Čo jesť suchozemská korytnačka: Podrobný sprievodca výživou a starostlivosťou

Suchozemské korytnačky sú krásne a zábavné stvorenia. Na svete je známych viac ako 100 druhov suchozemských korytnačiek, z ktorých je väčšina ohrozených. Niektoré dorastajú len do pár cm no niektoré korytnačky sú skutoční obri ako napríklad najväčšia žijúca korytnačka slonia dorastajúca sa až do 1,3 m dĺžky a viac ako 1 m výšky.

Suchozemské korytnačky sú prevažne bylinožravé, bielkoviny živočíšneho pôvodu sú pre korytnačky vo voľnej prírode len ťažko dostupné. Výnimkou sú niektoré druhy rodu Chelonoidis a Kinixys. Suchozemské korytnačky sú zvieratá s veľmi efektívnym metabolizmom, schopné prosperovať aj v oblastiach, kde ponuka potravy je na prvý pohľad veľmi chudobná a obmedzená.

Celý ich metabolizmus a tráviaca sústava je dlhoročným vývojom prispôsobená k prijímaniu a tráveniu na živiny chudobnej, na vlákninu a iné balastné látky naopak bohatej potravy. Mylnou informáciou je, že korytnačky potrebujú živočíšne bielkoviny na rast panciera. Na pravidelný rast panciera slúži vápnik (v zajatí vo forme prášku, príp. sépiovej kosti), vitamín D a slnečné žiarenie (či už prirodzené alebo umelé).

Pre úspešný chov korytnačiek v zajatí je potrebné vedieť aký druh suchozemskej korytnačky chováme. Častokrát sa totižto stretávame s prípadmi, kedy si ľudia mýlia suchozemské korytnačky s vodnými druhmi a naopak.

Korytnačky nemajú zuby, ich jazyk je plochý a mäsitý. Okraje ústnej dutiny sú rohovinové, tvrdé a pevné a z toho dôvodu dokážu prijímať aj tvrdé dužinaté druhy krmiva. Tráviaca sústava korytnačiek je dlhá a prispôsobená fermentácii v slepom a hrubom čreve. Žalúdok majú jednoduchý, slepé a hrubé črevo mohutné. Dĺžka prechodu krmiva tráviacim traktom korytnačiek predstavuje od niekoľko dní až po niekoľko týždňov.

Táto dĺžka je závislá od zloženia kŕmnej dávky. Efektivita trávenia je v porovnaní s cicavcami nižšia, čo je spôsobené menej dokonalým členením sliznice čriev a ektotermným spôsobom života. Korytnačky prežívajú časti dní pri teplotách obmedzujúcich optimálny fyziologický proces trávenia. Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že vyššie teploty podporujú u korytnačiek príjem krmiva, urýchľujú dĺžku prechodu natráveniny tráviacim traktom, stimulujú štiepenie cukrov a zvyšujú príjem glukózy.

Základné zložky potravy suchozemských korytnačiek

Základnou podmienkou správnej výživy korytnačiek je predovšetkým pestrosť predkladanej potravy, pričom takmer 80 - 90 % predkladanej potravy by malo u väčšiny druhov korytnačiek tvoriť zelené kŕmenie. Vo voľnej prírode dospelé jedince takmer denne prechádzajú svoje teritórium (u niektorých druhov to je aj niekoľko hektárov) a vyberajú si vhodnú a pestrú potravu sami. V umelých podmienkach si krmivá vieme zabezpečiť viacerými spôsobmi (zber, pestovanie, sušenie, nákup a pod.).

Strava v zajatí by mala zodpovedať dostupnosti krmiva z hľadiska kvality a nutričnej hodnoty vo voľnej prírode. Pre väčšinu druhov je voda v ich prirodzenom prostredí počas niekoľkých mesiacov vzácna, konečného produktu metabolizmu bielkovín sa zbavujú vo forme kyseliny močovej, ktorá je vo vode nerozpustná a preto ich organizmus nestráca žiadnu vodu. Táto asimilácia je mimoriadne efektívna pokiaľ nie je v krmive obsiahnutých priveľa bielkovín. Príliš veľké množstvo kyseliny močovej nie je ich organizmus schopný vylúčiť. Vysoká koncentrácia spôsobuje zaťaženie organizmu, obličky a môže spôsobiť aj úhyn zvieraťa. Z tohto dôvodu je potrebné predkladať vhodné krmivo s nízkym obsahom cukrov a bielkovín, naopak s vysokým obsahom vlákniny.

