Mrkva obyčajná: Podrobný návod na pestovanie

Mrkva je neoddeliteľnou súčasťou záhrad aj kuchyne. Na prvý pohľad má táto obyčajná koreňová zelenina zaujímavé zdravotné benefity aj históriu. A preto aj samotné sadenie mrkvy nadobúda väčší význam. Mrkva je obľúbená koreňová zelenina, ktorá sa často používa v kuchyni. Aj vy ste si doteraz mysleli, že mrkva sa dá pestovať len na záhrade? Opak je pravdou.

Mrkvu ani petržlen netreba nikomu osobitne predstavovať, sú základom mnohých polievok a súčasťou šalátov. Dochucujú aj mäsové jedlá a v grilovanom stave sú skvelou prílohou. Možno ich aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) je obľúbená a široko pestovaná koreňová zelenina z čeľade mrkvovitých (Apiaceae), príbuzná petržlenu, kôpru či anízu. Pestuje sa pre svoj koreň, ktorý je bohatý na vitamíny, minerály a antioxidanty. Hoci je mrkva dvojročná rastlina, najčastejšie sa pestuje ako jednoročná. V prvom roku rastlina vytvorí vňať a koreň, ktorý zdužnatie a zhromažďuje živiny.

Pestovanie mrkvy ponúka viacero výhod. Táto zelenina je pomerne odolná voči nepriaznivým podmienkam a skladovateľná po dlhé mesiace.

Mrkva obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá. "Mrkva je dobrá na oči”, hovorievali naše mamy a staré mamy. Stala sa takou silnou asociáciou k zdraviu nášho zraku, že tomu veríme dodnes. A koniec-koncov je to aj čiastočne pravda. Mrkva síce nenapraví chyby zraku, ale zlepšuje stav sietnice a pôsobí preventívne voči vzniku zeleného a šedého zákalu, obsahuje betakarotén, vitamín C, vitamíny B, A, E a K, minerály mangán a draslík. Pomáha v prevencii kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny hrubého čreva. Mrkva je jednou z mála druhov zeleniny, ktorá je výživnejšia po tepelnej príprave. Zdravé stravovanie je jej druhé meno. Neváhajte a zaraďte sadenie mrkvy do vašich jarných záhradkárskych plánov.

Mrkvu obyčajnú (Daucus carota) môžeme rozdeliť na dva poddruhy:

• Mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota): Ide o pôvodnú, nešľachtenú formu, ktorá rastie divoko v prírode.
• Mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus): Je kultúrna forma mrkvy, ktorá sa pestuje pre svoje korene.

Medzi záhradkármi sa mrkva často delí na:

• Skoré odrody (karotky): Majú zvyčajne tupé korene, jemnú dužinu, sú sladšie a menej vhodné na dlhodobé skladovanie. Zberajú sa ako prvé.
• Stredne skoré odrody: Napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'.
• Neskoré odrody: Sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa na jeseň. Majú väčšie, tmavšie korene, výraznú chuť a hrubšiu šupku.

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkvy. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.

Príprava na výsadbu mrkvy začína výberom odrody a miesta v záhrade. Prevzdušnite pôdu prekyprením. Získate tak lepšiu schopnosť zadržiavania vlahy a živín. V prípade, že vaša zem nemá neutrálne až zásadité pH, pôdu pohnojte. Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz.

Podmienky pre úspešné pestovanie

Pôda

Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy. Ťažké, ílovité alebo kamenisté pôdy spôsobujú deformáciu koreňov, preto je potrebné pôdu pred výsevom dôkladne pripraviť. Ak je vaša pôda príliš ťažká, pridajte do nej piesok alebo organickú hmotu.

Mrkva nemá rada kyslú pôdu, ale môžete jej pomôcť vápením pôdy na jeseň, prípadne hnojením na jar. Pôda by mala byť hlinito-piesočnatá, pri optimálnej závlahe môže byť aj piesočnatá. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach.

Na pestovanie mrkvy je dôležité si uvedomiť, že rastlina má rada slnečné a otvorené miesta. Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny.

Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde.

Výsev

Je jar, vtáčiky štebocú, slniečko hreje a záhrada je ako stvorená pre nový život. Pravý čas pre sadenie mrkvy! Ako na to? Začnite výberom odrody a miesta v záhrade.

Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Mrkvu je ideálne vysievať priamo na záhon na jar, keď sa pôda ohreje na približne 10 °C. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlboko do riadkov vzdialených 20-30 cm. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť.

Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Semená na pestovanie mrkvy sa musia najprv namočiť do teplej vody na 12-24 hodín. Semená, ktoré sú vhodne pripravené, sa usadia na dne a prázdne vyplávajú na hladinu. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Dodržiavajte priemernú vzdialenosť medzi riadkami 15-20 cm. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 - 35 cm. Hĺbka sejby je 1 - 3 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Dodržiavajte hĺbku 1,5-2 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam. Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou.

