História a vývoj mliekarstva na Slovensku
Mliekarstvo na našom území má tradíciu už z čias pred našim letopočtom a je úzko spätá s rozvojom mliekarstva po celom európskom regióne.
Práve z jeho krajín sa v rámci prinášania rôznych kultúr dostalo na naše územie aj spracovanie mlieka. Nešlo však o kravské mlieko, ktoré sa spracúva vo veľkom dnes. V historických počiatkoch prevažovalo spracovanie ovčieho mlieka a až v neskoršom stredoveku sa začalo spracúvať kravské mlieko.
K významnému rozvoju mliekarstva prišlo až v 19. storočí a to na základe významných vedeckých objavov z oblastí biochémie, chémie a mikrobiológie mlieka. Tieto slúžili ako podnet pre začiatok rozvoja mliekarstva aj v priemyselných podmienkach.
Na území dnešného Slovenska sa prvé družstevné mliekarne začali zakladať až po roku 1900, avšak už do začiatku I. svetovej vojny v roku 1914 bolo založených na našom území viac ako 50 mliekarských družstiev.
Po devastácii slovenského poľnohospodárstva II. svetovou vojnou sa poľnohospodársky život obnovoval. Po skončení vojny sa z 31 mliekarní obnovilo iba 14. K masovému rozvoju mliekarenského priemyslu na našom území prišlo až v roku 1948 a to zoštátnením všetkých mliekarní.
Mliekarenská výroba sa začala opäť zväčšovať a modernizovať, avšak oproti zahraničiu sme zaostávali technickým vybavením a kvalitou mliečnych výrobkov. Po roku 1990 boli výroby na Slovensku modernizované a kvalita mlieka a mliečnych výrobkov stúpla.
Výroba mlieka však začala opäť klesať, čím sa znížila aj spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa, pričom aj dnes je pod odporúčanou ročnou hranicou Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, ktorá odporúča spotrebu 220 kg na obyvateľa. Na Slovensku sa dlhodobo ročná spotreba pohybuje okolo 170 kg na obyvateľa.
Odborníci sa zhodujú, že mlieko je takmer dokonalá potravina. Obsahuje bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny a stopové prvky, ktoré sú pre plnohodnotnú výživu človeka mimoriadne potrebné. V mlieku a mliečnych výrobkoch sa tiež prirodzene vyskytuje vitamín D. Ten zásadným spôsobom posilňuje obranné reakcie človeka. Jeho prítomnosť v tele je doslova nevyhnutná. Dostatočný príjem vitamínu D nás môže pomôcť ochrániť pred vírusovými infekciami.
Vitamín D je pre fyziologické funkcie človeka absolútne nenahraditeľný. Okrem dobre známej úlohy v novotvorbe kostnej hmoty, zasahuje do obranných reakcií a má rad ďalších metabolických aktivít.
„Najmä v zimnom období, kedy je slnečných dní skutočne skromne, je veľmi dôležité zvýšiť prísun vitamínu D v strave. Veľmi výdatným zdrojom je mliečny tuk, ktorý používame v podobe masla, smotany a je prítomný tiež v plnotučnom mlieku. Možno tak jednoznačne odporučiť, aby v zimnom a chladnom období deti, ale aj dospelí mali vo svojej strave mliečne produkty zaradené v dostatočnej miere,“ vysvetľuje imunológ prof. RNDr. Jan Krejsek, CSc. z Fakultnej nemocnice v Hradci Králové.
Ako to bolo s mliekom za socializmu? Tak ako všetko (celé hospodárstvo po roku 1948) došlo i u mlieka k znárodneniu mliekarní a následne bol v každom kraji vytvorený minimálne jeden mliekarenský národný podnik. Mlieko bolo najskôr vozené do obchodov vo veľkých niekoľkolitrových mliekarenských konviciach, odkiaľ bolo spotrebiteľom rozlievané do prinesených nádob (konvičky). Do nich sa stáčalo nielen mlieko, ale aj smotana a jogurt.
Neskôr sa začalo mlieko distribuovať v mliekarňach do sklenených fliaš s hliníkovým uzáverom. Od 80. rokov 20. storočia sa mlieko začalo plniť do polyetylénových vreciek. Polotučné mlieko bolo v sáčkoch s modrou potlačou s podielom tuku 2% a stálo 2 Kčs. Plnotučné mlieko bolo v sáčkoch s červenou, alebo fialovým potlačou a malo podiel tuku 3,6% a stálo 3,10 Kčs.
