Biela Mrkva: Odrody, Pestovanie a Využitie
Mrkva je zelenina, ktorá je v kuchyni nepostrádateľná, či už surová alebo tepelne upravená. Preukázané sú aj jej liečivé účinky, ako napríklad zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu, odporúčanie pri zápche, pri ochoreniach pečene, obličiek i ciev a známy je aj jej vplyv na kvalitu zraku.
Keď sa povie mrkva, väčšina z nás si predstaví jej najrozšírenejšiu oranžovú podobu. Nie je mrkva ako mrkva - okrúhla, dlhá, špicatá, kŕmna, od odrôd oranžovej farby cez odrody červenej, bielej, žltej či fialovej, neskoré alebo skoré. Tento článok sa zameriava na bielu mrkvu, jej odrody, pestovanie a využitie.
Medzi záhradnými plodinami je viacero takých, bez ktorých si kuchyňu a varenie nevieme predstaviť. Väčšina z nás si predstaví oranžovú podobu, no dnes máme možnosť pestovať celú paletu farieb. Jej popularita je daná najmä jej dostupnosťou. Mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie a pri minimálnej starostlivosti prináša slušné úrody. Okrem toho sa vyznačuje vynikajúcimi nutričnými vlastnosťami, predovšetkým vysokým obsahom betakaroténu, z ktorého si naše telo vyrába vitamín A.
Mrkvu konzumujeme surovú, či už nakrájanú ako pochúťku na zahryznutie, alebo v obľúbených šalátoch. Výborná je tiež strúhaná mrkva s medom a citrónovou šťavou. Varená či pečená sa používa v mnohých receptoch a kombináciách. Patrí medzi plodiny, ktoré sú po tepelnej úprave pre naše telo lepšie stráviteľné a výživnejšie. Mrkva patrí medzi rastliny, ktoré máme v kultivácii v záhradách, a zároveň sa jej divý predok, mrkva obyčajná (Daucus carota), vyskytuje aj v našej prírode.
Avšak, takúto farbu nemala vždy, a dnes sa opäť objavujú aj osivá mrkvy v rôznych farbách. Zaujímavé je, že prvé vyobrazenia mrkvy v staroegyptských chrámoch ju zobrazujú vo fialovej farbe. V Európe sa mrkva ako kultúrna plodina objavila približne v 12. Genetické rozbory ukázali, že medzi 10. a 18. storočím sa pestovali najmä žlté a fialové odrody. Mrkvu stretneme často aj v divokej podobe.
Divoká mrkva (Daucus carota)
Odrody Bielej Mrkvy
Ako pestovať mrkvu od semena až po zber
Mrkva biela Snow Man F1
Mrkva biela Snow Man F1 je štíhla letná mrkva, vhodná aj pre o niečo ťažšie pôdy. Tvorí nádherné biele mrkvy s dĺžkou približne 22-25 cm. Má lahodne sladkú chuť a v šalátoch je veľmi pútavá. Nevytvára zelené vrcholce a dlho sa dá uchovať v chladničke alebo mrazničke. Veľmi vhodné sú kombinácie s oranžovou a fialovou mrkvou.
Mrkva biela Snow Man F1
Mrkva Küttiger
Mrkva Küttiger je biely variant mrkvy v BIO kvalite. Táto zelenina sa vysieva priamo na vonkajší záhon v priebehu marca až do polovice júla.
Pestovanie bielej mrkvy
Výsev a stanovište
Mrkvu Küttiger vysievame priamo na vonkajší záhon v priebehu marca až do polovice júla. Mrkvu vo všeobecnosti vysievame priamo na vonkajší záhon v priebehu marca alebo apríla. V čase výsevu by vonkajšia denná teplota mala byť už aspoň 7 °C, ideálne 16 °C. Hĺbka výsevu je 1-2 cm. Odporúčaný spôn je 30 x 15 cm. Stanovište by malo byť dostatočne slnečné, s neutrálnou až slabo zásaditou pôdou a s dostatkom živín.
