Slintačka a krívačka: Aktuálna situácia na Slovensku a opatrenia
Slovensko čelí závažnej situácii v súvislosti s výskytom chorých kráv a šírením slintačky a krívačky. Vysoko nákazlivé ochorenie ohrozuje nielen hospodárske zvieratá, ale aj stabilitu celého agrosektora. Slovensko čelí výnimočne vážnej situácii, ktorá v regióne nemá obdobu celé desaťročia.
V tomto článku sa pozrieme na to, čo je slintačka a krívačka, aké sú jej príznaky, ako sa prenáša a aké riziká predstavuje konzumácia mäsa z nakazených zvierat.
V súčasnosti sa veľká pozornosť médií venuje prítomnosti slintačky a krívačky na území Maďarska a Slovenska. Obe krajiny s cieľom zastaviť nákazu vo veľkom likvidujú hospodárske zvieratá.
Poľovnícky infoservis - Slintačka a krívačka
Čo je slintačka a krívačka?
Slintačka a krívačka, alebo aj aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat. Postihuje najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané, ale aj voľne žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky.
Vírus slintačky a krívačky je jedným z najmenších a najodolnejších známych živočíšnych vírusov, ktorý je známy už od roku 1898. Je mimoriadne stabilný a veľmi účinne sa šíri.
V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách.
Dňa 10. januára 2025 Nemecko oficiálne oznámilo výskyt slintačky a krívačky (SLAK) u vodného byvola z farmy v spolkovej krajine Brandenbursko neďaleko Berlína. Išlo o malý chov (spolu 14 kusov zvierat) vo voľnom výbehu, pričom ide o prvý prípad SLAK v Nemecku od roku 1988.
Dňa 7. marca bol potvrdený výskyt slintačky a krívačky na farme v Maďarsku, 2,5 km od hraníc so Slovenskom. Kmeň vírusu je však iný, ako bol ten v Nemecku.
Prvý prípad slintačky a krívačky u nás potvrdili testy 21. marca 2025 na troch farmách na juhu Slovenska. Prebieha epizootologické šetrenie, pričom akékoľvek závery sú nateraz predčasné.
Slintačka a krívačka je jednou z najviac nákazlivých chorôb zvierat a ľudí vôbec na svete, čo je dané rýchlym a jednoduchým prenosom. Napriek pomerne malej úmrtnosti postihnuté farmy väčšinou pristupujú k usmrteniu všetkých zvierat z nakazeného chovu.
Inkubačná doba vírusu je 2 až 7 dní, výnimočne až 11 dní. Slintačka a krívačka je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií - pľuzgierov (vezikúl, áft), obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu).
Príznaky slintačky a krívačky
- Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota, pľuzgiere a afty v ústnej dutiny, ktoré spôsobujú slintanie.
- Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, teda „kopyta“, kde spôsobujú krívanie.
- Zvieratá v dôsledku bolesti strácajú chuť do jedla, hmotnosť a bývajú utiahnuté.
Chorobnosť dosahuje až 100 %. Úmrtnosť dospelých môže byť až 5 % - 10 %. Úmrtnosť nakazených mláďat je vysoká, môže presahovať 50 %.
Nákazu prežije väčšina dospelých zvierat, v závislosti od kondície ich imunitného systému, avšak následky ochorenia a vychudnutia na dojivosti pretrvávajú aj rok. V prípade tohto vysoko infekčného vírusu však ide najmä o nebezpečenstvo nákazy ďalších vnímavých zvierat.
Podľa platnej legislatívy je nevyhnutné zlikvidovať celý chov, v ktorom bola potvrdená nákaza slintačky a krívačky.
MIMORIADNE NÚDZOVÉ OPATRENIA PLATNÉ od 14. Na základe § 6 ods. 5 písm. a) a § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov týmito mimoriadnymi núdzovými opatreniami s platnosťou od 13.4.2025 a účinnosťou od 14. 4. Chovateľ vyplní žiadosť o registráciu chovu, priloží doklad preukazujúci oprávnenie užívať pozemok a stavbu, na ktorom má byť zriadený chov hospodárskych zvierat. Vyplní registračné tlačivo.