Pokiaľ predkladáme pestrú a vhodnú stravu, tak korytnačke zabezpečujeme dostatočný prísun minerálov a vitamínov. V letnom období predkladáme púpavu lekársku (listy aj kvety), mlieč zelinný (listy aj kvety), ďatelinu, skorocel, hviezdicu prostrednú, čakanku obyčajnú, bodliaky a všetky druhy tráv. Korytnačky pri predkladaní potravy preferujú kvety pred ostatnými časťami rastliny.

V zimnom období môžeme kŕmiť senom, sušenými listami bylín a ovocných drevín, rôznymi druhmi čerstvých tráv a bylín, prípadne kupovanou listovou zeleninou (čínska kapusta, rukola, polníček, ľadový šalát, rímsky šalát, čakanka). Ako vhodné krmivo v zimnom období sa dá používať zdužnatená časť rozchodníka, prípadne skalné ruže, ktoré majú výborný pomer vápnika ku fosforu. Zvyšná zložka letnej aj zimnej kŕmnej dávky je tvorená rôznymi kvetmi (napr. ibištek, púpava, ďatelina a pod.), zeleninou (napr. mrkva) a ovocím (napr. Mladé suchozemské korytnačky kŕmime liistami púpavy.

Rastúce mladé jedince ako aj samice v čase produkcie znášok vyžadujú vysoký prísun vápnika a ten môžeme dopĺňať vo forme minerálnych premixov v prášku priamo na predkladanú potravu alebo vo forme sépiovej kosti, ktorá slúži aj na obrusovanie rohovinových čeľustí. Ako doplnok na spestrenie kŕmnej dávky môžeme v menšej miere podávať aj granulované krmivá, neodporúčame to však využívať ako hlavný zdroj kŕmnej dávky.

Existuje niekoľko druhov rastlín, ktoré sa veľakrát vo väčšom množstve skrmujú a pritom obsahujú vo svojich tkanivách kyseliny - šťaveľovú, citrónovú a ich soli (napr. štiav, horčiak, rebarbora, rajčiak, špenát, repa, slivky, višne). Pravidelným skrmovaním týchto druhov by sme mohli závažne ohroziť zdravie zvierat. Kyseliny sa viažu prednostne s iónmi Ca++, čím vznikajú zlúčeniny ako citrát alebo šťaveľan vápenatý, ktoré sú následne ako nepotrebné splodiny z organizmu vylučované. V horšom prípade kryštalizujú pri zhusťovaní moču v mechúre alebo v obličkách a spôsobujú vznik a narastanie oxalátových močových kameňov alebo piesku. Vylučovanie týchto pevných látok z tela je bolestivé.

Ďalším z negatívnych dopadov je vylučovanie vápenatých iónov z krvi, ktoré si organizmus samozrejme nahradzuje uvoľňovaním vápnika z rezerv, najprv z mäkkých tkanív a neskôr z kostí. Na spestrenie kŕmnej dávky môžeme predkladať V zimných mesiacoch môžeme využívať ako zdroj kvety ibišteka. krmiva kuračku - hviezdicu prostrednú.

Príjem tekutín je priamo závislý od štruktúry krmiva, pričom jedince kŕmené šťavnatou potravou aj v zimných mesiacoch pijú vodu menej ako jedince, ktorým sa v zimnom období predkladá väčšie množstvo sušeného krmiva. Menšie jedince sú háklivejšie na suché prostredie a nedostatok vody, pričom dehydratácia môže mať vo veľa prípadoch fatálne následky.

Voda musí byť zdravotne nezávadná a čistá. Z pozorovaní našich chovaných druhov treba povedať, že väčšina jedincov prijíma vodu z mlák, ktoré vznikajú vnútri pri rosení a vonku buď pri daždi alebo pri rosení. Treba poznamenať, že všetky nami chované druhy počas letných daždivých dní vyliezajú von aj v noci a prijímajú vodu aj v neskorých hodinách.

Napríklad naša najväčšia samica korytnačky leopardej (Stigmochelys pardalis) počas letných mesiacov keď prijíma čerstvú trávu vo forme spásania neprijíma tekutiny a tesne pred znáškou (často krát ráno pred samotným aktom) vypije aj niekoľko litrov vody. Túto vodu však následne využije ako „zmäkčovač“ terénu. Naopak zase, korytnačky lúčové (Astrochelys radiata) zbožňujú vodu vo forme rosenia, príp. dažďa, pričom sú schopné prijímať vodu z mlák každý deň.

