Mrazený losos v tehotenstve: Riziká a bezpečnostné odporúčania

Losos obyčajný (Salmo salar), známy aj ako losos atlantický, je jednou z najobľúbenejších rýb na svete. Jeho popularita pramení z jeho výbornej chuti, všestrannosti v kuchyni a z jeho významných nutričných benefitov.

Losos je hovorový názov pre niektoré druhy rýb z čeľade lososovitých (Salmonidae), najmä z rodov Salmo a Oncorhynchus. Najčastejšie sa týmto názvom označujú druhy ako losos atlantický (Salmo salar) a rôzne druhy lososov pacifických (Oncorhynchus spp.). Slovo losos sa používa na označenie ryby ako živočícha, ale aj mäsa z tejto ryby, ktoré je cenené pre svoju chuť a nutričnú hodnotu.

Slovo losos má pravdepodobne staroslovanský pôvod. Pochádza zo slova *loso, ktoré malo podobný význam. Predpokladá sa, že toto slovo má indoeurópsky pôvod, avšak presný etymologický koreň je neistý.

Losos atlantický je ryba, ktorá trávi časť svojho života v sladkej a časť v slanej vode. Liahne sa v riekach, kde žije prvé dva až tri roky. Následne sa sťahuje do mora, kde rastie a dospieva. Pohlavne dospelé lososy sa vracajú do svojho rodiska v riekach, aby sa rozmnožili. Táto náročná cesta proti prúdu riek je možná vďaka ich silnému telu a orientačným schopnostiam.

Telo lososa atlantického je mierne pretiahnuté a na bokoch sploštené. Chrbát má modrastú farbu, boky sú striebristé s tmavými škvrnami nad postrannou čiarou. Počas obdobia trenia sa sfarbenie lososa mení dozelena alebo dohneda.

Približne 60 % celkového množstva lososa pochádza z chovu. Ďalej sa predpokladá, že populácia vzrastie do roku 2030 o 20,2 % a s tým spojená produkcia rýb o 23,6 %. V roku 2030 by mala byť priemerná svetová spotreba rýb na obyvateľa 18,2 kg. V blízkej budúcnosti sú dané ukazovatele na dobrej úrovni.

Výživové hodnoty lososa obyčajného

Losos je cenený pre svoje chutné a aromatické mäso, ktoré je relatívne tučné, ale plné zdravých tukov. Medzi hlavné nutričné benefity lososa patria:

• Omega-3 mastné kyseliny: Losos je bohatý na omega-3 mastné kyseliny, konkrétne EPA (eikosapentaenová kyselina) a DHA (dokosahexaenová kyselina). Tieto kyseliny sú dôležité pre zdravie srdca, mozgu a očí.
• Bielkoviny: Losos je vynikajúcim zdrojom bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rast a opravu tkanív.
• Vitamín D: Losos atlantický je jedným z mála potravinových zdrojov vitamínu D. Vitamín D je dôležitý pre zdravie kostí, imunitný systém a reguláciu nálady.
• Selén: Selén je minerál, ktorý pôsobí ako antioxidant a chráni bunky pred poškodením. Losos atlantický je dobrým zdrojom selénu.
• Draslík: Draslík je dôležitý pre reguláciu krvného tlaku a funkciu svalov a nervov. Losos je dobrým zdrojom draslíka.

Výživové údaje na 100g lososa:

• Bielkoviny: 20 g
• Tuky: 13 g
• Omega-3 mastné kyseliny: 2506 mg (1966 mg EPA + DHA)
• Vitamín D: 440 IU
• Kalórie: 208 kcal

Omega-3 mastné kyseliny a ich účinky:

• Kyselina linolénová (ALA): Zvyšuje množstvo glykogénu v pečeni a zlepšuje aeróbnu kapacitu svalov.
• Kyselina eikosapentaénová (EPA): Má protizápalové účinky, znižuje hladinu zlého cholesterolu a zabraňuje vzniku inzulínovej rezistencie a cukrovky II. typu.
• Kyselina dokosahexaenová (DHA): Je zodpovedná za stabilizáciu krvného tlaku a prevenciu aterosklerózy, reguluje hormonálnu rovnováhu a ovplyvňuje odstraňovanie toxínov z tela.

Na tom, či pravidelne dopĺňame hladinu omega-3 mastných kyselín, do značnej miery závisí naša schopnosť myslieť, chápať, pamätať si, a dokonca byť kreatívna po celý život. Užívanie omega-3 kyselín počas tehotenstva je obzvlášť dôležité nielen pre matku, ale aj pre dieťa. Ovplyvňujú tvorbu a činnosť mozgu, a to už od počiatku života plodu.

Omega-3 mastné kyseliny zlepšujú prekrvenie mozgu a toky nervových impulzov medzi šedou a bielou hmotou. Chránia pred artritídou, zmierňujú bolesť a stuhnutosť sprevádzajúcu reumatické ochorenia. Najnovšie štúdie potvrdzujú, že omega-3 mastné kyseliny zabraňujú alergiám a podporujú ich liečbu.