Ako sa vírus prenáša?
Vírus sa prenáša:
- Priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami
- Kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom
- Kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu
- Kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami
Vírus sa šíri aj vzduchom na desiatky kilometrov a je veľmi odolný, v prostredí prežíva veľmi dlho.
Pri každej nákaze zohráva disciplína najdôležitejšiu rolu. Jediným spôsobom boja proti nákaze je prísna karanténa, izolačné opatrenia a, bohužiaľ, aj utrácanie celých chovov.
Aby nákazu nešírili. Ide o vnímavé druhy zvierat v ohniskách nákazy ako aj v ďalších chovoch na základe posúdenia epizootologického rizika.
Aj divo žijúce párnokopytníky - jelene, srnky či muflóny - bývajú prenášačmi vírusu, hoci im nespôsobuje vážnejšie zdravotné problémy. Aby vírus neroznášali, je podstatné ich v lesoch nevyrušovať.
V ohniskách nákazy je úplný zákaz vstupu nepovolaných osôb, pričom všetky osoby, nástroje a automobily musia prejsť pred výjazdom prísne dezinfikované a prejsť aj dezinfekčnou bránou alebo brodom.
Preventívny zákaz vstupu pre nepovolané osoby platí na všetky chovy vnímavých zvierat v rámci SR, zavreté musia byť aj ZOO, cirkusy a nesmú sa organizovať hromadné akcie zvierat.
Dĺžka dezinfekčného brodu by mala byť minimálne 5 m - aby sa v ňom obrátili aj veľké kolesá traktora a hĺbka cca 20 cm, ideálne na celú šírku vchodu. Ak nie je možný brod, pripúšťajú sa aj dezinfekčné pásy, dezinfekčné vane, prípadne dočasné brody - nepriepustná fólia s molitanom alebo vrstvou pilín nasiaknutými dezinfekčným prípravkom. Roztok je potrebné udržiavať v predpísanej koncentrácii za každého počasia.
Chovateľ je zodpovedný za dezinfekciu v chove a predkladá aj potvrdenie o dezinfekcii.
Používané dezinfekčné prípravky
Používajú sa tieto dezinfekčné prípravky/účinné látky a ich koncentrácia účinné na zničenie vírusu slintačky a krívačky:
- hydroxid sodný - NaOH (2%) („lúh“) - Pozor žieravina. Pri príprave používajte ochranný gumený odev, rukavice a ochranné okuliare. UPOZORNENIE: Do vody vždy pridávajte lúh. Vodu nikdy nelejte do lúhu.
- uhličitan sodný (4%) (Na2CO3), tiež sóda na pranie
- kyselina citrónová (0,2%)
- kyselina octová (2%)
- chlórnan sodný (3%) - napr. SAVO
- peroxymonosíran draselný/chlorid sodný (1 %) napr. Virkon S, Dexon Super (za mrazov s prídavkom 20% etylénglykolu, propylénglykolu, etylalkoholu)
- oxid chloričitý
- 10% Hydroxid vápenatý - hasené vápno Ca(OH)2 s prímesou 2% hydroxidu sódneho alebo Chloramínu v pomere 1:2 (v mrazoch s prídavkom soli)
- 5% Chlórnan vápenatý - chlórové vápno Ca(ClO)2. Následné neškodné odstránenie produktu je potrebné vykonať v súlade s Kartou bezpečnostných údajov.
Riziko prenosu na človeka a konzumácia mäsa
Slintačka a krívačka sa prenáša na človeka len veľmi vzácne. Existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou a podobne ako u zvierat pľuzgiermi: na nohách či rukách a v ústach.