Treba povedať, že najčastejšie spôsobuje trvalé poškodenia a úhyny zvierat v ľudskej starostlivosti nesprávna výživa v kombinácii s nekvalitnými mikroklimatickými podmienkami pre chov určitého druhu. Z toho dôvodu je dôležité vedieť ako chovať a čím kŕmiť chované zvieratá.

Vo všeobecnosti platí zásada, že 70 až 90 % predkladanej potravy by mala tvoriť zelená potrava. Tú si vieme zabezpečiť tromi spôsobmi. Zberom, pestovaním alebo kupovaním potravy. Úpravou predkladanej potravy uľahčujeme príjem, potravu preto môžeme nakrájať na menšie kúsky, prípadne nastrúhať.

Pri zbieraní tráv, bylín odporúčame uprednostňovať lokality, o ktorých vieme, že sú zdraviu menej škodlivé, t. j. vyhýbať sa priamym lokalitám pri rušných cestách, prípadne vybraným lokalitám, ktoré využívajú chovatelia psov na venčenie. Ak aj nemáme nejaké podobné lokality, základom je dobre umyť natrhanú potravu.

V letných mesiacoch nie je problémom zbierať rôzne druhy bylín ako púpava, skorocel, čakanka, ďatelinoviny. Počas celého roka sa dostaneme zase k rôznym druhom tráv (odporúčame mladšie jemnejšie trávy), ďalej počas celého roka nie je problémom ani hviezdica prostredná, ktorú dnes ale veľa chovateľov nevyužíva, využíva sa skôr v chove hydiny (má však vysoký obsah vitamínu C a E), taktiež v teplejších zimných mesiacoch dokážeme nazbierať aj púpavu, príp. iné druhy bylín.

Z druhov dostupných v obchodoch, príp. Zvyšok z dennej kŕmnej dávky môžu tvoriť rôzne druhy ovocia - jablká, hrušky, jahody, hrozno, maliny, melón, slivky, marhule, broskyne, zo zeleniny potom rajčiak, reďkovka, paprika, cvikla, menej už často sa môžu ešte použiť kaleráb, karfiol, aj rôzne druhy stredomorských bylín ako oregano, bazalka. Taktiež netreba zabúdať na podávanie vitamíno-minerálnych prípravkov a sépiovú kosť ako zdroj vápnika.

Zakončili by sme to zhodnotením, že základom všetkého je pestrá vyvážená strava.

Dôležité druhy:

• Korytnačka zelenkastá: Pochádza z južnej Európy a patrí medzi najčastejšie doma chované suchozemské korytnačky. Obľubuje teploty v rozpätí od 23 do 37°C. Korytnačka zelenkastá je obľúbená vďaka relatívne nenáročnému chovu no aj kvôli svojej inteligencii a schopnosti rozoznať a nadviazať vzťah so svojím majiteľom.
• Korytnačka stepná: Jej pôvod môžeme hľadať na blízkom východe, severnej Afrike a sčasti aj v Juhovýchodnej Európe, Preferuje vyššie teploty od 26 do 32°C a v dospelosti dorastá len do dĺžky 18 cm. Vo voľnej prírode sa korytnačka stepná vyskytuje v juhozápadnom Rusku, Iráne, Afganistane a v Číne. To je aj dôvod prečo tento druh obľubuje suché podnebie a teploty od 24 do 29°C. V dospelosti dorastajú len do dĺžky 20 cm. Chovateľsky je veľmi obľúbená, keďže náročnosť starostlivosti o tento druh je nižšia.
• Korytnačka hviezdicová: sa vyskytuje najmä v Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Sú to plaché korytnačky s krásnym vzorovaným pancierom. Dorastajú do max. 30 cm dĺžky.
• Korytnačka červenonohá: Pochádza z Južnej Ameriky a je veľmi ľahko rozoznateľná podľa červeného sfarbenia na nohách a na hlave. Vyhovujú jej teploty od 27 do 32°C), a vysoká vlhkosť vzduchu (80%). V dospelosti dosiahnu dĺžku 45 cm.
• Korytnačka leopardia: je pôvodom z južnej časti Afriky (Sudán), kde sa denné teploty pohybujú od 27 do 32°C.
• Korytnačka škárová: pochádza z Afriky a je charakteristická typickým splošteným pancierom vhodným na život v skalistom teréne. Patrí medzi ohrozené druhy. Je to veľmi rýchla korytnačka a vynikajúci lezec, ktorý vie prekonať takmer každú prekážku.

