Milo Urban a Drevený chlieb: Hlboký ponor do života lesných robotníkov

Milo Urban, rodák z Rabčíc (1904 - 1982), patrí k trvalým hodnotám slovenskej literatúry. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. Poďme sa bližšie pozrieť na jednu z jeho noviel, "Drevený chlieb", ktorá odzrkadľuje ťažký život lesných robotníkov.

Život Mila Urbana: Medzi rodnou Oravou a literárnym svetom

Milan Anton Urban sa narodil 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave v rodine hájnika. Toto prostredie malo zásadný vplyv na jeho literárne smerovanie. Študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, ale štúdiá nedokončil pre finančné problémy. Pracoval ako redaktor denníka Slovák a neskôr ako úradník Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Počas druhej svetovej vojny bol šéfredaktorom denníka Gardista. Po vojne emigroval do Rakúska, no po návrate bol odsúdený na verejné pokarhanie. Od roku 1974 žil v Bratislave, kde aj zomrel.

Charakteristika tvorby Mila Urbana

Urban je autorom sociálno-psychologického realizmu, vychádza z domáceho a svetového realizmu, ale aj z novších expresionistických tendencií. V tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí. Obyčajní ľudia majú prirodzenú mravnú prevahu nad bohatými, mocnými a vyššie postavenými. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia. Nad dôsledkami ťažkého života lesných robotníkov sa zamýšľa v poviedke Drevený chlieb.

Drevený chlieb: Analýza novely

Novela Drevený chlieb pochádza zo zbierky Z tichého frontu (1932). Ide o sociálno-psychologickú novelu, ktorá zobrazuje ťažký život lesných robotníkov na Orave. Hlavnou postavou je Adam Žuk, drevorubač a furman, ktorý sa po týždni ťažkej práce opije v krčme a míňa tak svoje ťažko zarobené peniaze.

Dej a zápletka

Dej novely je jednoduchý. Adam Žuk, typický predstaviteľ ťažko pracujúceho človeka, sa na Štedrý deň opije v krčme. Cestou domov sa mu prisadne na vozík dieťa, ktoré sa mu predstaví ako Ježiško. Ježiško sa ho pýta, prečo pije. Adam mu odpovedá, že pije preto, lebo má ťažký život, málo zarába a chce zabudnúť na realitu. Jeho chlieb je tvrdý ako drevo, pretože si ho ťažko zarába.

Postava Adama Žuka

Adam Žuk je jednoduchý človek, ktorý sa snaží prežiť v ťažkých podmienkach. Je pracovitý, ale aj slabý a náchylný k alkoholu. Uvedomuje si svoju situáciu, ale nevie sa z nej vymaniť. Je obeťou ťažkého života a sociálnej nespravodlivosti.

Milo Urban ho opisuje takto: „Taký bol Adam Žuk: ani dobrý, ani zlý. Taký bol, akí bývajú ľudia, ktorí - či v zime či v lete - lopotia, hrdlačia, ťahajú sa s drevom od skorého rána do neskorej noci. Ani neuvažoval o tom, aký je. Nemal čas na také pletky. Vyťahoval, navaľoval, robil do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič."

Symbolika

Názov novely, Drevený chlieb, je symbolický. Drevený chlieb predstavuje ťažký život, biedu a nedostatok. Je to chlieb, ktorý si človek ťažko zarába a ktorý mu nedáva dostatok sily a energie.

Citát z diela: „Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb."

Tento citát vystihuje podstatu novely. Adam Žuk v ňom vyjadruje svoju frustráciu z ťažkého života a sociálnej nespravodlivosti. Zároveň poukazuje na rozdiel medzi životom obyčajných ľudí a životom tých, ktorí žijú v blahobyte.

Adamovo vysvetlenie

Jazyk mu hrozne napuchol, slová zazvonili v ústach a mimoriadne sa začali valiť von ako zátopa veľkých smolou umazaných pästí, ktoré hľadali dvere, hľadali východ z nemožného dreveného života. - Prečo som sa opil? - mrvil zubami prvú vetu zložitej príčiny. - Poviem ti, keď to chceš vedieť... Poviem!... Ja viem, že ti to bude ťažko uznať. Ťažko veru! Lebo vy tam v nebi... Eh! Kto nebol v lese, kto nezvážal drevo, verím, že ťažko pochopí, prečo sa mi tu opíjame. Ale...

