Pestovanie mrkvy s krátkym koreňom: Sprievodca pre bohatú úrodu

Mrkva je v našich kuchyniach nepostrádateľná, či už surová alebo tepelne upravená. Okrem kulinárskeho využitia má aj preukázané liečivé účinky, ako je zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu, podpora pri zápche, ochoreniach pečene, obličiek a ciev, a je známa aj pre svoj vplyv na kvalitu zraku. Existuje mnoho odrôd mrkvy - okrúhle, dlhé, špicaté, kŕmne, od oranžových po červené, biele, žlté či fialové, skoré alebo neskoré. Tento článok sa zameriava na pestovanie mrkvy s krátkym koreňom a poskytuje užitočné rady pre dosiahnutie bohatej a zdravej úrody.

Rozmanitosť odrôd mrkvy

Mrkva nie je len jedna. Môžeme si vybrať z množstva odrôd, ktoré sa líšia tvarom, farbou a dobou zrenia. Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, no dnes sú dostupné aj farebné varianty ako fialová, biela či žltá. Podľa botanikov bola pôvodná mrkva žltá, no táto je často vláknitá a drevnatá.

Typy mrkvy podľa tvaru koreňa

Existuje niekoľko typov mrkvy, ktoré sa líšia tvarom koreňa a použitím:

• Nantes: Známy dlhým a okrúhlym koreňom, vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú konzumáciu.
• Pariser: Špeciálny typ s odrodou ‘Pariser Markt’, ktorá má krátky guľovitý koreň.
• Chantenay: S kratším, silnejším koreňom, vhodný na skladovanie, priemyselné spracovanie a výrobu džúsov.
• Kuroda: Japonský typ, napríklad odroda ‘Konráda’, náchylná na chlad, preto si treba dávať pozor na dátum výsevu.
• Berlikumer: Medzityp medzi Chantenay a Nantes, s dlhým, ale širším a väčším koreňom, ako napríklad odroda ‘Koloseum’.

Farebné odrody mrkvy

Spôsob pestovania farebných odrôd mrkvy je rovnaký ako pri oranžových odrodách, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Šľachtitelia sa pri týchto farebných typoch zameriavajú hlavne na farbu.

Výber správnej odrody a príprava pôdy

Pri výbere odrody mrkvy je dôležité zvážiť typ pôdy. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde, kde sa budú ohýbať a deformovať. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhýbať dlhým koreňom a voliť kratšie odrody.

Príprava pôdy

Pôdu na výsev mrkvy pripravujeme na jar. Z hľadiska vlahových podmienok sa odporúča príprava už na jeseň. Ak nemáme vhodnú pôdu, odporúčame lepšie prekyprenie. Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka. Špeciálne pripraviť pôdu sa asi nedá, ale odporúčam lepšie prekyprenie. Ak máme ťažší typ pôdy, mrkvu si môžeme dopestovať, ale môžeme sa stretnúť v problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Predsa len, keď koreň narastie do hĺbky pôdy, musíme ho z nej potom dostať.

Výsev mrkvy

Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Pri odrodách je dobré vedieť, že existujú veľmi skoré až neskoré odrody, ktoré si záhradkári niekedy pletú. Neskorá odroda znamená, že je potrebné, aby bola dlho na poli, takže je lepšie ju vysievať na jar. Ak chcete mať mrkvu čo najskôr, odporúčam vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser, ktorá je veľmi skorá a chutná. Potom môžete vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer.

Pestovanie mrkvy v hrobliach

Dlhodobo sa odporúča záhradkárom vytvoriť väčšie a širšie hrobčeky, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu pôdy. Takýto spôsob zároveň uľahčuje rast koreňov do pôdy a ich následný zber. Na vrchu hrobčeku by mal byť dvojriadok, prípadne trojriadok koreňovej zeleniny.