Pôda a hnojenie
Mrkva je zelenina druhej trate, čo znamená, že jej nevyhovujú čerstvo vyhnojené pôdy. Ani priebežné prihnojovanie počas rastu nie je nutné. Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach.
Susedné plodiny
Semená mrkvy vypúšťajú do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast burín. Zároveň ale tieto látky spomalia aj klíčenie ďalších semien. Preto ako susednú plodinu uprednostnite napr. cibuľoviny, reďkovky, paradajky, hrach či kukuricu.
Starostlivosť počas rastu
Mrkva počas rastu vypúšťa do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast buriny, ale zároveň aj spomaľujú klíčenie iných semien.
Využitie bielej mrkvy
Biela mrkva má lahodne sladkú chuť a je veľmi pútavá v šalátoch. Je vhodná na priamy konzum, krátkodobé skladovanie a dlho sa dá uchovať v chladničke alebo mrazničke. Veľmi vhodné sú kombinácie s oranžovou a fialovou mrkvou.
Ďalšie odrody mrkvy
Okrem bielej mrkvy existuje mnoho ďalších odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a dobou zrenia. Medzi obľúbené patria:
- Maďarská skorá odroda mrkvy
- Maďarská stredne skorá mrkva typu Chantanay
- Maďarská skorá odroda mrkvy karotky pre priamy konzum
- Neskorá maďarská mrkva DANVERS
- Maďarská neskorá výnosná mrkva na poľné pestovanie
- Skorá karotka, chutná, šťavnatá vhodná na rýchlenie aj na poľné pestovanie
- Produktívna neskorá odroda, ideálna pre dlhodobé skladovanie aj priamu konzumáciu
- Osvedčená odroda mrkvy s hladkým, valcovitým koreňom s tupým koncom a sladkou, šťavnatou chuťou
- Veľmi skorá odroda, ktorá sa vyznačuje krátkymi, guľatými koreňmi s intenzívnou oranžovou farbou
- Poloskorá karotka vhodná na priamy konzum aj dlhodobé skladovanie
- Mrkva poloskorá, pre jarnú a jesennú úrodu s robustnými krátkymi koreňmi
- Neskorá výnosná odroda veľmi vhodná k zimnému skladovaniu
- Neskorá, výborne skladovateľná veľká mrkva s vysokým výnosom
- Poloskorý hybrid s valcovitým, tupo zakončeným koreňom 18-20 cm dlhým
- Neskorá mrkva pekne vyfarbená s hladkým povrchom a veľmi dobrou skladovateľnosťou
- Kratšie, kónické plody s guľatou špičkou a širokou hlavou so šťavnatou a sladkou dužinou
- Neskorá, výborne skladovateľná mrkva typu 'flakee' s vysokým výnosom
Mrkva Caltona
Mrkva Caltona je neskorá, vysokoúrodná odroda mrkvy s veľkými, šťavnatými a sladkými koreňmi. Táto odroda je ideálna na priamu konzumáciu, spracovanie aj dlhodobé skladovanie. Mrkvu Caltona vysievame od marca do apríla do hĺbky 2 - 3 cm, pričom semená sadíme do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na 10 m² potrebujeme asi 3 - 4 g osiva. Pôda by mala byť ľahká, hlinitopiesočnatá, dobre priepustná a bohatá na humus. Počas vegetácie je potrebné pravidelné zavlažovanie a pletie. Zber prebieha od septembra do októbra.
Karotina
Karotina je kvalitná odroda polo skorej mrkvy určená na priamy konzum i krátkodobé skladovanie. Koreň je mierne kónický a tupo zakončený. Povrch koreňa je hladký, intenzívne vyfarbený. Dužina je oranžovo červená, jemnej chuti. Srdiečko má rovnaké intenzívne vyfarbenie ako kôra. Koreň je veľmi odolný voči praskaniu a zelenaniu koreňových hláv. Vegetačná doba 100 - 120 dní. Odroda je odolná voči vybiehaniu do kvetu.