V roku 1988 sa v Československu objavilo prvej krabicové mlieko. Mlieko sa v mnohých domácnostiach preváralo, pretože podmienky pre jeho uskladnenie neboli také, aké sú dnes (chladničky).
Ďalšou dennou potravinou obyvateľstva po mlieku bolo maslo. Maslo sa pôvodne vyrábalo z kyslej smotany. Na začiatku 70. rokov 20. storočia sa trh potýkal s nedostatkom mliečneho tuku a zároveň rástol dopyt po roztierateľnom masle. Rozotrieť rovnomerne maslo na chleba (tak ako to poznáme dnes) nebolo jednoduché, pretože maslo v tej dobe nie vždy dokázalo vytvoriť na chlebe rovnomernú roztierateľnú vrstvu.
V libereckom závode vzniklo takzvané maslo nátierkové a vyvolalo v tej dobe senzáciu. Medzi obyvateľmi bol za socializmu populárny aj ovocný jogurt, ktorý bol primárnym produktom pražskej radlickej mliekarne. Vyrábal sa pod značkou Jovo. Marmeláda sa naliala hore na jogurt, takže bolo potrebné pred konzumáciu sladký povrch s jogurtom najprv rozmiešať. Vyrábali sa jogurty krémové a smotanové.
Ďalšou veľmi obľúbenou mliekarenskou potravinou boli syry. Z polotvrdých syrov boli v Československu za socializmu k dispozícii Eidam, Moravský bochník a Ementál. Nie menej populárnym výrobkom bol i tavený syr, pretože sa dal rýchlo a ľahko rozotrieť na pečivo. Tavených syrov sa na prahu 80.
Nitra a jej okolie majú bohatú históriu v oblasti poľnohospodárstva a mliekarenstva. V tomto článku sa pozrieme na vývoj výroby mlieka v Nitre, od jej historických koreňov až po súčasné trendy a investície.
Historické korene a vývoj
V roku 1945 na časti bývalých károlyiovských pozemkov vznikol štátny podnik s názvom Štátny majetok. Jeho založenie podmienila pozemková reforma a konfiškácia pôdy bývalého majiteľa. Štátny majetok začal v roku 1945 hospodáriť na výmere necelých deväťsto štyridsaťšesť hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho deväťsto šestnásť hektárov tvorila orná pôda. Podnik mal tri hospodárstva: Mederský majer, Žofia, Piková.
V roku 1948 sa k výmere poľnohospodárskej pôdy Štátneho majetku začali pripájať ďalšie poľnohospodárske celky z bývalých cirkevných majetkov, ale aj iných znárodnených alebo skonfiškovaných veľkostatkov. Prvého januára 1949 bolo zrušené Ústredné riaditeľstvo štátnych majetkov a lesov v Bratislave a vytvoril sa spoločný národný podnik na území Československej republiky s názvom Československé štátne majetky, národný podnik, ku ktorému organizačne pričlenili i Štátny majetok Palárikovo. Toto organizačné členenie trvalo do začiatku roka 1952. Vtedy zanikol národný podnik Československé štátne majetky a zriadili sa samostatné národné podniky.
K novej územnej reorganizácii podniku prišlo v roku 1960. Štátny majetok Palárikovo v roku 1962 pričlenili k Veľkovýkrmniam, odborovému podniku Praha-Řepy a podnik dostal nový názov Veľkovýkrmne, národný podnik Palárikovo. Kvôli zvýšeniu požiadaviek na výrobu bravčového mäsa na Slovensku Veľkovýkrmne, národný podnik Palárikovo delimitovali od odborového podniku Praha-Řepy a v Palárikove vznikla vyššia organizačná zložka pod názvom Veľkovýkrmne, odborový podnik Palárikovo.
V januári 1979 prišlo k zlúčeniu VHJ Veľkovýkrmne, odborový podnik, Palárikovo a VHJ Agrokomplex Nitra do spoločnej VHJ. Začiatkom roku 1989 po zrušení spoločnej VHJ Agrokomplex Nitra, sa v Palárikove vytvoril nový podnik pod názvom Štátny majetok, štátny podnik Palárikovo.