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.

Sadenie mrkvy nie je náročná činnosť. Osivo sa seje priamo do pôdy a nepotrebujete skleník alebo predpestované priesady. Voľte hriadky v záhrade, kde ste aspoň štyri roky nepestovali koreňovú zeleninu, ale hlúboviny ako kapusta, kel, brokolica.

Ako sme už vyššie spomínali, sadenie mrkvy prebieha do rovných radov s rozostupmi. Keď vasa mrkvička ukáže prvé listy, je čas ju preriediť, ak vyrástla príliš nahusto. Záhradkári majú na to výraz jednotenie, prípadne pretrhávanie. Jednotením zabezpečíte, že každá rastlina bude mať dosť priestoru na rast a koreň porastie do optimálnych rozmerov.

Zálievka

Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Pravidelná, ale primeraná zálievka: Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom. Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti. Mrkva nemá rada premočenú pôdu, takže stačí len primerane a pravidelne polievať, aby nedochádzalo k pukaniu koreňov.

Hnojenie

Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo) alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú vývoj koreňov. starej sile - druhý až tretí rok po aplikácii maštaľného hnoja. Pri jarnom výseve však môže byť prínosné mierne prihnojenie dusíkom, avšak nie viac ako tri týždne pred sejbou.

Starostlivosť počas rastu

Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní. Po vyklíčení rastlín je dôležité mladé sadenice preriediť, aby korene mali dostatok priestoru pre rast. Keď sadenice dosiahnu výšku približne 5 cm, začnite ich preriediť. Následná údržba potom nie je zložitá. Sadenie mrkvy môžete realizovať na jar alebo na jeseň. Každé balenie obsahuje informáciu kedy je na to vhodný čas. Všeobecne je lepšie mrkvu sadiť na jar, vtedy môžete vysadiť akúkoľvek odrodu.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Jedným z najväčších nepriateľov mrkvy je mrkvová muška, ktorej larvy napádajú korene a spôsobujú ich poškodenie. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová. Mrkvová muška môže byť odradená pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky. Nezabudnite vytrhávať burinu, ktorá dusí každú rastlinu a chrániť ju proti škodcom, väčšinou však s pomocou chémie. Ak chémiu vo vašej záhrade používať nechcete, zvážte takzvané partnerské pestovanie zeleniny.

Taká mrkva sa znáša so všetkými druhmi a je vhodné do jej blízkosti sadiť cibuľu, pór alebo kapucínku, ktoré účinne odpudzujú jej škodcov.

Zber a skladovanie

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Mrkva je zrelá približne 70-80 dní po výseve, v závislosti od odrody a podmienok. Pri zbere používajte vidly alebo rýľ, aby ste mrkvu jemne vytiahli zo zeme bez poškodenia koreňov. Po zbere odstráňte listy, pretože tie odoberajú živiny z koreňa.

Ak čakáte s výsadbou mrkvy na jeseň, je potrebné vybrať vhodnú odrodu a počkať na optimálne podmienky. Kľúčové je počasie, teploty či premočenosť pôdy. Mrkvu skladujte na chladnom, tmavom mieste, ako je pivnica alebo chladnička.

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.

Odrody mrkvy

Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach.

Sadenie mrkvy môžete realizovať na jar alebo na jeseň. Každé balenie obsahuje informáciu kedy je na to vhodný čas. Všeobecne je lepšie mrkvu sadiť na jar, vtedy môžete vysadiť akúkoľvek odrodu. Najskorší termín prvého výsevu je marec až apríl. Vtedy sa sadí skorá mrkva.

• Chantenay: Má kratší a hrubší koreň, ideálny na pestovanie v ťažších pôdach.
• Nantes: Jedna z najobľúbenejších odrôd s dlhým, rovným koreňom, jemnou textúrou a sladkou chuťou.
• Imperator: Má veľmi dlhé a tenké korene, ideálna na komerčné pestovanie.
• Danvers: Má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
• Fialová mrkva: Má výraznú fialovú farbu a je bohatá na antioxidanty. Je ideálny pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné a vizuálne zaujímavé.

Ďalšie odrody: Pariser Markt - Parabell, Pariser Markt - Karussell, Kundulus, Konfrix, Rubin, Parmex a Planet. Bauers Kieler Rote, Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími, Juwarot, Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i.

Existuje množstvo odrôd mrkvy, ktoré sa líšia dobou zrenia, tvarom, farbou a chuťou.

