Choroby hospodárskeho dobytka: Prezentácia a prevencia
Článok sa zameriava na prezentáciu chorôb hospodárskeho dobytka, ich prevenciu a opatrenia na zamedzenie ich šírenia. Zohľadňuje aktuálne informácie, legislatívu a odporúčania veterinárnych autorít.
Dôležitosť zdravia hospodárskeho dobytka
Zdravie hospodárskeho dobytka má zásadný vplyv na ekonomiku, produkciu potravín a verejné zdravie. Choroby zvierat môžu spôsobiť značné ekonomické straty, zníženie produkcie a v niektorých prípadoch aj ohrozenie ľudského zdravia. Preto je dôležité venovať pozornosť prevencii, diagnostike a liečbe chorôb hospodárskeho dobytka.
Slintačka a krívačka (SLAK)
Ide o vysoko nákazlivú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat, predovšetkým hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz. Všetky druhy zveri a antilopy, ako aj slony a žirafy sú tiež vnímavé na slintačku a krívačku.
Príznaky a šírenie
Medzi hlavné príznaky patrí horúčka a tvorba pľuzgierov (vezikúl, áft) na sliznici dutiny ústnej (na lícach, ďasnách, jazyku, rypáku), na ceckoch vemena, v medziprstových priestoroch a na korunkovom okraji paznechtov, paprčiek a ratíc. Postihnutie končatín býva spojené s bolestivosťou a krívaním, častokrát spojeným až s vyzutím rohového puzdra. Postihnutie dutiny ústnej má za následok nechutenstvo a sťažený príjem krmiva.
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty, ktoré z nich pochádzajú. Z nákazového hľadiska je mimoriadne nebezpečné, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, kedy nie sú ešte pozorované žiadne klinické príznaky.
Opatrenia
Vakcinácia proti tejto chorobe je v EÚ zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby za dodržania legislatívnej procedúry. Slintačka a krívačka je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat (OIE).
V prípade výskytu choroby je nutné dodržiavať mimoriadne núdzové opatrenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR). Ochorenie nie je prenosné na ľudí, ale rýchlosťou šírenia predstavuje ekonomicky závažnú infekciu.
Slovenskí chovatelia hospodárskych zvierat spolu s mliekarňami vyzvali spotrebiteľov a firmy na maximálnu obozretnosť pred prípadným zavlečením slintačky a krívačky na územie Slovenskej republiky. Ochorenie postihuje viac druhov zvierat a je ďaleko infekčnejšie ako africký mor ošípaných.
Veľmi ľahko a rýchlo. Buď priamym kontaktom s infikovanými zvieratami cez sliny, moč, trus alebo mlieko. Prejavy sú už v názve choroby. Nakazené zvieratá nadmerne slintajú a krívajú pre bolestivé lézie na paznechtoch. Okrem toho sa prejavuje vysokou horúčkou - od 40 do 41 °C. Rozpoznať sa dá aj cez pľuzgiere v ústnej dutine, na jazyku, papuli či rypáku. Keď sa nákaza zanesie do chovu, je už na riešenie neskoro. Preto sú kľúčové preventívne opatrenia: prísna kontrola vstupu na farmy a neustály monitoring zvierat.
Slintačka a krívačka je jednou z najviac nákazlivých chorôb zvierat a ľudí vôbec na svete, čo je dané rýchlym a jednoduchým prenosom. Napriek pomerne malej úmrtnosti postihnuté farmy väčšinou pristupujú k usmrteniu všetkých zvierat z nakazeného chovu. Slintačka a krívačka sa prenáša na človeka len veľmi vzácne. Existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou a podobne ako u zvierat pľuzgiermi: na nohách či rukách a v ústach. Infekcia u ľudí má zvyčajne mierny priebeh a spontánne sa uzdraví.
Štátna veterina okamžite po zistení vírusu v Maďarsku vyhlásila stav mimoriadnej núdze. Kontroluje sa doprava na hraničných priechodoch, ako aj hospodárske chovy v desaťkilometrovom okruhu od maďarského ohniska. Spadajú do neho okresy Dunajská streda a Komárno. V týchto oblastiach je teraz zakázaná preprava zvierat aj surového mlieka či mäsa a organizácia trhov a výstav so zvieratami.
Nákaza zatiaľ u nás nebola potvrdená, no napätie je obrovské. Vo vytýčených oblastiach s nariadenými opatreniami sa podľa ŠVPS nachádza viacero chovov. Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka prišla kríza v najhoršom možnom období pre sektor. Vlani sa po dlhých rokoch podarilo spomaliť tempo úbytku fariem s dojnicami. Kým v minulých rokoch ich brány definitívne zavrelo v priemere dvadsať podnikov, v roku 2024 „len“ štyri. Za ostatných 17 rokov nevznikla žiadna nová farma s mliekovým dobytkom. „Investičná obnova chovov v porovnaní napríklad s obnovou chovov po vtáčej chrípke by bola nemožná. Počty kráv sa vlani znížili o 2 700 kusov na celkový počet 179 tisíc. Chovatelia prasiat sú trochu v lepšej situácii. Je to hlavne preto, že pre africký mor ošípaných majú na farmách zavedené prísne hygienické opatrenia už niekoľko rokov.
Slovenskí chovatelia už dostali od veterinárov zoznam odporúčaných opatrení. „Medzi zvieratá môžu ísť len tí zamestnanci, ktorí pri nich priamo pracujú. Sfunkčnené sú dezinfekčné brody, dezinfekcia osôb a áut,“ hovorí Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. Zdôrazňuje, aby podobné hygienické opatrenia zaviedli aj drobnochovatelia.