Existuje mnoho indícií, že ženy, ktoré jedia veľa rýb, sú menej náchylné na rakovinu prsníka a maternice a muži na rakovinu prostaty. Omega-3 mastné kyseliny sú odborníkmi považované za jedny z najviac nedostatkových v ľudskom tele. Ak nekonzumujete dostatočné množstvo rýb, je vhodné Omega 3 mastné kyseliny suplementovať externe pomocou doplnkov stravy. Je potrebné mať na pamäti, že pri zahrievaní dochádza k deštrukcii EFA.

Divoký vs. chovaný losos

Losos, ktorý sa bežne konzumuje, pochádza buď z voľného odlovu (divoký losos), alebo z chovu (farmovaný losos).

• Divoký losos: Loví sa priamo z morských vôd, najmä v oblastiach Ruska, USA a Kanady. Má pevnejšie a ľahšie mäso s menším obsahom tuku. Sezóna lovu divokého lososa je obmedzená na približne tri mesiace v roku.
• Chovaný losos: Pochádza z akvakultúr, kde sú lososy chované v kontrolovaných podmienkach. Najväčšími producentmi chovaného lososa sú Nórsko, Čile, Škótsko a Kanada. Mäso chovaného lososa je tučnejšie a má vyšší obsah omega-3 mastných kyselín.

Jednou z hlavných nevýhod lovu divokého lososa priamo z morských vôd je jeho obmedzená sezóna. Táto doba trvá necelé tri mesiace a tento lov prebieha prakticky len v Rusku, USA a Kanade. To znamená, že ryba takto ulovená si neudrží svoju čerstvosť, kým sa k nám dostane a z tohto dôvodu je u nás možné dostať divokého lososa len v jeho zmrazenej forme. Toto mrazenie prebieha priamo na mori, z čoho vyplýva nedostatok času pri jeho spracovaní a preto je priam nemožné dostať jeho filety zcela bez kostí.

Mäso divokého lososa obsahuje častokrát menej nasýtených tukov, vitamínu A, D v porovnaní s chovaným lososom, ale zato viac bielkovín, no bohužiaľ aj škodlivých látok. Voľne žijúci losos atlantický môže vykazovať vyššie hladiny POPs (organické chemické látky, vytvorené ľuďmi: pesticídy, farmaceutiká, priemyselné chemikálie…) ako chovaný losos. Dôvodom môže byť to, že ich prostredie je nekontrolované a znečistené chemickými látkami v oceánoch. Zdá sa teda, že chovaný losos môže obsahovať menej spomínaných chemických látkok ako voľne žijúci losos.

Porovnanie chovaného lososa z Nórska a Škótska

Na trhu sú bežne dostupné dva druhy chovaného lososa - nórsky a škótsky. Medzi nimi existujú určité rozdiely, ktoré sú dané odlišným spôsobom chovu a kŕmenia rýb:

• Nórsky losos: Nórsko bolo prvou krajinou, ktorá začala komerčne chovať lososy. Nórsky losos má vysoký obsah tuku (21,5 % v celej rybe) a nižší obsah omega-3 mastných kyselín v porovnaní so škótskym lososom. Pri chove nórskych lososov sa v krmive postupne znižuje podiel rybej múčky a nahrádza sa rastlinnými surovinami.
• Škótsky losos Label Rouge: Škótsky losos Label Rouge je známy pre svoju lahodnú a maslovú chuť. Získal prestížnu známku kvality Label Rouge, ktorá označuje gastronomické produkty najvyššej kvality a chuti. Krmivo pre škótskeho lososa Label Rouge obsahuje vyšší podiel rybej múčky a rybieho oleja, vďaka čomu má vyšší obsah omega-3 mastných kyselín. Škótsky losos Label Rouge musí spĺňať prísne kritériá, ako napríklad nízka hustota osadenia rýb v sádkach a garantovaná čerstvosť do 10 dní po výlove.

Podľa nezávislého prieskumu z roku 2020 sa obsah tuku vo filete chovaného lososa z Nórska aj Škótska pohybuje medzi 11 až 16 percentami. Ak porovnáme celé ryby, obsah tuku u škótskeho lososa je garantovaný na maximálnu hodnotu 16 % u celej ryby, u nórskych lososov táto hodnota presahuje 21 % obsahu tuku u celej ryby. Škótsky losos obsahuje významne vyššie množstvo EPA + DHA kyselín (zložky omega-3 mastných kyselín) rovnako tiež viac selénu než ich nórski kolegovia.

Riziká konzumácie a bezpečnostné odporúčania v tehotenstve

Počas tehotenstva je nevyhnutné dbať na správnu výživu, pretože strava matky má priamy vplyv na zdravie a vývoj dieťaťa. Konzumácia rýb je v tehotenstve veľmi prínosná, pretože sú bohatým zdrojom živín, podporujúcich vývoj plodu aj zdravie matky.

