacov od výsevu.

Paradajky sú v podstate ovocie, no ich pestovanie je na Slovensku tak populárne, že v našom prehľade nemôžu chýbať.

Skladovanie zeleniny

Mnoho druhov zeleniny možno skladovať v surovom stave aj niekoľko mesiacov. Patria sem predovšetkým druhy s koreňmi alebo hľuzami ako kaleráb, mrkva, reďkev biela, červená repa, kvaka, zeler, paštrnák či hlávková kapusta. Skladujte skôr odrody s neskorým dozrievaním, vydržia väčšinou dlhšie. Pri pestovaní rastliny príliš nehnojte. Kvôli dodatočnému dusíku sú menej trvanlivé.

Správny čas zberu

Aby ste mohli zeleninu dobre skladovať, pozbierajte ju počas slnečného jesenného večera. V tejto dobe má najmenší obsah vody a dusičnanu, vďaka čomu má intenzívnejšiu chuť. Rozšírená je aj orientácia podľa lunárneho kalendára. Mrkvu môžete zbierať najneskôr vtedy, keď sa špičky listov sfarbia dožlta alebo dočervena. Ak budete čakať dlhšie, prezreté mrkvy sa môžu rozštiepiť. Ich uskladnenie je potom náročné. Paštrnák je zrelý od polovice septembra. Pred prvým mrazom na jeseň môžete zbierať červenú repu. Skladujte ju v mierne vlhkom piesku. V ňom zelenina vydrží niekoľko týždňov. Dbajte na to, aby bola červená repa plne vyzretá, zdravá a nepoškodená. Na koreňovej zelenine si rady pochutnávajú hraboše. Keď ich objavíte v záhone, mali by ste mrkvu, paštrnák a ďalšie zeleniny radšej rýchlo pozbierať, aby vám ich nezjedli.

Neumytú zeleninu skladujte v drevenej debničke. Naplňte ju pieskom a každú ďalšiu vrstvu zeleniny pokryte pieskom.

Príprava zeleniny na skladovanie

Po zbere úrody zbavte zeleninu listov. Odkrúťte ich alebo ich odrežte záhradným nožom. Krátke stopky listov ponechajte. Skontrolujte, či plodina nie je hnilá alebo poškodená a uskladnite iba zdravú repu a hľuzy. Zeleninu neumývate. Nechajte ju vyschnúť na chladnom mieste a následne odstráňte hrubú zeminu rukou. Ak môžete zo zeleniny zotrieť zasušenú pôdu bez toho, aby vám na rukách zostali vlhké zvyšky, môžete ju uskladniť. Zelenina uskladnená vo vlhkom prostredí môže splesnivieť.

Správne podmienky na skladovanie zeleniny

Dbajte na to, aby ste zeleninu v zime skladovali na mieste s vlhkosťou vzduchu na úrovni minimálne 80 %. Počas skladovania stráca veľa vody. Teplota by mala byť stabilne pod 10 °C. Tým sa do značnej miery zastavia metabolické procesy.

Poznámka: Zeleninu neskladujte spolu s jablkami a iným ovocím. Uvoľňujú zrejúci plyn etén, nazývaný aj etylén, ktorý stimuluje metabolizmus ovocia a zeleniny. Takto uskladnená zelenina zreje ďalej, mäkne a stáva sa nejedlou.

Uskladnenie zeleniny v pivnici

Hľuzovú zeleninu skladujte v drevených debničkách s pieskom. Na zemiaky stačí aj debnička bez piesku.

Najlepšie je skladovať zeleninu v murovanej pivnici s otvorenou, udupanou ílovitou podlahou. Takéto pivnice sa väčšinou nachádzajú v starých domoch. Dosahujú potrebnú vlhkosť. Teplota sa pohybuje medzi 5 °C a 10 °C takmer počas celého roka. Drevené debničky sú vhodné na skladovanie koreňovej a hľuzovej zeleniny. Do debničiek sa po vrstvách vloží vlhký piesok. Debničky umiestnite na poličku, aby nezaberali veľa miesta. Hlávky kapusty, čínsku kapustu a čakanku zabaľte po jednom do baliaceho papiera. Na zemiaky stačí jednoduchá drevená debnička. Nepotrebujú ani piesok, ani baliaci papier. Skladujte ich na tmavom mieste s nízkymi teplotami, aby predčasne neklíčili. Vysoká vlhkosť vzduchu v ich prípade nie je podmienkou. V chladných a tmavých pivniciach možno skladovať aj rôzne druhy tekvíc. Sklad orientujte na severnú stranu pivnice.