Pre tieto situácie v Únii funguje systém rýchleho varovania na oznamovanie nákazy v členských krajinách. Európska komisia 11. marca prijala dočasné núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom ochorenia v Maďarsku. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má na riešenie výnimočných narušení trhu krízovú finančnú rezervu. O finančnú pomoc nežiada farmár, ale štát. Musí pri tom dokázať, že prijal všetky potrebné veterinárne opatrenia vrátane kontroly, monitorovania a preventívnych opatrení.
Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR
Mor králikov (vírusová hemoragická septikémia)
Ide o relatívne nové ochorenie, prvý krát opísané v r. 1984 v Číne. Pôvodca: Kalicivírus, pomerne jednoduchý vírus zo skupiny RNA vírusov.
Príznaky a prenos
Mor králikov prebieha najčastejšie v perakútnej alebo akútnej forme, chronická a subchronická forma sú výnimočné. Klinické príznaky sú najprv nenápadné: malátnosť, somnolencia, inapetencia, v priebehu niekoľkých hodín sa môžu objaviť nervové príznaky - parézy, paralýzy, kŕče, epistaxis, edém spojiviek, prípadne cyanóza. Priebeh je väčšinou veľmi rýchly - zviera uhynie počas 12-24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Často nachádzame už mŕtve králiky bez akýchkoľvek príznakov, väčšinou v dobrej kondícii. Prenos: Priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, krmivom, chovateľskými pomôckami.
Prevencia
Terapia moru králikov neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Veľký význam pre vytvorenie zdravého a odolného chovu má správne dodržiavanie vakcinačnej schémy.
Aujeszkyho choroba (pseudobesnota)
Spôsobuje ju herpes vírus (SHV-1). Prirodzeným hostiteľom a rezervoárom vírusu sú sviňovité, teda aj diviačia zver. Človek nie je vnímavý na toto ochorenie. U nakazeného iného druhu zvieraťa sa ochorenie prejaví takmer vždy klinicky manifestnou formou a končí sa úhynom.
U domácich ošípaných patogenita vírusu závisí od veku zvieraťa. U dospelých má ochorenie zväčša mierny priebeh, často bez zjavných klinických príznakov a nikdy nie je pre ne smrteľné (s výnimkou najmladších prasiatok).
Besnota
Ide o akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy.
Príznaky a prenos
Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok.
Opatrenia
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená zákonom. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote. Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote.
Napriek všetkým opatreniam došlo v septembri 2022 k reintrodukcii besnoty. Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách (Poľsko, Ukrajina) bude na území Slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok.
V roku 2018 bola Slovenská republika na EK vyhlásená za krajinu bez výskytu besnoty. Zároveň v roku 2020 Slovenská republika splnila podmienky medzinárodného úradu pre nákazy OIE týkajúce sa samo deklarácie krajiny bez výskytu besnoty.
Vzhľadom na nepriaznivý vývoj situácie vo výskyte besnoty v rokoch 2022 a 2023 došlo k úprave štatútu Slovenskej republiky z pohľadu Európskej Komisie a príslušnej legislatíve. Na základe týchto pravidiel už nie je možné celé územie SR považovať za oficiálne bez výskytu besnoty.
Zdroj: Bioveta, a. s.
Vtáčia chrípka
Je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ).
Vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) subtypu H5N8 na Slovensku bola ku dňu 01.02.2017 u voľne žijúceho vtáctva pozitívne potvrdená už 35 prípadoch. Oblasti v okolí miesta nálezu pozitívneho vtáctva o polomere minimálne 3 km boli vyhlásené za monitorovacie oblasti. Dotknutým obciam, chovateľom vtáctva a užívateľom poľovných revírov boli nariadené veterinárne opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy.
Myxomatóza
V prípade, ak bola v poľovnom revíri alebo v jeho bezprostrednom okolí myxomatóza potvrdená, je v záujme zabránenia jej ďalšieho šírenia nevyhnutné zabezpečiť aktívne vyhľadávanie a bezpečné odstraňovanie uhynutej zajačej zveri, ako aj ulovenej zajačej zveri s príznakmi ochorenia. Užívateľ poľovného revíru je povinný sledovať početnosť zajačej zveri v poľovnom revíri a pri poklese stavu zajačej zveri, ak sú ohrozené normované kmeňové stavy, je povinný podľa § 26 ods.
Z hľadiska interakcie medzi vírusom a hostiteľom je potrebné mať na zreteli, že ide o sezónne ochorenie, ktoré so zánikom aktivity hmyzu samo zanikne.
Prevencia a ochrana
Prevencia a ochrana pred chorobami hospodárskeho dobytka je komplexná a vyžaduje si spoluprácu chovateľov, veterinárnych lekárov a štátnych orgánov. Medzi základné preventívne opatrenia patria:
- Dodržiavanie hygienických zásad (čistenie a dezinfekcia priestorov, používanie ochranných odevov a obuvi)
- Vakcinácia (pravidelné očkovanie zvierat proti chorobám, proti ktorým existuje vakcína)
- Monitoring zdravotného stavu zvierat (pravidelné prehliadky zvierat, odber vzoriek na laboratórne vyšetrenie)
- Karanténa nových zvierat (umiestnenie nových zvierat do karantény pred zaradením do chovu)
- Kontrola krmiva a vody (zabezpečenie kvalitného krmiva a pitnej vody)
- Ochrana pred prenosom chorôb (kontrola hlodavcov a hmyzu, obmedzenie vstupu cudzích osôb do chovu)
Legislatíva
Problematika zdravia hospodárskeho dobytka je upravená legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie. Medzi najdôležitejšie právne predpisy patria: Zákon č. 39/2007 Z.z.
Z farmy: Prevencia chorôb hospodárskych zvierat
tags: #mor #hovadzi #dobytok #prezentacia