Adam Žuk zoširoka hodil rukou. Aj si odpľul, akoby to všetko nestálo za reč. No po chvíli sa predsa len vzchopil a už miernejším, tichším hlasom pokračoval: - Leto alebo zima pre mňa? Jeden parom!... Za tmy vstávam a za tmy odchádzam do lesa... No, leto by ešte ušlo. Ale v zime, keď mrzne, až tak praští... Verabože, je to pre psa robota - vyhrabávať drevo spod snehu, obopínať ho reťazami, vytŕhať z ľadu a každú chvíľu čakať, že zabije alebo teba alebo koňa. Ruky ti pritom tuhnú, uši, nohy si necítiš... Celý si ako to drevo, čo vezieš, hjokáš, zapieraš sa hore vŕškami, až ti kĺby praštia... Celou cestou iné nepočuješ, len preklínanie, iné nevidíš, len koly, ako plieskajú koňom po chrbtoch; ako sa kobyly od námahy predčasne žrebia alebo zdochýnajú v jarkoch, ako drevo pribíja ľudí ku kobyliciam a láme im hnáty... A čo zarobíš za deň...? Pár mizerných korún. Nič!

Už tak bolo, že Adam Žuk zahreší, ako to len drevorubači a furmani vedia: bezohľadne, ukrutne. Ale nezahrešil. Len ústa mu stiahlo a pred očami sa mu zahmlilo. Sedel tak chvíľu, vzlykal, potom si pretrel oči rukávom, zasmrkal a hlasom akoby prichádzajúcim z veľkej diaľky pokračoval: - Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Zima v rukách, zima v nohách, zima v srdci... Prídeš do dediny tvrdý ako cepy, dostaneš niekoľko mizerných korún a... Či sa ti nezachce trochu porozprávať? Veru zachce! A tak strašne, že by ťa sto koní neudržalo. Vojdeš, rozkážeš si, vypiješ a cítiš, ako sa ti všetko znova zahrieva, prebúdza, ako znova začínaš žiť a pozorovať, že žiješ... Vy tam v nebi... Čo vy viete o našom živote tu dolu v lesoch. Lesy od vás zhora sú krásne. V lete zelené, v zime biele... Ale my dolu v lesoch... Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb. Tvrdý, len čo je pravda!... Lámu sa na ňom zuby, lámu sa životy. A preto dobre padne zabudnúť na jeho tvrdosť aspoň na chvíľu. Dobre padne zabudnúť na biedu, na ťažkosti, ba i na to, že si na svete...

Živý bič: Kolektívny hrdina a obraz vojny

Milo Urban vo svojich dielach zobrazoval nielen ťažký život jednotlivcov, ale aj širšie spoločenské a politické udalosti. Jeho román Živý bič, ktorý je súčasťou voľného románového cyklu, zachytáva spoločenské dianie od vypuknutia 1. svetovej vojny.

Živý bič je sociálno-psychologický román, ktorý sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky. Nezobrazuje priamo frontovú líniu, ale zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo.

Hlavné postavy:

• Ilčíčka: Silná a živelná matka, ktorá sa nedokáže zmieriť so smrťou syna.
• Eva Hlavajová: Mladá žena, ktorá sa stane obeťou násilia a odsúdenia dediny.
• Adam Hlavaj: Evin muž, ktorý sa vracia z vojny zocelený a odmieta nespravodlivosť.
• Notár Okolický: Predstaviteľ štátnej moci, ktorý zneužíva svoje postavenie.

Kompozícia a symbolika

Román sa skladá z dvoch častí: Stratené ruky a Adam Hlavaj. Názvy oboch častí sú symbolické. Názov prvej časti románu Stratené ruky symbolizuje neschopnosť aktívneho činu. Svoje „stratené ruky“ medzi prvými nájde vojenský zbeh Adam Hlavaj, ktorý sa v tomto i v nasledujúcom Urbanovom románe stáva akýmsi kvasom dediny, hoci tu nemožno hovoriť o tradičnom hlavnom hrdinovi. Tým je skutočne dedina ako celok, zložený však z výrazných individualít a z výrazných individuálnych osudov.

V Živom biči Urban uplatnil tvorivý princíp, ktorý charakterizuje aj jeho vrcholnú novelistiku: vonkajšie udalosti neženú jeho postavy do otvoreného konfliktu so spoločnosťou, ale vnútorne ich stravujú, dramatický konflikt (tu vojna a najmä jej následky) prichádza zvonka, no vlastná dráma sa obracia do vnútra postáv a musia ju riešiť vlastnými silami. Postavy nadobúdajú tak nie vonkajšiu, ale vnútornú „monumentalitu“ (Ján Števček).

Ďalšie diela Mila Urbana

• Jašek Kutliak spod Bučinky (1922)
• Výkriky bez ozveny (1928)
• Z tichého frontu (1932)
• Živý bič (1927)
• Hmly na úsvite (1930)
• V osídlach (1940)
• Zhasnuté svetlá (1957)
• Kto seje vietor (1964)
• Zelená krv (1970)

tags: #milomurban #dreveny #chlieb #rozbor

Populárne príspevky:

• Kľúčový moment v záhrade
• Discover Slovak cuisine
• Kontaktný gril SilverCrest – recenzia
• Život a dielo Jána Langoša
• Recept na sladkú kapustu