Infekcia u ľudí má zvyčajne mierny priebeh a spontánne sa uzdraví. V absolútnej väčšine nákaza prejde bez povšimnutia, výnimočne vriedkami na jazyku a aftami na sliznici úst. Liečba spočíva len v tlmení príznakov, ktoré sú však minimálne, preto nie je potrebná.
Konzumácia mäsa, ktoré má hnisavé ložiská alebo dokonca nádory môže podľa odborníkov ohroziť zdravie človeka. "V prípade, že išlo o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami napr. salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému - hnačky, nevoľnosť, teplota," vysvetlila Daša Račková z ÚVZ.
Ak je krava chorá, nemôže byť mäso z nej zdravé. Môžu tam byť mikróby salmonely, E. coli alebo zápal. Najčastejšími zdravotnými problémami pri konzumácii takéhoto mäsa môže byť vracanie, hnačky či zvýšená teplota.
Tepelná úprava mäsa a mlieka ničí vírus a zabezpečuje bezpečnosť potravín. Konzumácia tepelne upraveného mäsa nepredstavuje pre človeka riziko. Konzumácia tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka nepredstavuje zdravotné riziko. Výrobky z pasterizovaného mlieka ako sú jogurt, sušené mlieko či dojčenská výživa sú bezpečné.
Je potrebné vyhýbať sa konzumácii nepasterizovaného mlieka, mliečnych výrobkov z nepasterizovaného mlieka alebo tepelne nedostatočne spracovaného mäsa z infikovaných zvierat.
Mäso, mlieko a mliečne výrobky je vhodné nakupovať od predajcov, ktorí podliehajú pravidelnej kontrole potravín.
Opatrenia a odporúčania
Štátna veterina okamžite po zistení vírusu v Maďarsku vyhlásila stav mimoriadnej núdze. Kontroluje sa doprava na hraničných priechodoch, ako aj hospodárske chovy v desaťkilometrovom okruhu od maďarského ohniska. Spadajú do neho okresy Dunajská streda a Komárno. V týchto oblastiach je teraz zakázaná preprava zvierat aj surového mlieka či mäsa a organizácia trhov a výstav so zvieratami.
Európska komisia 11. marca prijala dočasné núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom ochorenia v Maďarsku. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má na riešenie výnimočných narušení trhu krízovú finančnú rezervu. O finančnú pomoc nežiada farmár, ale štát. Musí pri tom dokázať, že prijal všetky potrebné veterinárne opatrenia vrátane kontroly, monitorovania a preventívnych opatrení.
Odporúčania pre spotrebiteľov:
- Vyhnúť sa nie nevyhnutnému cestovaniu do oblasti Maďarskej republiky s nariadenými opatreniami.
- Vyhnúť sa akémukoľvek pokusu o prepravu živých vnímavých zvierat z oblasti v nariadenými opatreniami.
- Vyhnúť sa podomovému nákupu najmä čerstvého červeného mäsa, surového mlieka a mliečnych výrobkov.
- Dávať si pozor najmä na mäso predávané na trhu alebo z dodávok, ktoré jazdia po dedinách najmä na severe a východe Slovenska.
Opatrenia pre chovateľov:
- Dodržiavať mimoriadne núdzové opatrenia nariadené Štátnou veterinárnou a potravinovou správou a veterinárne opatrenia nariadené miestne príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami.
- Predovšetkým minimalizovať pohyb - zavrieť svoje chovy a nevpúšťať do chovov osoby, ktoré tam nemajú čo robiť.
- Kľúčové je aj dodržiavať dezinfekciu na vstupe a výstupe vozidiel i osôb, zákaz premiestňovania vnímavých zvierat, okrem prevozu na schválený bitúnok.
- Zvieratá treba sledovať a v prípade zmeny zdravotného stavu kontaktovať veterinárneho lekára.
Slovenskí chovatelia už dostali od veterinárov zoznam odporúčaných opatrení. „Medzi zvieratá môžu ísť len tí zamestnanci, ktorí pri nich priamo pracujú. Sfunkčnené sú dezinfekčné brody, dezinfekcia osôb a áut,“ hovorí Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. Zdôrazňuje, aby podobné hygienické opatrenia zaviedli aj drobnochovatelia.