V moderných domoch je pivnica vhodná na skladovanie v zime len v obmedzenej miere. Vlhkosť vzduchu je väčšinou príliš nízka. Spôsobujú to betónové steny a podlahy. Okrem toho zvyčajne nejde o klasické pivnice, ale o suterén. Jedna tretina týchto pivníc je nad zemou a tieto pivnice majú malé okná. A keďže vykurovacie zariadenie sa navyše často nachádza práve v pivnici, teplota v moderných pivniciach býva väčšinou príliš vysoká.

Uskladnenie zeleniny bez pivnice

V pôde vydrží koreňová a hľuzová zelenina veľmi dlho. Vyberte si vyššie položené a suché miesto v záhrade.

Zeleninu si môžete uskladniť aj bez vhodnej pivnice. Jama na skladovanie zeleniny je vhodná pre koreňovú a hľuzovú zeleninu, ako aj pre zemiaky. V záhrade si vykopte pomocou rýľa alebo lopaty jamu. Mala by byť hlboká 40 až 50 cm. Pred hrabošmi zeleninu chráňte tak, že do jamy vložíte pozinkovaný drôt s jemnými okami. Jamu zakryte vrstvou piesku hrubou 10 cm. Tá sa postará o to, aby jama aj po výdatnom daždi vyschla rýchlejšie. Zeleninu položte priamo na pieskové lôžko. Na vrch položte aspoň 20 cm hrubú vrstvu slamy. V prípade väčšej jamy budete potrebovať lepšie vetranie. Do stredu položte okrúhlu drenážnu rúru. Dbajte na to, aby sa teplota v jame pohybovala medzi 2 °C až 8 °C.

Zeleninu možno dobre uložiť aj v prázdnom parenisku. Vykopte vhodnú dieru a položte mriežku pre hraboše. Vďaka priehľadnému krytu získate ďalšiu izolačnú vrstvu. Počas slnečných zimných dní ju otvorte. Vnútro sa tak príliš neprehreje.

Uskladnenie zeleniny v kovovom kontajneri

Zo starého bubna práčky si môžete vytvoriť hrobľu na skladovanie zeleniny. Zelenina sa v nej skladuje veľmi dobre a väčšie zvieratá sa k nej nevedia dostať.

Alternatívne možnosti skladovania vašej zeleniny sú okrem iného bubon práčky s horným plnením. Ten jednoducho zakopte do zeme. Skladovať tam môžete koreňovú a hľuzovú zeleninu, ako mrkvu, kaleráb alebo kvaku. Tieto bubny majú okrem toho mnoho otvorov. Tie sa starajú o výmenu vzduchu. Vďaka tomu zostáva vlhkosť vzduchu na úrovni približne 90 %. Otvor bubna je vo výške zeme. Neumytú zeleninu vložte do bubna vo vrstvách. Cez každú vrstvu preosejte suchý piesok. V zime zakryte otvor bubna a okolitú plochu vrstvou lístia.

Dobré komory možno vyrobiť aj zo starých parných odšťavovačov, kanvíc na mlieko alebo iných veľkých nádob, ako sú hrnce. Musia byť však vyrobené z nehrdzavejúceho kovu alebo plastu. Aby bola zelenina dobre vetraná, vyvŕtajte pod okraj nádoby otvory. Následne vložte nádobu do zeme. Dbajte na to, aby sa otvory na prívod vzduchu nachádzali tesne nad zemou. Na odvádzanie vody použite otočenú hlinenú misku pod kvetináč. Na tento účel sa hodí aj 4 cm hrubá vrstva keramzitu. Do nádoby vložte zeleninu a uzavrite ju vekom. Nakoniec všetko zakryte jedľovým haluzím alebo jesenným lístím.

Prezimovanie zeleniny v záhone

Zeleninu môžete skladovať aj v záhone. Chráňte ju však rúnom alebo plachtou.