Amsterdamský typ
Ide o ranú odrodu so sýto oranžovou dužinou a dlhými, špicatými koreňmi amsterdamského typu. Má tmavooranžovú až červenú dužinu.
Zaujímavosti o mrkve
Divoká mrkva je pôvodná forma mrkvy, z ktorej bola v 17. storočí vyšľachtená súčasná mrkva.
Mrkva je nepostrádateľná v kuchyni, či už surová alebo tepelne upravená a dokonca u nej boli preukázané aj liečivé účinky (zvyšuje celkovú odolnosť organizmu, je odporúčaná pri zápche, pri ochorení pečene, obličiek i ciev, známy je aj jej vplyv na kvalitu zraku).
Biela mrkva je známa svojou jemnou, neutrálnou chuťou a vysokým obsahom vlákniny. Aj keď vláknina je prítomná vo všetkých druhoch mrkvy v podobnom množstve, biela mrkva neobsahuje karotenoidy, ktoré sú zodpovedné za farbu a niektoré zdravotné výhody farebnejších variantov. Hoci sa často používa ako krmivo pre zvieratá, v ľudskej výžive má rovnaké benefity ako ostatné farebné mrkvy.
Žltá mrkva obsahuje xantofyl a luteín, látky dôležité pre zdravie zraku. Tiež prispievajú k znižovaniu oxidačného stresu v tele, čo môže potenciálne znížiť riziko niektorých druhov rakoviny. Chuť žltej mrkvy je jemná, mierne sladká a nie tak intenzívna ako oranžová.
Každý z farebných variantov mrkvy má špecifické vlastnosti a chuť. Najbežnejšia oranžová mrkva je bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Tento vitamín je kľúčový pre zdravie očí, imunitného systému a pokožky. Oranžová mrkva môže obsahovať aj menšie množstvá ďalších karotenoidov, ako sú luteín a lykopén, no nie v takom množstve ako žltá a červená mrkva. Betakarotén je silný antioxidant, ktorý znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a posilňuje imunitný systém. Oranžová mrkva má vyváženú, sladkú chuť.
Červená mrkva je výnimočná vysokým obsahom lykopénu a betakaroténu. Lykopén je známy ako silný antioxidant, ktorý prispieva k znižovaniu rizika rakoviny, najmä rakoviny prostaty. Okrem toho podporuje zdravie srdca a pokožky, čo z nej robí ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú podporiť celkové zdravie. Chuťou je podobná oranžovej ale môže mať mierne sladšiu a jemnejšiu chuť.
Fialová mrkva vyniká vysokým obsahom antokyánov, čo sú tmavé farbivá s antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Obsahuje aj alfa a beta-karotén, ktoré prispievajú k zdravému zraku a posilňujú imunitný systém. Antokyány v fialovej mrkve sú známe pre svoj prínos pri znižovaní rizika srdcových ochorení, cukrovky a chronických zápalov.
Všeobecne platí, že čím je mrkva tmavšia (ako napríklad fialová alebo červená), tým viac môže obsahovať antioxidantov, ktoré môžu mierne ovplyvniť chuť a dodať jej pikantnejší alebo komplexnejší charakter. Pre záhradkárov môže byť pestovanie nevšedných verzií známych či neznámych plodín príjemným spestrením.
| Typ mrkvy | Obsahované látky | Prínosy pre zdravie | Chuť |
|---|---|---|---|
| Biela | Vláknina | Benefity ako ostatné farebné mrkvy | Jemná, neutrálna |
| Žltá | Xantofyl, luteín | Zdravie zraku, znižovanie oxidačného stresu | Jemná, mierne sladká |
| Oranžová | Betakarotén | Zdravie očí, imunitný systém, pokožka | Vyvážená, sladká |
| Červená | Lykopén, betakarotén | Znižovanie rizika rakoviny, zdravie srdca a pokožky | Podobná oranžovej, mierne sladšia |
| Fialová | Antokyány, alfa a beta-karotén | Znižovanie rizika srdcových ochorení, cukrovky, chronických zápalov | Pikantnejšia alebo komplexnejšia |