Vstup do lesov je zakázaný v okresoch DS, KN a vybraných katastrálnych územiach na Záhorí. Pre zastavenie šírenia vírusu je podstatné obmedziť pohyb zveri - nerušiť ju.
Testovanie sa vykonáva na dennej báze z dôvodu mapovania šírenia vírusu. Zvieratá nemusia mať príznaky, hoci sú nakazené a infekčné. K vylučovaniu vírusu dochádza už 2-3 dni pred objavením sa klinických príznakov.
Testujú sa aj zvieratá v chovoch, ktoré nie sú v ohnisku nákazy, ale vykazujú príznaky - tie však nemusia byť prejavom slintačky, hoci ju môžu pripomínať. Preto je podstatné nešíriť paniku a informovať až po potvrdenom výsledku.
Používanie vakcíny na preventívne a nie núdzové účely môže ovplyvniť štatút SR z hľadiska medzinárodného obchodu. Núdzovú vakcinácia znižuje vírusovú nálož u infikovaných zvierat, čím spomaľuje šírenie nákazy. Je veľmi nápomocná pri situáciách, keď v krátkom časovom slede je viacero ohnísk, nakoľko utrácanie veľkého počtu zvierat si vyžaduje dlhší čas.
Výber vhodných lokalít na zahrabávanie tiel utrateného dobytka schvaľuje rezort životného prostredia, ktorý zaručuje bezpečnosť pre pôdu, spodné vody, biotop i zdravie ľudí.
Škandál s mäsom z chorých kráv z Poľska
Škandál s poľským mäsom z chorých kráv otriasol Európou a nevyhol sa ani Slovensku. Zistenia odhalili, že mäso z rizikového bitúnku, kde boli zabíjané choré zvieratá, sa dostalo do predajní, reštaurácií a školských jedální aj na Slovensku.
Po prvotných informáciách, že mäso z rizikového bitúnku neputovalo do zahraničia, sa ukázal opak. Štátna veterinárna správa musela rozšíriť zoznam slovenských prevádzok, kde sa mohla riziková hovädzina nachádzať. To znamená, že potenciálne kontaminované mäso sa mohlo vyskytnúť v reštauráciách, školských jedálňach a iných stravovacích zariadeniach, kde sa používa hovädzie mäso.
Prípady pokazeného mäsa z Poľska:
| Prevádzka | Miesto |
|---|---|
| Marta Ivanová, sklad potravín | Čečejovce, ul. Košická 2 |
| Zahorecz Jozef, predajňa | Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 |
| Robert Csatari Mäso-Údeniny, predajňa | Jelšava, ul. Štefánikova 359 |
| Eva Odreašova, predajňa | Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 |
| Mäsiarstvo u Urbánka, predajňa | Trenčín Nám. Sv. Anny 15 |
| Bistiak Vladimír, predajňa | Varín ul. Martinčeka 62 |
Podľa doterajších zistení sa mäso dostalo nielen do reštaurácií a škôl, ale aj do maloobchodných predajní.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín.
Štátna veterinárna a potravinová správa dostala oznámenie, že hovädzie mäso z rizikových prevádzkarní z Poľska bolo dodané do troch prevádzok v Slovenskej republike a to Cimbaľák, s.r.o, Bardejov, Marek Kazimir - MK Food, Gaboltov a Ladislav Cabai, Bidovce.
Prípady BSE (choroby šialených kráv) na Slovensku
Po dvoch rokoch sa u nás znova vyskytlo zviera nakazené chorobou šialených kráv. Veterinári tvrdia, že ojedinelý prípad nedáva dôvod na obavy a problém je pod kontrolou.
Šesťročná krava z farmy Nižná Šuňava v Popradskom okrese nemala žiadne príznaky, ktoré by dávali dôvod na obavy. Až v maďarskom bitúnku objavili v septembri vo vzorke z jej mäsa prítomnosť BSE.