Ryby a plody mora môžu byť pre tehotné ženy rizikové nielen kvôli ortuti, ale aj kontaminácii škodlivými baktériami, ako sú listérie. Vo všeobecnosti platí, že rizikové sú veľké, dravé ryby, ktoré žijú dlhšie, takže v ich telách sa vo väčšej miere hromadí ortuť.

Čo nejesť v tehotenstve:

• Ryby a plody mora údené za studena. Ak sú ryby a plody mora súčasťou vareného jedla, ich konzumácia je bezpečná. Rovnako to platí pre ryby údené teplom a ryby v konzerve.

Bezpečnostné odporúčania pri konzumácii rýb v tehotenstve:

• Konzumácia varených rýb je všeobecne považovaná za bezpečnú, ale tehotným ženám sa odporúča nekonzumovať týždenne viac ako dve porcie mastných rýb (losos, makrela, tuniak).

Pri konzumácii akýchkoľvek mliečnych výrobkov sa uistite, že je v popise uvedené: „vyrobené z pasterizovaného mlieka“.

Ako si vybrať čerstvého lososa

Pri výbere lososa je dôležité zamerať sa na jeho čerstvosť. Tu je niekoľko tipov, ako rozpoznať čerstvého lososa:

• Oči: Mali by byť jasné, čisté a zreteľne ohraničené. Zahmlené, prepadnuté alebo ružovkasté oči sú znakom nečerstvej ryby.
• Žiabre: Mali by mať ružový až červenkastý odtieň. Šedé, hnedasté alebo zelenkavé žiabre signalizujú, že ryba nie je čerstvá.
• Koža: Po stlačení prstom by sa svalovina mala ihneď elasticky vrátiť do pôvodnej polohy. Ak zostane koža stlačená, ryba nie je čerstvá.
• Vôňa: Čerstvá ryba by mala mať príjemnú, jemne morskú vôňu. Ak ryba zapácha, radšej ju nekupujte.

Príprava a konzumácia lososa

Losos je veľmi všestranná ryba, ktorú možno pripraviť na mnoho spôsobov. Môže sa variť, dusiť, piecť, grilovať alebo smažiť. Čerstvý losos sa môže konzumovať aj surový vo forme sushi alebo carpaccio. Údený alebo konzervovaný losos sa hodí na prípravu chuťoviek, šalátov alebo nátierok.

Bezpečnostné opatrenia:

• Skladovanie: Lososa skladujte v chladničke pri teplote 0-4 °C. Spotrebujte ho do 1-2 dní po zakúpení.
• Mrazenie: Lososa môžete zmraziť na dlhšiu dobu. Pred prípravou ho rozmrazte v chladničke.
• Riziko parazitov: Surový losos môže obsahovať parazity. Pred konzumáciou surového lososa sa uistite, že bol zmrazený pri teplote -20 °C po dobu minimálne 24 hodín, aby sa zničili prípadné parazity.

Selén a losos

Losos je dobrým zdrojom selénu, esenciálneho mikroprvku, ktorý má dôležité funkcie v ľudskom organizme. Selén je súčasťou enzýmov, ktoré chránia bunky pred oxidačným poškodením, podporujú imunitný systém a prispievajú k správnej funkcii štítnej žľazy. Nedostatok selénu môže viesť k zníženiu imunity a zvýšenému riziku niektorých ochorení. Odporúčaný denný príjem selénu je 50-200 µg.

Chov lososov a environmentálne aspekty

Veľkú diskusiu rozvírila v Nemecku aj najnovšia správa organizácie Foodwatch o podmienkach, v akých chovajú lososy v Nórsku. „Odvetvie chovu lososov vo veľkej miere prispieva k problémom v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Najmä akvakultúry v Nórsku, ktoré sú jedným z najväčších producentov lososov na svete, zápasia s chorobami, so zamorením parazitmi a s vysokou úmrtnosťou,“ uvádza vo svojej správe organizácia Foodwatch.

Fakty o chove lososov:

• V minulom roku uhynulo v Nórsku sto miliónov chovných lososov. Príčinou sú často infekčné choroby, poranenia a zamorenie všami lososovými (Lepeophtheirus salmonis).
• Nórsky úrad pre bezpečnosť potravín pritom už v minulosti opakovane odhalil závažné priestupky týkajúce sa spracovania rýb, ktoré môžu ohroziť zdravie človeka.
• Každoročne unikne 200 000 lososov do voľnej prírody.

Ak ryby konzumujeme, mali by sme vedieť, odkiaľ pochádzajú, s ohľadom na naše zdravie aj s ohľadom na ryby. Nejde totiž len o nás, ale aj o živé stvorenia, ktoré sa často chovajú v zlých podmienkach.

tags: #mrazený #losos #v #tehotenstve #riziká

Populárne príspevky:

• Baharat a šafran: Kulinárske poklady Perzie
• Tradičné slovenské lokše
• Ryžový nákyp z celozrnnej ryže
• Zahusťovanie polievky bez múky
• Reštaurácie v okolí Šamorína