• Caltona: Neskorá, vysokoúrodná odroda s veľkými, šťavnatými a sladkými koreňmi. Vhodná na priamu konzumáciu, spracovanie aj dlhodobé skladovanie.
• Nantes 2: Skorá odroda, vhodná na rýchlenie vo fóliovníkoch, skleníkoch a pareniskách. Má jemnú, chutnú a sýto sfarbenú dužinu.
• Nantes 3: Výborne sa hodí na pestovanie od leta do jesene. Vyznačuje sa výbornou výnosnosťou a tvarovou vyrovnanosťou.
• Karotina: Poloskorá odroda, vhodná na rýchlenie i poľné pestovanie. Dužina je sladká, intenzívne sfarbená a obsahuje veľa karoténu.
• Olympia: Tradičná kvalitná výnosná neskorá odroda s veľmi dobrou skladovateľnosťou.
• Rubína: Dlhé korene sa vyznačujú dužinou s výbornou chuťou, intenzívnym sfarbením a vysokým obsahom karoténov. Je odolná proti vybiehaniu do kvetu, praskaniu a vetveniu koreňov.
• Flakkee 2: Neskorá odroda s hrubým koreňom, ktorý dorastá až do dĺžky 25 cm. Je intenzívne oranžovo sfarbený s ľahším jadrom a skvelou chuťou. Je nenáročná na pestovanie aj v menej výživných pôdach.
• Purple Haze: Zaujímavá odroda s temne fialovou farbou a žíhaním.
• Kráska: Výnosná, poloskorá karotka pre letné až jesenné pestovanie. Vytvára dlhé, tenké, valcovité, tupo zakončené korene s dobrým vnútorným vyfarbením.

Ďalšie odrody:

• Neskorá hybridná odroda mrkvy typu Flakkee s oranžovou až jemne červenou farbou.
• Neskorá odroda typu Berlikum s dlhým koreňom (20-22 cm), hladkým, valcovitým s polotupým až tupým zakončením. Má vysokú odolnosť proti škvrnitosti listov a proti praskaniu koreňov.
• Neskorá odroda mrkvy typu Flakkee s veľmi dobrou skladovateľnosťou. Korene sú dlhé 23-25 cm, pekne vyfarbené s hladkým povrchom.
• Poloskorá odroda nantézskeho typu. Korene sú dlhé 18-20 cm, valcovitého tvaru s tupým zakončením.
• Neskorá, veľmi výnosná mrkva typu Flakee vhodná na zimné skladovanie. Koreň je valcovitý, v dolnej časti sa zužuje.
• Kvalitná karotka určená pre priamy konzum a krátkodobé skladovanie.
• Neskorá až veľmi neskorá odroda na jesenné pestovanie. Korene sú dlhé, prevažne s tupo špicatým zakončením a stredne intenzívnym oranžovým vonkajším aj vnútorným sfarbením.
• Poloskorá odroda typu Chantenay, určená na priamy konzum, konzerváciu i strednodobé skladovanie. Koreň je krátky, trojuholníkovitý s tupým zakončením a dĺžkou 11-13 cm.
• Odroda nantézskeho typu vhodná na priamy konzum, kuchynskú úpravu, konzerváciu a z neskorých výsevov aj na skladovanie. Koreň je dlhý 18-20 cm.

Pestovanie mrkvy na balkóne

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.

Tajomstvom úspechu pestovania mrkvy v interiéri je dostatok svetla, správna nádoba a vhodná odroda. Bez správnej nádoby to nepôjde - jej výber je prvým krokom k úspešnému pestovaniu. Keďže mrkva rastie do hĺbky, potrebujete kvetináč hlboký minimálne 20 až 30 cm v závislosti od odrody. Mrkve sa najlepšie darí v ľahkej a dobre priepustnej pôde. Najlepšia je kvalitná pôda určená na pestovanie zeleniny. Môžete si však namiešať aj vlastnú - zmes rašeliny, perlitu a kompostu. Nie každá odroda mrkvy je vhodná na pestovanie v kvetináči. Nádobu najprv naplňte kvalitným substrátom a mierne ho zvlhčite. Semienka vysievajte priamo do pôdy, približne 0,5 cm hlboko a 5 cm od seba. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premokrená. Mrkva potrebuje minimálne 6 hodín svetla denne. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, použite pestovateľské LED svetlá. Keď rastliny vyklíčia a dosiahnu výšku 5 cm, vytrhajte najslabšie, aby tie silnejšie mali viac priestoru. Na hnojenie používajte organické hnojivá s nízkym obsahom dusíka, ktoré podporia rast koreňov. Už sa tešíte na chrumkavú úrodu? Mrkvu môžete zberať zvyčajne po 60 až 80 dňoch. Jednoducho ju jemne vytiahnite z pôdy.

TIP: Patríte medzi vášnivých záhradkárov, ktorí sa nedokážu s koncom leta so starostlivosťou o záhradu rozlúčiť? Ak áno, vysaďte si druhy, ktoré budú kvitnúť alebo plodiť až do prvých mrazov. So starostlivosťou o zeleninu na jeseň vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

tags: #mrkva #obyčajná #pestovanie

Populárne príspevky:

• Škodlivosť zmrzliny
• Recept na cuketový koláč
• Recept na gaštanovú tortu
• Zimné kŕmenie vtákov
• Recept na vajcia v sáčku