Ján Langoš: Život a dielo zakladateľa Ústavu pamäti národa
Diskusný večer ÚPN - JÁN LANGOŠ: disident, kresťan v politike, zakladateľ ÚPN (26.5.2016)
Raný život a štúdium
Ján Langoš sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Jeho otec Michal pracoval v Mototechne a počas vojny sa aktívne zapájal do odboja. Nikto z rodiny nevstúpil do KSČ. Už od detstva silne ovplyvňoval Jána jeho strýko, perzekvovaný kňaz Alexander Vajcík, ktorý aj po odobraní štátneho súhlasu naďalej vykonával omše z okna obývačky. Introvertného chlapca formoval brat jeho babičky, katolícky kňaz Alexander Vajcík. Už ako študent opravoval turistické chodníky v Tatrách.
V roku 1964 absolvoval Strednú priemyselnú školu spojovej techniky v Banskej Bystrici a v roku 1971 Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave, odbor fyzika tuhých látok. Štúdium v odbore fyzika pevných látok na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave ukončil v roku 1969. Po absolutóriu pracoval na Správe diaľkových káblov v Bratislave a v Tesle Piešťany.
Profesionálna kariéra a disidentská činnosť
Po ukončení štúdia pracoval ako experimentálny fyzik a technológ v Ústave technickej kybernetiky (ÚTK) Slovenskej akadémie vied. Od začiatku 70. rokov sa angažoval v disente. Od konca sedemdesiatych rokov redigoval samizdatové časopisy, napríklad Kontakt, Altamira a časopisu K. Bol spoluvydavateľom samizdatových časopisov Bratislavské listy (1988 - 1989), Fragment (od roku 1987), K (1986 - 1987) a Kontakt (1981 - 1983). Spolupracoval aj na časopise Altamira (1983 - 1985).
Politická činnosť po roku 1989
Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. Po voľbách v roku 1990 bol vymenovaný za Federálneho ministra vnútra ČSFR. Po zmene politického režimu štátu pôsobil Ján Langoš od júna 1990 do júla 1992 ako minister vnútra ČSFR. Keď zasadol do ministerského kresla, na stole ho čakala inovovaná zmluva medzi Federálnou informačnou službou a ruskou KGB, ktorú sa chystal podpísať ešte jeho predchodca Richard Sacher. Hodil ju do koša. Kompromisy nepatrili do charakterovej výbavy vlasatého chlapíka.
Federálnym ministrom vnútra ČSFR bol Ján Langoš v období od 27. júna 1990 do 2. júla 1992. V tejto funkcii sa v podstatnej miere zaslúžil o rekonštrukciu federálneho ministerstva a o zrušenie a rozpustenie Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Už v čase, keď ako minister rozpúšťal ŠtB, pohrával sa Langoš s myšlienkou založiť inštitúciu, ktorá by odkrývala praktiky tajnej polície a hovorila o jej obetiach. Ústav sa mal volať Centrum pre dokumentáciu a štúdium komunistických zločinov a bezprávia.
V roku 1994 KDH ponúklo miesta na kandidátke predstaviteľom menších pravicových zoskupení. Ponuku prijala Stála konferencia občianskeho inštitútu, jej nominant Ján Langoš sa tak dostal do parlamentu. V roku 1994 sa dostal do parlamentu na kandidátke KDH za SKOI. Od roku 1995 do roku 2000 zastával funkciu predsedu Demokratickej strany. Ján Langoš ako vedúci predstaviteľ Koordinačného centra VPN sa stal po voľbách v rokoch 1990 až 1992 poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.
Poslancom NR SR bol do roku 2002. Bol predkladateľom a spoluautorom Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Zákona o pamäti národa. Patril medzi zakladateľov a hlavných predstaviteľov Stálej konferencie Občianskeho inštitútu (SKOI). V auguste 1995 vstúpil do Demokratickej strany, ktorej predsedom bol do júna 1998. V roku 1998 sa stal členom Slovenskej demokratickej koalície (SDK), kde zastával funkciu podpredsedu. Začiatkom februára 1999, po uzákonení dvojitého členstva pre členov konzervatívno-liberálnej platformy SDK, ktorí boli v nej zastúpení za DS, sa Ján Langoš vrátil do DS a odvtedy bol znova jej členom.
Založenie Ústavu pamäti národa
Celoživotným dielom Jána Langoša bol zápas proti totalitným režimom. Bol presvedčený o tom, že predstavujú zlo pre jednotlivca i spoločenstvá. Jeho úsilie o odhalenie pravdy o komunistickom režime vyvrcholilo v auguste 2002 schválením zákona o pamäti národa a zriadením Ústavu pamäti národa.
