Milo Urban a jeho novela Drevený chlieb: Analýza diela

Milo Urban, rodák z Rabčíc (1904 - 1982), patrí k trvalým hodnotám slovenskej literatúry. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. Poďme sa bližšie pozrieť na jednu z jeho noviel, "Drevený chlieb", ktorá odzrkadľuje ťažký život lesných robotníkov.

Ako chlieb vybudoval civilizáciu: Od prvých farmárov po modernú továreň

O autorovi: Milo Urban

Milan Anton Urban sa narodil 24. augusta 1904 na Orave v rodine hájnika. Študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, no štúdiá nedokončil pre finančné problémy. Bol redaktorom denníka Slovák, neskôr úradníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V roku 1940 - 45 šéfoval jednému denníku. Po skončení vojny emigroval do Rakúska, po návrate bol odsúdený na verejné pokarhanie. Od roku 1974 žil v Bratislave, kde aj zomrel. Ťažisko jeho tvorby je v novelistickej a poviedkovej tvorbe, no najmä v románe Živý bič.

Tvorba Mila Urbana bola hojne prekladaná do mnohých svetových jazykov. Jeho meno nájdeme v učebniciach literatúry po celom svete.

Milo Urban

Charakteristika tvorby Mila Urbana

Urban je autorom sociálno-psychologického realizmu, vychádza z domáceho a svetového realizmu, ale aj z novších expresionistických tendencií. V tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí. Obyčajní ľudia majú prirodzenú mravnú prevahu nad bohatými, mocnými a vyššie postavenými. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia. Nad dôsledkami ťažkého života lesných robotníkov sa zamýšľa v poviedke Drevený chlieb.

Sociálny kontext

Milo Urban vo svojej tvorbe neopomenul ani panský (lesný) mlyn v Rovniach. V románe Živý bič vystupuje postava Ondreja Koreňa. Vo voľnom pokračovaní svojej autobiografie (Kade-tade po Halinde) píše o Ondrejovi, ktorý sa vrátil z vojny “bez ruky a bez oka ako smutný výkričník vojnového besnenia, to bol náš sused Jano Machajda, spola chovanec a spola paholok u Vedelovcov v Rovniach.” Jano Machajda vypomáhal s mlynár-čením u bezdetných manželov Jána Vedela a jeho manželky Márie Lachovej, posledných mlynárov v Rovniach. Tu sa s ním zaiste zoznamuje Mária Lachová, teta Mila Urbana. Chodievala totiž na výpomoc k svojej sestre Anne Márii Urbanovej na zdedený grunt v obci Rabčice a rabčickej strane Rovní.

Živý bič

Drevený chlieb: Obsah a analýza

Poviedka Drevený chlieb má jednoduchý dej i zápletku. Dej sa odohráva pred Vianocami. Hlavnou postavou je Adam Žuk - kartár a opilec. Adam prepije výplatu a po ceste domov si k nemu sadne Ježiško. Pýta sa ho, prečo pije. Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába, chce zabudnúť na realitu - aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva. Adam Žuk bol taký, ako bývajú ľudia, ktorí - či v zime či v lete - lopotia, hrdlačia, ťahajú sa s drevom od skorého rána do neskorej noci. Ani neuvažoval o tom, aký je. Nemal čas na také pletky. Vyťahoval, navaľoval, robil do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič. Raz sa mu to stalo práve na Štedrý deň. Zapadol v geceľskej krčme, a keď z nej okolo polnoci vyšiel, bol nacicaný ako súdok.

Citát z diela

„Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb."

Adam Žuk: Postava a jej kontext

Taký bol Adam Žuk: Ani dobrý, ani zlý. Taký bol, akí bývajú ľudia, ktorí - či v zime či v lete - lopotia, hrdlačia, ťahajú sa s drevom od skorého rána do neskorej noci.Ani neuvažoval o tom, aký je. Nemal čas na také pletky. Vyťahoval, navaľoval, robil do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič. Raz a mu to stalo práve na Štedrý deň. Zapadol v geceľskej krčme, a keď z nej okolo polnoci vyšiel, bol nacicaný ako súdok. Nohy zboka nabok, jazyk tiež a hlava, ako merica ťažká, opálala sa mu na zmäknutom krku. Mal však ešte toľko rozumu, že seno spred koňa pozbieral, napchal do vreca, potom sa vyredikal na štipák, dobre sa rozkročil a poza stodolu cez sihlinu zamieril do susednej dediny.

Drevený chlieb je poviedka zo zbierky Z tichého frontu. Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába, chce zabudnúť na realitu - aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva.