Pestovanie mrkvy mimo záhrady

Pri štandardných odrodách by bolo pestovanie v kvetináči problematické, pretože koreň potrebuje dostatok priestoru na rast. Pestovanie mrkvy v skleníku sa príliš neodporúča, maximálne ak máme miesto, ktoré sa dá dočasne prikryť skleneným krytom. Hlavnou výhodou je skorosť.

Starostlivosť o mrkvu počas vegetácie

Zálievka

Zálievka je kľúčová práve pri klíčení. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením. Pri pestovaní v hrobliach sa odporúča po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu.

Hnojenie

Všeobecne sa odporúča, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu nijak zvlášť hnojiť. Mrkvu nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky, pretože rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov.

Odstraňovanie buriny

Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka.

Jednotenie

Ak sme nepoužili výsevné pásiky, čaká nás jednotenie. Rastliny môžeme pretrhávať, keď majú maternicové lístky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Ak ide napríklad o odrodu ‘Tena’, čo je typ Chantenay, ktorý vytvára síce krátke, ale široké korene, môžeme medzi rastlinami nechať medzeru 4-5 centimetrov. Naopak, ak zasejeme karotku, typicky odrodu ‘Nantes’ alebo ‘Anina’, ktorá robí pekné dlhé korene, a chceme zbierať priebežne, môžeme nechať porast trochu hustejší.

Zber mrkvy

Pri zbere sa musíme pozrieť na koreň a odhadom posúdiť, či je už zrelý. Mali by sme počkať, kým mrkve krásne dozreje pokožka. Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne. Úrodu treba pozbierať pred prvými mrazmi. Akonáhle niečo zmrzne, nejaké poškodenie nastane. Inak odporúčame zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí.

Spoločné pestovanie s inými plodinami

Mrkvu sa dá pestovať so spomínanou reďkovkou. Reďkovka však na záhone dlho nevydrží - je tam zo začiatku vegetácie, potom ju pozbierame a zostane nám iba mrkva. Rovnako sa dá na jar vysiať alebo vysadiť aj šalát.

Najčastejšie chyby pri pestovaní mrkvy

Častou chybou sú príliš skoré výsevy, ktoré vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa. Ďalším problém býva nesprávna zálievka. Záhradkári síce zalievajú každý deň, ale veľmi ľahučko, čím podporia vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú.

Choroby a škodcovia mrkvy

Mrkvu zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám. Ak sú napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. V prípade, že sa vošky zletia na malú mrkvu, sú schopné porast úplne zdecimovať. Záhradkári sa často stretávajú s dierami v mrkve, ktoré spôsobuje vŕtavka mrkvová. Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava.

Skladovanie mrkvy

Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Niektorí záhradkári skladujú zeleninu priamo v hline, v ktorej rástla, a korene nedočisťujú, ale nechávajú ľahko zabalené v hline, ktorá ich ochráni pred vonkajšími vplyvmi. Iní skladujú koreňovú zeleninu v debničkách alebo nádobách naplnených pieskom. Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne.

Odrody mrkvy s krátkym koreňom

Medzi odrody mrkvy s krátkym koreňom patria:

• Parijse Markt 4: Má krátky guľovitý koreň.
• Tena F1: Poloneskorá hybridná odroda mrkvy typu Chantenay s krátkym širokým koreňom.
• ’Rondo‘: Veľmi skorá odroda s guľovitým koreňom a krátkym vegetačným obdobím (70 - 80 dní).
• ’Aron F1‘: Veľmi skorá hybridná odroda s valcovitým koreňom dlhým 10 - 12 cm.
• ’Marion F1‘: Skorý hybrid s valcovitým koreňom s tupým zakončením, ktorý dosahuje dĺžku 15 - 17 cm.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové vlastnosti vybraných odrôd mrkvy s krátkym koreňom:

tags: #mrkva #s #krátkym #koreňom #pestovanie

Populárne príspevky:

• Riziká mikrovlnného varenia
• Zdravý jablkový koláč
• Recept na osviežujúcu limonádu
• Mäso so zelerovou omáčkou: rýchly obed
• Všetko o Tarrington House Tonofo