V deväťdesiatych rokoch sa podnik zameriaval na dve základné zložky; v živočíšnej výroby na chov hovädzieho dobytka a ošípaných a v rastlinnej na pestovanie tradičných i alternatívnych poľnohospodárskych plodín. Následkom odovzdania časti pôdneho fondu pôvodným majiteľom sa výmera obrábanej poľnohospodárskej pôdy znížila na päťtisíc tristo hektárov.
Po privatizácii štátneho podniku Štátny majetok Palárikovo tretieho decembra 1996 bol podnik premenovaný na Poľno SME, spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) Palárikovo. V roku 2008 sa stal Ing. Zoltán Černák prostredníctvom firmy TECH-PROGRES Bratislava majoritným vlastníkom spoločnosti Poľno SME.
Prvá družstevná prevádzka na spracovanie surového kravského mlieka a výrobu mliečnych špecialít bola spustená už v roku 1932 na Bernolákovej ulici v Bratislave. Jej činnosť bola prerušená vojnou. Po vojne prešla obnovou a požiadavky trhu sa zvyšovali. Preto bol vytvorený nový národný podnik pod názvom Západoslovenské mliekarne. V r. 1965 bol na Cabajskej ceste slávnostne položený základný stavebný kameň celého Potravinárskeho kombinátu, ktorého súčasťou boli: školský areál, služobné byty, laboratória.
Závod bol spustený o 5 rokov neskôr - 16.12.1970 do skúšobnej prevádzky. Nitra vyrábala a plnila konzumné mlieka, smotany, kyslomliečne výrobky, ale aj jogurty (balené do sklených fliaš) a tvarohy do Al fólie. V roku 1993 bola založená nová spoločnosť AGROMILK, a.s. Nitra ešte stále so 100% účasťou štátu. Agromilk sa po skvelom rozbehu postupne strácala v silnom konkurenčnom prostredí. Túto situáciu využila konkurencia, vďaka ktorej prešiel závod mnohými ťažkými skúsenosťami, ktoré vyústilo do úspešného konca. Novým majiteľom Nitrianskej mliekarne sa 16.2.2007 stala spoločnosť Tatranská mliekareň,a.s., Kežmarok. Mliekareň pokračovala tentokrát bez prerušenia výroby. Zavážila vysoká technologická vyspelosť spoločnosti.
Súčasné trendy a investície
Spoločnosť Midia Agro s.r.o. plánuje postaviť závod na spracovanie mlieka v priemyselnom parku v obci Čab pri Nitre. Vyrábať bude detskú mliečnu výživu a popri tom aj ďalšie druhotné produkty ako maslo či cmar. Investícia predstavuje 98 miliónov eur, vzniknúť by malo 320 nových pracovných miest. Výroba sa má začať v prvom kvartáli roku 2018.
Firma Midia Agro s.r.o. plánuje podľa Fica spracúvať zhruba 25 percent produkcie slovenského mlieka. Vláde SR už doručila žiadosť o štátne stimuly vo výške 18,5 milióna eur. Všetky výrobky nového závodu budú určené na export, prioritným trhom pre odber bude Čína.
Predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek hovorí o mliečnej kríze, aká tu bola naposledy v roku 2009. Podľa ministra Jahnátka sa dá po príchode investora očakávať konkurenčný súboj medzi mliekarňami a novou investíciou.
Mliekareň Agro Tami, a. s. so sídlom v Nitre prešla v posledných dvoch rokoch výraznou inováciou. Investovala do nových tetrapakových liniek aj rôznych technologických prerábok. Priama investícia do tetrapakových liniek dosiahla okolo 1,3 milióna eur, celkové náklady však boli vyššie.
Spoločnosť Agro Tami denne spracováva 300-tisíc litrov slovenského mlieka. Mesačne vyrobí viac jogurtov, ako má Slovensko obyvateľov - aktuálne je to okolo šesť miliónov kusov, pričom kapacita ich výroby je ešte vyššia. Okrem toho vyprodukuje 380 ton nátierok, syry, čerstvé a trvanlivé mlieko, sladké a kyslé smotany, tvaroh, maslo, dezerty, šľahačky. Celkovo vyrába okolo 240 produktov a to pod vlastnou značkou, ako aj pre značky obchodných reťazcov.