Analýza postáv v diele

Urbanove časopisecké prvotiny z r. 1920 - 21 (Nešťastník, Už je pozde, V zhone žitia, Vanitas vanitatum, Typograf a.i.), ktoré uverejňoval prevažne vo Vatre a sporadicky aj inde, majú dnes už len dokumentárnu literárnohistorickú hodnotu. Mladý autor v nich hľadal témy a hrdinov vo svojom bezprostrednom okolí, raz dedinčanov, inokedy robotníkov a inteligentov, ale badateľné su aj literárne vplyvy. Z domáchich autorov na jeho začiatky vplývali najmä Kukučín a Vajanský (predovšetkým v románovom pokuse Tiene, ktorý r. 1923 vychádzal na pokračovanie v Slovákovi), v jednotlivostiach i Kalinčiak a Hviezdoslav, zo zahraničných autorov tematicky a krajovo blízky K. Przerwa-Tetmajer a z ruskej literatúry predovšetkým F.M. Dostojevskij a L. Andrejev. Ako primárny však sám autor uvádza vo svojich spomienkach vplyv sociálnorevolučnej symbolisticky ladenej poézie Kraskovej, Adyho, Bezručovej a Wolkerovej. Sú to vplyvy a literárne ovzdušie charakteristické pre nástup celej generácie 20. rokov. Urban však veľmi skoro začal hľadať a ukazovať aj vlastnú literárnu tvár. Už v knižnom debute, v novele Jašek Kutliak spod Bučinky (1922, pod pseudonymom Milko U.), sú v zárodočnom stave obsiahnuté princípy, ktoré predstavujú nosné piliere celého Urbanovho diela.

Ďalšie diela Mila Urbana

Jašek Kutliak spod Bučinky (1922)
Výkriky bez ozveny (1928)
Z tichého frontu (1932)
Živý bič (1927)
Hmly na úsvite (1930)
V osídlach (1940)
Zhasnuté svetlá (1957)
Kto seje vietor (1964)
Zelená krv (1970)

Živý bič - Milo Urban

Literárny druh: epika
Literárny žáner: sociálny expresionistický (hrdina je burič, koná pudovo, vedú ho silné vášne) protivojnový román (najvýzn. slov. dielo o 1. sv. v.)
Téma: - v Mozaika tragický osudov na pozadí 1 sv. vojny- v dopad 1. sv. vojny na obyvateľstvo žijúce v zázemí, autor románom protestuje proti vojne, bezpráviu a násiliu, poukazuje na život a útrapy dedinského ľudu v čase vojny i po nej
Idea: vojna mení charaktery ľudí, zasahuje i do ich najhlbších častí srdca a zničí mnoho dobrého, mnoho snov, zapríčiňuje úpadok dobrých mravov; dedinčanov spoja udalosti vojny, ktoré na nich doľahnú, dedina sa mení na živel a robí zúčtovanie s vojakmi, notárom, obchodníkmi
Časopriestor: Ráztoky (Orava)= dedinka „pánubohu za chrbtom, v najsevernejšej čiastke Slovenska"

Živý bič - postavy

* román má kolektívneho hrdinu - ľud Ráztok, ľud koná a hovorí ako jedna duša, vystupuje ako celok, jedna bytosť, preto sa román nazýva unanimistický* v najprv dedina kolektívne odsúdi Evu Hlavajovú, neskôr potrestá notára Okolického, kt. - expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej situácii a viac konajú, pociťujú silný cit a všetko sa koná v napätej atmosfére* vojna prináša do Ráztok zranenia (Koreň), zabitých (Štefan), biedu a hlad, choroby, dezercie, rekvirácie, nekontrolovanú moc štátnej správy, alkoholizmus (Kúrňava), skazené mravy (Krista), samovraždy* sociálne diferencované na 2 vrstvy: dedinský ľud (Adam Hlavaj, Eva Hlavajová, Ilčíčka, Štefan Ilčík (jej syn), Ondrej Koreň, Krista) a dedinskí boháči a štátni úradníci (notár Okolický, krčmár Áron, dekan Mrva, kaplán Létay, Kúrňava, žandári, vojaci)* individuálnu vzburu v románe predstavujú Ilčíčka, Štefan Ilčík a Adam Hlavaj

HLAVAJOVCIE

* Eva Hlavajová - mladá, pár rokov vydatá, nežná, pekná, hanblivá, naivná, veľmi ľúbimanžela; je ochotná urobiť čokoľvek, len aby ho vyreklamovala z frontu, je tichá, pasívna. Trpí, nemôže sa nikomu zdôveriť, že bola zneužitá, je to nepriama obeť vojny (tragická postava). Nakoniec sa bezradná utopí v rieke.* Adam Hlavaj - šikovný, švárny, rozumný mladý muž, prchký, musí narukovať. Vystupuje v druhej časti románu, na vojnu odchádza ako mocný chlap, vracia sa vychudnutý a psychicky zničený, uvedomelý dezertér, ktorý pochopí, že nebojuje za seba, za Ráztočanov, ale za bohatých a mocných. Z vojny sa vracia smelý, sebavedomý, chce sa pomstiť za tragédiu vlastnej rodiny, má možnosť zabiť Okolického, no neurobí to, lebo si uvedomuje, že keď zabije jedného človeka nič tým nevyrieši a iba si pohorší.