Niektoré druhy zeleniny môžete nechať prezimovať v záhone. Môžete tak urobiť napríklad s brokolicou, zelerom, kalerábom, reďkvou bielou a červenou repou, pretože znášajú mierne mrazy do -5 °C. Nízke teploty znáša kel, ružičkový kel, špenát, valeriánka, zimná cibuľa, zimný cesnak, slnečnica, topinambur, hadomor, petržlen, chren, paštrnák a mangold. Nechajte ich celú zimu v záhone a vezmite si jednotlivé kúsky, keď ich budete potrebovať. Pri tejto metóde existuje riziko, že zeleninu skonzumujú zvieratá ako králiky, jelene a hraboše. Na jeseň môžete pestovať v prázdnom skleníku valeriánku, rukolu a špenát.

Skladovanie v podkroví

Ak nemáte príliš studené podkrovie, môžete tam skladovať rôzne cibule, ako cibuľky, šalotky či cesnak. Tam vydržia veľmi dlho. Zeleninu skladujte v tme pri nízkej vlhkosti vzduchu. V opačnom prípade začnú príliš skoro vyháňať. Stáva sa to aj pri príliš nízkych teplotách.

Zber jabĺk

Zber ovocia je nepochybne najkrajšou etapou záhradkárčenia. V jeseni nám záhrada okrem iných plodov ponúka aj pestrú škálu jabĺk. Pri jablkách rozlišujeme zberovú a konzumnú zrelosť. Zatiaľ čo letné odrody sú chutné hneď po odtrhnutí a v krátkom čase strácajú na kvalite, jesenné a zimné odrody vydržia čerstvé dlhší čas.

Pri určovaní oberačkovej zrelosti jabĺk je vhodné riadiť sa odporúčaným časom danej odrody. Pri letných odrodách jabĺk, ako napríklad Priesvitné letné, je obdobie konzumnej zrelosti veľmi krátke. Čas na zber sa takmer zhoduje s časom konzumácie. Zimné odrody jabĺk majú oveľa dlhšie konzumné obdobie. Napríklad odroda Florina sa zberá v septembri až októbri, ale plody je vhodné konzumovať až počas zimy Ak sú jablká správne uskladnené, vydržia až do marca. Odroda Rubinola sa zberá v polovici septembra a čerstvosť si udrží tiež až do marca.

Jablká zberáme v dobe vrcholu zberovej zrelosti. Pri určovaní zrelosti nám pomáha farba šupky plodu, ktorá prechádza do červena alebo do žlta, podľa odrody. Jablká zberáme a skladujeme aj so stopkami. Kvalita plodov bez stopky sa znižuje a v jej mieste môže dôjsť k hnilobným procesom. Zimné odrody jabloní často tvoria na plodoch voskovú vrstvičku. Dávame pozor, aby sme ju pri zbere nezotreli, udržuje totiž jablká čerstvé aj pri dlhšom skladovaní.

Ukladať ich môžeme do drevených alebo plastových debničiek v jednej, maximálne v dvoch vrstvách. Príliš veľká váha by mohla poškodiť spodnú vrstvu uložených jabĺk, preto sa jej vyhýbame. Jablká skladujeme ideálne v chladnom a vlhkom prostredí, napríklad v komore, pivnici alebo v garáži. Teplota vzduchu by sa mala pohybovať od 0 do 8 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu môže dosiahnuť 90 až 95 %. V blízkosti jabĺk nie je vhodné skladovať zemiaky, iné druhy ovocia alebo zeleniny, mohli by totiž napáchnuť.

Uskladnenú úrodu pravidelne a dôsledne kontrolujeme. Jablká potrebujú čerstvý vzduch, raz za čas preto pivnicu vyvetráme a plody poobraciame, aby neležali celú zimu na jednej strane. Zaujímavou možnosťou je skladovanie jabĺk na balkóne. Debničku, v ktorej budú uložené, je potrebné vystlať polystyrénom. Ten slúži ako dobrý izolant, takže jablká ani pri - 10 °C nezamrznú. Ako prevenciu pred hnitím môžeme jablká zabaliť do prieklepového papiera.

Na krátkodobé skladovanie jabĺk poslúži aj chladnička. Nikdy ich ale neskladujeme s inými plodinami citlivými na plynný etylén, napríklad s jahodami, aby nezačali hniť. Taktiež ich môžeme raz za čas vyvetrať a pootáčať. Jablká nikdy neskladujeme v uzavretých nádobách alebo plastových vreckách. Zamedzili by sme tak prístupu kyslíka a výrazne spomalili dozrievanie zimných odrôd.