V roku 2018 spoločnosť otvorila prevádzku na výrobu plesnivých, tvrdých a parených syrov a bryndze v Senici. V roku 2019 rozšírila v Nitre linku na spracovanie mlieka. V nitrianskom závode pracuje viac ako 200 zamestnancov.
Slovenská poľnohospodárska univerzita a Vysokoškolský poľnohospodársky podnik, s.r.o., Kolíňany uviedli 27. novembra do prevádzky v Nitre prvý automat na predaj surového kravského mlieka vysokej kvality. Umiestnený je pri ŠD A. Bernoláka a má kapacitu 500 litrov. Ide o kvalitné mlieko s obsahom až 4 % tuku, ktoré produkuje vybrané stádo dojníc holštajnského plemena.
Levické mliekarne majú bohatú históriu, ktorá sa začala písať v roku 1953 a pokračuje dodnes. V roku 1992 sa podnik transformoval na akciovú spoločnosť s názvom LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. a v tejto právnej forme funguje dodnes. Výroba syra NIVA ORIGINÁL siaha až do roku 1946, kedy bola v Hlohovci prvýkrát vyrobená rodinou Ďatkovcov. Neskôr sa táto mliekareň dostala pod LEVICKÉ MLIEKÁRNE, ktoré boli nútené 14.1.2014 dlhoročnú prevádzku v Hlohovci kvôli nedostatočnej kapacite skladov, neefektívnemu dispozičnému riešeniu výrobne a zlej lokalite zavrieť.
To však neznamenalo koniec výroby syru NIVA ORIGINÁL. Práve naopak, išlo iba o kompletné a kompetentné presunutie tejto výroby do závodu v Leviciach, ktorý mal na výrobu tohto syru všetky ľudské, materiálne a dispozičné predpoklady.
Investície do novej baliacej linky a do modernizácie ďalších výrobných zariadení plánuje v tomto roku spoločnosť Levické mliekarne, a. s., Levice, ktorá za uplynulých dvanásť mesiacov spracovala približne 40 mil. litrov mlieka. Významnou investíciou, ktorá prispeje k zvýšeniu kvality produkcie, bude najmä plánovaný nákup zariadenia na výrobu tzv. ľadovej vody.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Začiatky poľnohospodárskeho vysokého školstva na Slovensku sú úzko zviazané so Slovenskou vysokou školou technickou v Bratislave, na ktorej sa zriadil odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva a v školskom roku 1941/42 začali prednášky z poľnohospodárstva. Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre mala na začiatku dve fakulty - Agronomickú a Zootechnickú.
V roku 1959 sa Zootechnická fakulta začlenila do Agronomickej a zároveň bola zriadená nová, Prevádzkovo-ekonomická fakulta. V roku 1969 vznikla Mechanizačná fakulta, v r. 1995 Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Zb. bola v roku 1996 Vysoká škola poľnohospodárska premenovaná na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre.
V roku 2002 bola Agronomická fakulta premenovaná na Fakultu agrobiológie a potravinových zdrojov a zároveň vznikla Fakulta biotechnológie a potravinárstva. Najmladšou je Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, ktorá bola založená v roku 2004. Vysokoškolský komplex SPU, postavený v rokoch 1961 - 1966 podľa projektu architektov Vladimíra Dedečka a Rudolfa Miňovského patrí k jedinečným dielam európskej architektúry.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre so svojimi edukačnými a vedeckovýskumnými aktivitami je dnes významnou súčasťou európskeho a svetového vzdelávacieho priestoru. Stala sa modernou, otvorenou univerzitou, reflektujúcou potreby doby v agropotravinárskom sektore v lokálnom aj globálnom rozsahu. Jej poslaním je pripravovať konkurencieschopných odborníkov pre všetky oblasti agropotravinárskeho rezortu, ako aj pre ďalšie oblasti národného hospodárstva - rezort strojárstva, financií, pre inštitúcie a orgány štátnej správy a i.
SPU v Nitre ako prvá univerzita na Slovensku získala v roku 2010 prestížne ocenenie ECTS Label, udelené Európskou komisiou za zabezpečovanie a realizáciu Európskeho systému transferu kreditov a mobilít študentov, ktorú opäť obhájila v roku 2013.
tags: #mkm #družstevná #rozvoz #mlieka #história