Aby sa zabránilo nebezpečenstvu šírenia nákazy medzi zvieratami, musí sa v takomto prípade okamžite utratiť časť chovu. Hoci po oficiálnom potvrdení nákazy na troch slovenských farmách sa prijali viaceré reštrikčné opatrenia a v súvislosti so situáciou mimoriadne zasadla vláda, z dostupných informácií je pravdepodobné, že prevencia prenosu ochorenia na naše územie nebola dostatočná.
Od piatka minulého týždňa (21. marca) je na celom území Slovenska zakázaný takmer všetok prevoz hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných párnokopytníkov vrátane farmovej zveri. Výnimkou je len presun v rámci toho istého chovu.
Zákaz platí aj pre cezhraničný presun. Povolený je len tranzit bez vykládky a nakládky na území Slovenska. Pre okresy Komárno a Dunajská Streda platí aj zákaz tranzitu.
Zakázaná je aj organizácia všetkých hromadných podujatí, trhov, výstav a zvodov hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných a iných párnokopytníkov. Zákaz platí aj pre cirkusy a zatvorené musia byť aj zoologické záhrady.
Taktiež platí zákaz vstupu nepovolaných osôb do všetkých chovov spomenutých zvierat a zveri.
V reštrikčnom pásme okresov Komárno a Dunajská Streda platí aj zákaz vstupu do lesov pre riziko pasívneho prenosu na divú zver.
Zákazy platia až do odvolania.
Nedostatočná prevencia?
Celú situáciu zrekonštruoval špecializovaný portál Poľnoinfo, ktorý ako prvý informoval aj o tom, že nákaza už je aj na farmách na Slovensku.
Vyjadrenia, ktoré vychádzali od kompetentných po tom, čo sa nákaza potvrdila v Maďarsku, nekorešpondujú s reálnymi opatreniami, ktoré sa vykonávali priamo v teréne, teda na našich južných hraniciach.
Minister Richard Takáč informoval ešte 14. marca, že sa vykonávajú všetky potrebné opatrenia na to, aby sa vírus z Maďarska nedostal na Slovensko.
Súčasťou opatrení, ktoré ohlásila aj samotná Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS), boli aj kontroly na hraniciach.
Tie sa diali od 7. marca. Podľa prvej súhrnnej správy ŠVPS bolo k 10. marcu - teda za štyri dni - skontrolovaných na troch hraničných priechodoch s Maďarskom (Rusovce, Medveďov, Komárno) dohromady 183 vozidiel „bez zistenia nedostatkov alebo neprimeraného rizika z pohľadu šírenia slintačky a krívačky“.
To však v priemere znamená 15 vozidiel na jednom priechode za deň.
Za štyri dni na troch hraničných priechodoch skontrolovali 183 vozidiel - teda priemerne 15 vozidiel na jednom priechode za deň.
Nasledujúci - 11. marca - sa kontroly zintenzívnili, keďže ďalšia správa ŠVPS z 12. marca hovorí už o 385 skontrolovaných vozidlách.
Najviac vozidiel - 304 - prešlo kontrolou na hraničnom priechode v Medveďove. Ani tam, ani v Rusovciach a Komárne nič podozrivé nezistili.
V Rusovciach skontrolovali 15 prázdnych kamiónov na prepravu zvierat, ktoré mali v poriadku doklady o čistení a dezinfekcii, v Medveďove narazili na 19 áut prepravujúcich kone, inak na žiadnom z priechodov nezaznamenali prepravu „vnímavých živých zvierat“. (Vnímavých v zmysle náchylných na nákazu alebo prenos ochorenia.)
Z vykonaných kontrol sa tak mohlo zdať, že sme z hľadiska prenosu nákazy v bezpečí.
Z ďalších dní už správy o počte hraničných kontrol a ich výsledku ŠVPS neuvádza. Minimálne jeden prípad však môže ilustrovať problém s „papierovo“ čistým kamiónom.