ILČÍKOVCII

* Ilčíčka - krstná mama Ondreja, živelná, revolučná žena, Jej hnev nepoznal odpustenie", nadovšetko miluje svojho syna, „žila životom plným skutočnosti", nedokáže sa nepostaviť zlu a mlčky znášať krivdu, iba ona sa nebojí Okolického„Ilčíčka, hoci nežná matka, v živote bola pravým dieťaťom svojej zeme: tvrdá, nepoddajná. " najprepracovanejšia a najdynamickejšia postava, vdova, žije so synom Štefanom, snaží sa ho ochrániť pred vojnou, no nepodarí sa jej to. Nevie sa vyrovnať so synovou smrťou a postaví sa na čelo dediny, ktorá zaútočí na vojakov, prebodnú ju bodákom (najviac kládla odpor).* Róna - čatár, územčistý, z Dolnej zeme, „guľa naliata zlosťou ", doslova dodržiava predpisy* Mrva - dekan, malý, šedivý, vždy pokojný, dobrý muž, chápe myslenie sedliakov, má rád dedinu, dobrosrdečný, majú pred ním rešpekt, aj Okolický sa ho bojí* Létay - mladý hrdý maďarský kaplán, vlasť je pre neho Čosi posvätné, sedliakov pokladá za podriadených tvorov, buričov, rebelantov, je odchovancom mesta, veľmi konzervatívny, nenávidí hriech a tým aj ľudí, nemá rád Mrvu, „ aristokrat celým svojím založením "* Áron - bohatý žid, obchodník, má krčmu

Hmly na úsvite

Živý bič - obsah diela

1. Stratené ruky - Dedina Ráztoky leží ďaleko od frontu, preto akoby sa ich vojna netýkala. Na smrti podľa nich nie je nič zlého. „ Zabíjali len ľudí zlých, borili len zosodomčené mestá; dobrí ľudia víťazili, a keď sa stalo, že niektorý z nich padol, bol hrdinom a šiel rovno do neba." Keď im ich spolurodák rozprával o vojne, brali to ako rozprávku a celkom radi ho počúvali Ale potom sa vojna zahryzla i do ich života, brala im mužov, synov, potraviny dobytok, obilie aj dedinské zvony na výrobu zbraní.... „ Zavládol strašný zmätok, v ktorom i ľudské pocity akoby sa boli začali meniť. " Samotný dej sa začína príchodom zmrzačeného Ondreja Koreňa z vojny (nemý, bez ruky). Z vojny sa vracajú telom i dušou dokaličení muži, alebo smrtné oznámenia, odoberajú ďalších, ešte mladších, ktorí majú ešte sny o hrdinstve vojakov na fronte. Na poliach nemá kto pracovať, ženy nestíhajú uživiť rodiny. Ľudia sa prebudili zo svojho sna, ale Boha im dáva útechu. „Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. " Ale vlasť nemá zľutovanie. „Bola akýmsi svätým netvorom, ktorý mal právo na ich životy, a oni boli povinní dávať jej ich s hlbokou pokorou pravoverných. "Pred odberom ľudia šalejú, sami si ubližujú, aby nemuseli ísť na vojnu, ale sú za to trestaní. Jedným z predvolaných je Štefan Ilčík. Spočiatku si myslí, že vojna mu prinesie slávu, ale potom sa jeho názor mení a chce utiecť ešte pred odberom. Matka však nechce, aby sa jej syn stal krivoprísažníkom a hoci ho nadovšetko ľúbi, pod vplyvom kázní dekana ho posiela na vojnu (bála sa, že by sa mal za odmietnutie povinnosti u vrchnosti zle). Chce ho z nej dostať reklamáciou, ale márne.2. Adam Hlavaj - Adam ušiel z vojny, naháňajú ho žandári, skrýva sa. V Ráztokách sa dozvie, čo sa stalo, hnevá sa, ale cíti, že to nebola Evina chyba. Okolický sa bojí návratu Adama (porážka). Adama udá Kúrňava, ale potom sa zmení a pomôže mu utiecť. Povie mu, že otcom je Okolický, lebo si vypočul jeho rozhovor s Evou. Zvesť sa rýchlo rozšírila, vyburcovala ľudí, ale ich hnev umlčalo vojsko, kt. prišlo do dediny, kde sú chlapi s protekciou, chrániť úradníkov a hľadať dezertérov. Vojaci všetko prevracajú naruby, ničia majetky, hanobia ženy. Vypukne tu choroba červienka, lebo deti jedli nezrelé ovocie. Množstvo detí pomrelo, aj nemanželské Evino dieťa. Vojna sa skončila, vojaci sa vrátili domov. Ľudia na čele s Adamom v sebe cítia stratenú silu, vzdor, začnú sa búriť. vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia proti vojakom a notárovi Ilčíčka zošalela, potom ju zabijú vojaci. Vyženú vojsko z dediny, pomstia sa Áronovi, žandárom, vojakom i Okolickému, ktorého nechali utopiť sa v rieke na mieste, kde zahynula Eva. Ráztočania všetko ničia, rúcajú, rozkrádajú ich majetky...Vybíjajú zo seba všetok hnev nahromadený za 4,5 roka vojny. Začnú divoko piť, čo im príde pod ruky v rozobratej krčme. Adam potom krčmu zapáli.

V osídlach

tags: #milo #urban #dreveny #chlieb #rozbor