Chov suchozemských korytnačiek

Z chovateľského pohľadu sú suchozemské korytnačky náročné domáce zvieratá. To platí aj o u nás najbežnejšie chovaných druhoch (Korytnačka zelenkastá, Korytnačka žltohnedá a Korytnačka stepná), ktoré sú najmenej náročné na starostlivosť. Nasledovné riadky ohľadne chovu suchozemských korytnačiek sa budú týkať práve týchto troch druhov, ktoré majú podobné nároky na podmienky chovu a starostlivosť.

Pri chove suchozemských korytnačiek sa snažíme čo najviac napodobniť prostredie, z ktorého pôvodne pochádzajú. Suchozemské korytnačky sa vo voľnej prírode presúvajú za potravou na veľké vzdialenosti. Terárium by malo byť preto dostatočne priestranné (min. 1m:1m:0,5m ; d:š:v). Ako substrát môžeme použiť zmes piesku a záhradného substrátu (1:1) v hrúbke 5 až 10 cm podľa veľkosti korytnačky. A Keďže suchozemské korytnačky radi lezú, v teráriu by nemali chýbať rôzne prekážky v podobe konárov a kameňov. Na úroveň substrátu môžeme umiestniť plytkú (max.

Rozdiel medzi počasím u nás a v južnej Európe je zjavný. Počet slnečných hodín na Slovensku je 1 400 až 2 200 hodín ročne, zatiaľ čo v Južnej európe je to 2 500 až 3000 hodín ročne. Rozdiely v teplotách sú ešte výraznejšie. Tieto rozdiely je nutné kompenzovať vhodnými podmienkami v teráriu. Korytnačky majú tak ako všetky plazy premenlivú telesnú teplotu závislú od teploty okolia.

Z tohto dôvodu musí byť terárium uspôsobené na to, aby si mohli korytnačky sami regulovať telesnú teplotu: V teráriu musí byť tepelný zdroj (väčšinou bodové svetlo 40W až 60W v dostatočnej blízkosti od substrátu 12 až 20 cm) no i zatienené miesto kde sa môže korytnačka ochladiť.

UVB výbojka je náhradou za prirodzené slnečné svetlo ktoré je pre korytnačky zdrojom vitamínu D a je nevyhnutné pre zdravý vývoj a rast korytnačiek. Ako náhle to vonkajšie podmienky umožnia, umiestnite suchozemskú korytnačku do letného výbehu. Prirodzené slnko a čerstvá strava majú na ne priaznivý vplyv.

• výbeh by mal byť dostatočne veľký ( min. 10 m2 na jednu korytnačku) a podľa možností by to nemala byť rovina.
• Vhodný úkryt korytnačkám pomôže prekonať aj prípadné chladnejšie noci. Ideálnym úkrytom v letnom výbehu je miniohrádka zhotovená z dosiek a s plexisklom navrchu, teda akýsi miniskleník, v ktorom bude vždy o pár stupňov naviac a korytnačka sa v ňom môže podľa potreby vyhrievať.
• Mláďatá suchozemských korytnačiek môžu ohroziť rôzny predátori vrátane líšok, psov, mačiek a väčších vtákov.

Aj pri potrave by sme sa mali čo najbližšie priblížiť tomu čo suchozemské korytnačky konzumujú vo voľnej prírode. Väčšina suchozemských korytnačiek je bylinožravá až na pár všežravých druhov, ktoré sa však v domácich podmienkach nechovajú. Základom potravy suchozemských korytnačiek by malo byť čo najpestrejšie spektrum rastlín (trávy, púpava, ďatelina, horčica, žerucha, ... ) spolu s ich kvetmi a zelenina (listová zelenina, brokolica, tekvica, ...).

Tráviaci trakt suchozemských korytnačiek nie je prispôsobený na živočíšnu stravu plnú bielkovín, ktoré im spôsobujú tráviace ťažkosti no aj komplikujú ich zdravý vývin. Mäsu, vajciam a mliečnym výrobkom sa treba preto čo najviac vyhýbať, napriek tomu že korytnačkám chutia. Ak však dáte suchozemským korytnačkám kúsok vareného mäsa alebo vajíčka raz týždenne, prípadne si pochutnajú na dážďovke alebo slimákovi v letnom výbehu, neuškodí im to.