Dva takéto maďarské kamióny zachytili na hraniciach so Slovenskom české úrady 15. marca. Podľa dokumentácie boli vyčistené a dezinfikované, fyzická kontrola však ukázala, že boli značne znečistené. Preto ich česká veterinárna správa vrátila späť na Slovensko. Kde sa ďalej pohybovali, nie je nateraz známe.
Podľa dokumentácie boli kamióny na prepravu zvierat vyčistené a dezinfikované, fyzická kontrola však ukázala, že boli značne znečistené.
Ešte dva dni predtým - 13. marca - Česi otočili maďarského dopravcu, ktorý viezol mäsové výrobky, z ktorých časť podľa dokumentácie pochádzala aj z rizikovej oblasti v Maďarsku.
Toto sú len ilustračné príklady záchytov, v realite ich mohlo byť viac. Nesvedčí to však o dostatočnej prísnosti kontrol na slovensko-maďarskej hranici.
Portál Poľnoinfo poukázal aj na nedostatočnú informovanosť zo strany štátnych orgánov smerom k ohrozeným - teda ku chovateľom dobytka.
Sprvoti išlo o individuálne nálezy chorého dobytka s typickými prejavmi choroby - vysoká horúčka, afty v papuli a na neosrstených častiach tela -, ktoré evokovali podozrenia na túto nebezpečnú chorobu.
Prvú správu o ochorení zverejnil práve tento portál minulý štvrtok podvečer po 17. hodine. Na jej základe a keďže sa dostala aj do zahraničných médií, rozhodlo o zastavení dovozu napríklad Česko.
Chovatelia si v tom čase, napriek tomu, že štát sľuboval expresné informovanie, zháňali informácie medzi sebou navzájom. Robili si aj vlastné trasovanie, či a kam sa mohli kusy zo zasiahnutých chovov dostať.
V čase, keď už štát mal prijímať prvé reštrikčné opatrenia, kompetentní stále čakali na výsledky druhého testu vzoriek, keďže prvý vyšiel negatívne. V tomto prípade platí, že radšej trochu prehnať prevenciu, ako neskôr zbytočne naháňať zameškané.
Príkladom nám môže byť Poľsko, ktoré nastavilo hraničné kontroly so Slovenskom už po oznámení výskytu slintačky a krívačky v Maďarsku. Vrátane dezinfekčných brodov na hraničných priechodoch.
Čo je slintačka a krívačka
Na tomto mieste si stručne opíšme, čo slintačka a krívačka je a prečo je pre hovädzí dobytok taká nebezpečná.
Ako uvádza ŠVPS, ide o závažnú, vysoko nákazlivú akútnu horúčkovitú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi.
Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Všetky druhy zveri, ako aj antilopy, slony a žirafy sú vnímavé na slintačku a krívačku. Ohrozené sú teda nielen chovy hospodárskych zvierat, ale napríklad aj zoologické záhrady, ktoré sa môžu stať miestom ďalšieho prenosu ochorenia.
Inkubačná lehota pri prirodzenej infekcii je obyčajne 2 - 7 dní, výnimočne až 11 dní. Je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií - pľuzgierov (vezikúl, áft) obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu).
Pôvodcom slintačky a krívačky je Aphtovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný.
Náchylnejšie na ochorenie sú intenzívne chované zvieratá (typicky v uzavretých priestoroch). Hoci pri dospelých jedincoch je len zriedka fatálne (úhyn do piatich percent), ochorenie prenášajú. Častejšie, na úrovni 50 až 100 percent, býva vysoká úmrtnosť pri mladých zvieratách v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Plne virulentný vírus schopný infikovať ďalšie vnímavé jedince je vylučovaný najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov z jazyka, nozdier, pysku, z nôh a vemena, mliekom, močom, výkalmi, semenom, vydychovaným vzduchom.
tags: #miesta #výskytu #nakazeného #mäsa #Slovensko