Ihneď po zbere môžeme využiť obúchané či červivé jablká rôznymi spôsobmi. Obľúbené je napríklad sušenie. Sušené jablká si uchovávajú veľa vitamínov aj bioaktívnych látok, ktoré sú koncentrované najmä v šupke. Skladovanie sušených jabĺk vyžaduje suché prostredie, ktoré podporovať rast plesní.

Jablká majú široké využitie v kuchyni, najmä pri pečení koláčov, príprave smoothies alebo čerstvých šalátov. Tradičná jablková štrúdľa s hrozienkami a škoricou nesmie na jeseň chýbať v žiadnej kuchyni. Ovocie sa výborne hodí na zaváranie, prípravu kompótov a džemov. Z úrody si môžete pripraviť domáci jablčný ocot alebo jablká jednoducho odšťaviť a dopriať si dennú dávku vitamínov v podobe čerstvého džúsu.

Ďalšie tipy pre úspešný zber a pestovanie

* Zalievajte správnym spôsobom a v správnom čase: V júlových horúčavách je zavlažovanie kľúčové. Nikdy nezalievajte záhony cez obed, pretože väčšina vody sa okamžite odparí a rastlinám vôbec nepomôže. Ideálny čas je skoro ráno alebo neskoro večer po západe slnka.* Pravidelne zbierajte dozreté plody: V júli dozrieva množstvo ovocia a zeleniny ako cukety, uhorky, hrášok či bobuľovité ovocie. Zberajte ich pravidelne, pretože čím častejšie oberáte, tým viac nových plodov rastliny nasadia.* Odstraňujte odkvitnuté kvety: Rastliny, ktoré odkvitnú, začínajú svoju energiu vkladať do tvorby semien, čo môže zastaviť alebo spomaliť ďalšie kvitnutie. Aby ste tomu zabránili, pravidelne odstraňujte odkvitnuté kvety - to platí najmä pre letničky, ruže, levanduľu alebo pelargónie.* Trhajte burinu včas a dôsledne: Burina rastie v letných mesiacoch raketovou rýchlosťou a oberá vaše rastliny o vlahu a živiny. Odstraňujte ju pravidelne, najlepšie po daždi alebo dôkladnom zavlažení pôdy, pretože sa vtedy korene ľahšie vytiahnu.* Tvarujte živé ploty a okrasné kríky: Júl je skvelým obdobím na úpravu živých plotov a kríkov, ako sú hrab, buk, vtáčí zob alebo tis. Letný rez im neublíži a ešte stihnú do jesene pekne obraziť.* Čo ešte vysievať v júli?: Práve teraz je vhodný čas na výsev listovej zeleniny na jesenný zber. Môžete pokojne vysievať reďkovku, špenát, mangold, kôpor, čínsku kapustu alebo kučeravý kel.* Strážte škodcov a príznaky chorôb: Teplo a vlhko júla vytvára ideálne prostredie pre škodcov a rôzne choroby rastlín. Najčastejšie sa objavujú vošky, molice alebo múčnatka. Rastliny pravidelne kontrolujte zo všetkých strán a ihneď zakročte pri prvých príznakoch.

🍋 Ovocie a zelenina, ktoré nepatria do chladničky | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko

Životný štýl

Myšlienky ochrany životného prostredia, ekologického správania a eko-bio životného štýlu sa objavujú stále viac a viac. Je výborné, že môže ísť aj o malé zmeny v našich životoch a v našom každodennom správaní, ktoré prinesú dlhodobé benefity pre všetkých.