Vyššie spomínané suchozemské korytnačky potrebujú pre správny vývin a dobrý zdravotný stav počas zimy hybernovať. Na hybernáciu korytnačiek je nevyhnutná stabilná teplota (4 - 8oC). Ak teplota klesne pod túto hranicu, môže dôjsť k trvalému poškodeniu zdravotného stavu korytnačiek. Aj pri hybernácii simulujeme prirodzené podmienky vo voľnej prírode.

Najlepšie sú na hybernáciu pripravené suchozemské korytnačky, ktoré po väčšinu roka žijú v letnom výbehu. Vďaka chladnejším jesenným teplotám sa ich aktivita znižuje a prirodzene sa pripravujú na hybernáciu. V tomto prípade musíme dbať na vhodný úkryt s možnosťou uzavretia jeho vchodu ako ochranu pred nočnými mrazíkmi. V prípade korytnačiek chovaných len v teráriu simulujeme vonkajšie podmienky postupným znižovaním teploty a množstva svetla počas minimálne 1 mesiaca.

Po postupnej príprave sa korytnačka vloží do hybernačného boxu (dobre odizolovaná krabica) a v teplotnom rozmedzí (4 - 8oC) môže hybernovať až 4 mesiace.

Rozmnožovanie suchozemských korytnačiek

Suchozemské korytnačky sa môžu páriť kedykoľvek no väčšina z nich na párenie preferuje jar a leto. Samci môžu byť pred a počas obdobia párenia agresívnejšie ako zvyčajne a môžu spôsobiť samičkám menšie zranenia. Jedna samička kladie vajíčka počas roka 2 až 3 krát, pričom najčastejšie to býva v máji a júni. V jednej znáške môže byť až 12 vajec.

Na kladenie vajec si samička väčšinou vyberá mierny svah s dobre priepustnou pôdou. V letnom výbehu jej môžeme vytvoriť malý (30 cm) kopček z hliny, aby sme jej uľahčili hľadanie. Takto budeme vedieť kam samička vajcia nakládla. Keď nastane ten správny čas, samička si vyhrabe zadnými nohami cca 10 cm jamku a nakladie doň vajcia.

Aby sa z vajec vyliahli malé korytnačky, je ich potrebné uložiť do inkubátora a nastaviť teplotu na 26 až 31°C. Ako inkubátor môže slúžiť dobre odizolovaná krabica s pieskom do ktorého sa zahrabú vajcia. Ako tepelný zdroj môžeme použiť akvarijný ohrievač ponorený do fľaše s vodou, ktorá je v piesku spolu s vajcami. Umožní vám to udržiavať konštantnú teplotu, čo je pri vývoji vajec kľúčové.

Úžasné na liahnutí korytnačiek je to, že môžete určiť pohlavie budúcich mláďat samotným nastavením teploty. Napríklad pri druhu korytnačka zelenkastá sa pri teplote okolo 26°C vyliahne viac samcov a pri teplote bližšie k 31°C zasa viac samičiek. Ak máte radi prekvapenia, nastavte teplotu niekde uprostred tohto rozpätia. Vyššia teplota tiež skracuje dobu inkubácie. Po 55 až 85 dňoch sa začnú liahnuť malé korytnačky.

V žiadnom prípade im nijako nepomáhajte dostať sa z vajíčka. Pre zdravý vývoj mláďat je potrebné aby sa von dostali sami a niekedy im to môže trvať aj 3 dni. Mláďatá začínajú prijímať potravu až po 2 - 3 dňoch, pričom ich potrava môže byť rovnaká ako potrava dospelých korytnačiek.

Ochrana suchozemských korytnačiek

Chov a predaj suchozemských korytnačiek sa riadi nariadeniami CITES (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ), t.j. dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín. Je to nevyhnutné, pretože suchozemské korytnačky sú vo voľnej prírode ohrozené a ich počty klesajú. Nikdy preto neberte voľne žijúce korytnačky do domáceho chovu a ani nikdy nekupujte korytnačku bez papierov, pretože by ste porušili zákon.