Založenie Ústavu pamäti národa bolo vyvrcholením jeho snahy o zdokumentovanie zločinov komunizmu a o spravodlivé vyrovnanie sa s minulosťou. Po dlhých rokoch presviedčania sa Jánovi Langošovi v roku 2002 podarilo presadiť v slovenskom parlamente tzv. zákon o pamäti národa a o rok neskôr zriadenie Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktoré sa stretlo s veľkou odozvou u občanov.
V roku 1992 zriadil v Prahe úrad, ktorý sa venoval zločinom bývalej Štátnej bezpečnosti. Po zániku Česko-Slovenska český minister vnútra Jan Ruml rozšíril pôsobnosť úradu na všetky zločiny spáchané v období komunistického režimu. Na Slovensku vznikol podobný úrad až po prijatí ním navrhovaného zákona o Ústave pamäti národa.
Kontroverzie a útoky
Nielen zriadením ÚPN si však Langoš vytváral okolo seba nepriateľov s menej či viac zvučnými menami. Vtedajší predseda SNS Ján Slota chcel inštitúciu rovno zrušiť. Nenapraviteľný idealista Langoš sa pohrával s nebezpečnými rozbuškami. Či do tohto arzenálu spadá aj výprask od troch útočníkov, z ktorého si obeť odniesla zlomený nos, vybité zuby, tržné rany a podliatiny na hlave, nevedno.
- Apríl 2006 - Návrh na odvolanie Langoša z funkcie šéfa Ústavu pamäti národa predložil poslanec Jozef Banáš (SDKÚ), ktorý vo zväzkoch ŠtB figuruje ako agent s krycím menom Lotos. Podľa Banáša totiž v čase voľby do funkcie Langoš zatajil, že nemá bezpečnostnú previerku.
- Marec 2004 - V Bratislave na Hlbokej ulici zbili a okradli Langoša traja neznámi lúpežníci. Prišiel o prsteň a zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie.
- Apríl 2003 - Pri nočnom prepadnutí Langošovej manželky Gabriely v Prahe dvojica prenasledovaných zlodejov odhodila jej kabelku do kríkov. Boli v nej 2 milióny korún!
Tragická smrť
Miesto nehody Jána Langoša
Ján Langoš zomrel 15. júna 2006 pri dopravnej nehode pri obci Drieňovec v okrese Košice-okolie. Politik zahynul 15. júna 2006 pri tragickej dopravnej nehode medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec, na križovatke hlavnej cesty z Rožňavy do Košíc a odbočky do drienoveckého kameňolomu. Podľa prvých zistení polície, vodič multikáry nedal prednosť Octavii combi, ktorú šoféroval Langoš. K nehode došlo o 7.35 h medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drieňovec.
K nehode došlo po tom, čo vodič multikáry vezúcej štrk nedal prednosť Langošovmu autu, ktoré išlo po hlavnej ceste. Autá sa pravdepodobne zrazili vo vysokej rýchlosti, o čom svedčí aj to, že predná časť jeho Škody Octavia bola úplne zdemolovaná. Vyšetrovanie tragickej nehody si policajné zložky pohadzovali ako horúci zemiak a havária bola opakovane preskúmaná znalcami.
Z oficiálnej správy vyplynulo, že pod tragédiu sa podpísala neprimeraná rýchlosť a „nedodržanie povinnosti plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke". Znalec uviedol, že politik v čase nehody jazdil rýchlosťou v rozmedzí od 148,2 až 163,8 kilometra za hodinu na ceste, na ktorej bola maximálna dovolená rýchlosť 90 km/h.
Je ironické, že Langoš v minulosti prežil dve vážne dopravné nehody. V roku 1994 utrpel viacnásobné zlomeniny, keď auto, v ktorom cestoval, havarovalo na mokrej ceste pri Prešove. Tragicky zomrel len dva dni po tom, čo sa v aute zabil bývalý minister kultúry František Tóth.
Uznanie a pamiatka
Ján Langoš bol ocenený za svoju prácu v oblasti ľudských práv a boja proti totalite. V roku 1990 dostal ďakovný list z Izraela. 17. novembra 2007 bola na budove, kde vtedy sídlil ÚPN, odhalená jeho busta. Dňa 15.
Z iniciatívy manželky, dcér a priateľov Jána Langoša založili nadáciu nesúcu jeho meno. Cieľom Nadácie Jána Langoša je pokračovať v jeho neúnavnom boji za pravdu, slobodu a demokraciu.
Zároveň udeľuje medzinárodnú a národnú cenu Jána Langoša, ktorou chce podporiť a oceniť ľudí, ktorí preukázali občiansku odvahu pri obhajobe ľudských práv, práv menšín alebo pri obhajobe demokratických hodnôt v spoločnosti.
tags: #urad #pamati #naroda #langos #recept