znižovanie spotreby surových prírodných materiálov, ktorými prispievanie k tzv. Je to o to jednoduchšie, že do konceptu separovania odpadu je zapojených veľké množstvo obcí a miest, ktoré poskytujú svojim obyvateľom nielen nádoby na separovanie, ale zabezpečujú aj pravidelný zber a zvoz triedeného odpadu. hliníkové nádoby, plechovky, konzervy, alobal, kovové viečka od zaváraninových pohárov, viečka od mliečnych produktov.
1. Realizovanie triedenia odpadu a zisťovania ďalších podrobností o dopade odpadu, ktorý vyprodukujú domácnosti, firmy a úrady vás možno povedie k myšlienke tzv. Na začiatok si vyberte nádoby na triedenie odpadu a naučte to svoje deti, vašich rodičov, priateľov alebo kolegov.
Viete, aký podiel má bioodpad na celkovom komunálnom odpade? Je to takmer 45 %, ktorý sa bežne zbiera do čiernych odpadkových košov a kontajnerov na odpad. Ako to môžeme zredukovať a prečo vôbec kompostovať? Založiť kompost a pravidelne „kŕmiť“ kompostér je pomerne jednoduché. Čím menšie kúsky, tým lepšie. Hotový kompost sa používa v záhrade ako hnojivo, do kvetináčov, do predzáhradky pred panelákom alebo ho môžete rozsypať okolo stromov a kríkov.
Je isté, že túžba po sebestačnosti je stále aktuálna. Počet ľudí, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj životný štýl a takmer celý rok pracovať vo svojich záhradkách a ovocných sadoch namiesto toho, aby si zeleninu a ovocie kupovali z obchodov, stále pribúda. Od prípravy zeleninových záhonov cez sadenie, okopávanie, polievanie až po zber úrody. A vôbec nemusí ísť o krásne upravené a starostlivo pleté políčka. Trend tzv. Obyvatelia sídlisk a panelákových komplexov nemusia zúfať. A keď bude úroda väčšia alebo menšia, ako sme predpokladali? Naši susedia, s ktorými si bežne vymieňame osvedčené rady alebo nadobudnuté skúsenosti s pestovaním, nám určite radi poskytnú svoje prebytky úrody. Zaregistrovali ste príspevok na sociálnych sieťach, kde si jedna domácnosť povešala tašky s jablkami na plot pred domom s odkazom: Pre vás! - Aj to môže byť vhodná forma zníženia prebytkov v našej záhrade.
Bude pršať alebo nebude pršať. To je dilema, ktorú rieši každý záhradkár. Dažďová voda (bez chlóru, s nízkym obsahom soli a minerálnych látok) a jej účinky v záhrade sú známe. Inštaláciou nadzemných alebo podzemných nádrží na zber dažďovej vody si zabezpečíte niekoľko spôsobov jej využívania. Nádoba na zber dažďovej vody, ktorú si môžete vybrať v rôznych kombináciách a veľkostiach, by mala byť opatrená vekom, resp. uzatvorená zvonku. Zabránime tým padaniu lístia a iných nečistôt priamo do nazbieranej dažďovej vody. Inou možnosťou, ako si zabezpečiť zdroje zavlažovania záhrad, je určite budovanie vlastných studní s úžitkovou vodou. Ich vŕtanie a montáž nechajte na odborníkov.
Namiesto toho, aby sme nakupovali z veľkých obchodov, mali by sme zmeniť naše nákupné správanie.
1. Predaj z dvora a nákupy od drobných pestovateľov, chovateľov alebo včelárov sú tiež cestou, ako podporiť regionálny trh a produkty, ktoré boli vypestované a vytvorené z vlastných surovín, podľa vlastných receptúr, spĺňajú minimálne hygienické predpisy a sú vyrobené s láskou k sebe, k druhým ľuďom a tiež k prírode.
Máte doma oblečenie, knihy alebo hračky, ktoré už nepotrebujete? Lámete si hlavu, ako sa ich zbaviť? Je vám ľúto, jednoducho ich vyhodiť? SWAP je koncept, pri ktorom sa veciam dáva druhá šanca. Najčastejšie ide o aktivity, ktoré organizujú občianske združenia, komunitné organizácie alebo materské centrá s cieľom zbaviť sa nepotrebných a starých a získať pre seba nové veci, ale udržateľným spôsobom. Ak ste presvedčení, že práve nič nepotrebujete alebo nemáte možnosť SWAP-u , dajte veciam druhú šancu aj tým, že ich darujete. Urobíte dobrú vec nielen pre seba, ale aj pre niekoho iného. Využite toľko možností, koľko je možné. Malou kvapkou je aj SWAP oblečenia, hračiek, kníh, či iných už nepotrebných vecí z vašej domácnosti.

Dôležité je, aby padlo rozhodnutie k zmene a potom prišla samotná aktivita. Urobte zajtra niečo inak ako dnes - i k smerom k životnému prostrediu a klíme.

tags: #zbieranie #ovocia #a #zeleniny #rady #a