Prevencia a bežné ochorenia

Správne chovaná korytnačka s dobre vybudovanou imunitou sa bude s väčšou pravdepodobnosťou vyhýbať chorobám. Vhodná strava s dostatkom vitamínov, vápnika, dostatok slnka a vhodné teplotné podmienky fungujú ako prevencia. S bežnými ochoreniami však musíte počítať i napriek tomu. Medzi najčastejšie ochorenia patrí začervenie. K nakazeniu dochádza najmä v letnom výbehu alebo od iných korytnačiek. U korytnačiek sa často vyskytuje stomatitída (zápalové ochorenie ústneho otvoru). Prejavuje sa bielou hmotou v okolí úst a jazyka.

Tak ako každé zviera, aj korytnačka potrebuje vhodné podmienky na život. Preto sa pred jej kúpou ubezpečte, že jej ich dokážete vytvoriť na dlhý čas. Korytnačka nie je náročná na financie no na čas a vašu starostlivosť určite áno.

Kŕmenie suchozemských korytnačiek

DOBA KŔMENIA by mala byť v období najvyššej aktivity korytnačky, teda ráno, prípadne ešte večer. Počas dňa pri najvyšších teplotách korytnačka nemusí vôbec javiť záujem o stravu.

MNOŽSTVO POTRAVY podávané korytnačke je na začiatku trochu obtiažne vedieť, ale stačí jej do misky dať potravu a zistiť, koľko počas najaktívnejšieho konzumovania zje a odpozorovať tak, aké veľké množstvá potravy v ďalších dňoch je korytnačka schopná zjesť.

CHUŤ DO JEDLA môže mať v jednotlivých obdobiach iné (počas chladných, daždivých dní nemusí vôbec korytnačka prijímať potravu, zatiaľ čo pri jej optimálnej teplote je veľký jedák :) ).

SUCHOZEMSKÉ KORYTNAČKY sú väčšinou bylinožravé. Živočíšne bielkoviny nie sú potrebné, zdrojov sú rastlinné bielkoviny. Dôležitá je však čo najrozmanitejšia pestrosť, pretože každá rastlina obsahuje iné dôležité látky. V lete sú základom krmiva čerstvé listy, ale aj púpavové, skorocelové či iné listy. Prospešná je však aj ďatelina alebo lucerna, ktoré obsahujú veľa vápnika. Pre správne trávenie a udržiavanie črevnej mikroflóry je dobrá aj obyčajná tráva alebo suché seno. Korytnačka si rada pochutná aj na kvetoch a plodoch. Plody ako jahody, čerešne, jablká sú len na spestrenie potravy, nie ako základ. Nemusí vás znepokojovať, že korytnačka hltá piesok alebo drobné kamienky.

VODNÉ KORYTNAČKY sú všežravci, teda prijímajú rastlinnú aj živočíšnu potravu. Napriek tomu väčšinou preferujú živočíšnu potravu, hlavne v prípade mláďat. Do ich potravy zahrňujeme hlavne čerstvé mäso (malé rybky, hovädzie, kuracie a teľacie). Vodné korytnačky obľubujú aj živú potravu (larvy komárov, dážďovky, múčne červy, krevety,...). Čím je korytnačka staršia, tým viac do svojej stravy zahrňuje aj rastlinnú potravu.

Neodmysliteľnou súčasťou stravy sú vitamíny. Dôležitý pre dobrý zrak a tvorbu kože, podporuje rast, odolnosť proti infekciám. Príznaky: Náchylnosť k infekciám. Zaisťuje vstrebávanie vápnika (rozdrvené škrupiny z vajíčok alebo sépiová kosť, ktorá poskytuje telu korytnačke vápnik na správny rast, ale aj predchádza mäknutiu pancieru). Korytnačka ho získava zo slnečného žiarenia. Nachádza sa v zelenej listovej zelenine, v rybách.

Doplnkové krmivo z obchodu by však nemalo byť hlavnou súčasťou potravy a väčšinou sa pridáva do stravy len ak je náznak, že korytnačke v strave niečo chýba alebo po konzultácii s veterinárom.

tags: #co #moze #jest #suchozemska #korytnacka

Populárne príspevky:

• Rýchle recepty na nepečený dezert
• Tipy na prípravu parížskeho rezňa
• Zdravšie vyprážanie s digitálnou fritézou
• Recept na jablkové nanuky
• Ako si vybrať pánsku športovú tašku Puma