Múka Čierny Klas: Zloženie a Využitie

Múka je základnou potravinou v mnohých kultúrach po celom svete. Používa sa na prípravu chleba, pečiva, cestovín a mnohých ďalších jedál. Existuje mnoho druhov múky, ktoré sa líšia zložením, nutričnými hodnotami a použitím.

V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy múky, ich zloženie a využitie v kuchyni.

Druhy múky

Existuje široká škála múk, ktoré sa líšia surovinou, z ktorej sú vyrobené, a spôsobom spracovania. Medzi najbežnejšie patria:

• Pšeničná múka
• Ražná múka
• Špaldová múka
• Ryžová múka
• Kukuričná múka
• Pohánková múka
• Mandľová múka
• Kokosová múka
• Tapioková múka

Každá z týchto múk má svoje špecifické vlastnosti a využitie.

Pšeničná múka

Pšenica je najdôležitejšia chlebová obilnina s vysokým podielom bielkovín a kvalitného lepku. Celé zrno obsahuje mnoho vitamínov (skupina B, najmä tiamín) a minerálnych látok (vápnik, železo, fosfor), najmä v obalovej vrstve a klíčku.

Klíčky sú zdrojom biologicky vysoko hodnotných látok a obsahujú všetky vitamíny skupiny B, vitamíny A, C, D a E. Klíčok zostáva prítomný v celozrnnej múke, takže výživná hodnota tejto múky je vyššia oproti múke bielej.

Ražná múka

História raže je spojená predovšetkým s Európou. Raž je typická a charakteristická plodina starých Slovanov, tak, ako bol ovos pre germánske kmene. Pre svoju nízku náročnosť na klimatické podmienky je najviac rozšírená v krajinách s miernym a chladným podnebím. Nutričná hodnota raže je veľmi vysoká. Raž obsahuje asi 70% sacharidov, 9-15 % bielkovín, 1,5 % tuku, vlákninu a veľa minerálnych prvkov (draslík, fosfor, železo, síru, fluór atď.). Celozrnná ražná múka blahodarne pôsobí na činnosť čriev, proti zápche, hemoroidom, nádorom.

Raž je veľmi vhodná na nakličovanie. Naklíčené zrnká majú v porovnaní s pšenicou sviežejšiu a šťavnatejšiu chuť. Výborná je na pečenie chleba s kváskom, perníkov a cestovín. Chlieb má zaujímavú chuť a tmavšiu farbu. Ražnú múku môžeme pridať i do pšeničných nekysnutých placiek. Pražená raž je základom tmavej kávoviny (melty).

Jačmenná múka

Jačmeň je veľmi starou obilninou, minimálne 10 000 rokov, pestuje sa od počiatkov poľnohospodárskej činnosti človeka. Bol dôležitou plodinou Grékov a Rimanov, pre ktorých bola jačmenná kaša bežným jedlom a slúžila aj ako obeť bohom. Sumerovia, Babyloňania a Egypťania z jačmeňa tiež varili pivo.

Jačmenné zrno je predovšetkým zdrojom sacharidov (75 - 85%) a bielkovín (11 - 13%), v menšej miere obsahuje tuky (2 - 3%). Okrem základných látok je zdrojom vitamínov skupiny B a E a minerálnych látok. Vďaka vysokému obsahu vitamínu B5 chráni pred zápalmi kože a zabraňuje šediveniu vlasov. Rozpustná časť vlákniny významne znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Jačmeň kladne ovplyvňuje vredové žalúdočné choroby, znižuje výskyt kardiovaskulárnych a rakovinových ochorení.

Prosna múka

Proso patrí popri pšenici a jačmeni k najstarším kultúrnym plodinám. Jeho pravlasťou je Čína, východná Ázia a India. Postupne ho vytláčali pšenica, raž, neskôr ryža a kukurica. Proso bolo jednou z hlavných obilovín Slovanov, ktorí ho konzumovali v podobe výživných kaší, placiek a polievok. Najviac konzumovaný produkt vyrobený z prosa je pšeno. Získava sa odstránením plevy zo zrna prosa. Pšeno má optimálne výživné vlastnosti, je veľmi chutné a ľahko stráviteľné. Dôležitá je neprítomnosť lepku, preto sa odporúča pri bezlepkovej diéte. Obsah tuku je vyšší ako u ostatných obilnín, najviac tuku sa nachádza v klíčku. Pšeno je významným zdrojom vitamínov skupiny B a železa. Svojou nutričnou hodnotou sa pšeno vyrovná ovseným vločkám.

Pohánková múka

Pohánka nepatrí botanicky medzi obilniny, ale využitie semien je podobné ako u ostatných obilnín. Historickou pravlasťou pohánky siatej je juhovýchodná Ázia, pravdepodobne oblasť Himalájí. Pestovanie pohánky sa rozšírilo aj na sever na územie bývalého Ruska. Pohánka bola v prevažnej miere potravina chudobnej vrstvy obyvateľstva. V posledných rokoch získava pohánka stále väčšiu popularitu. Je to spôsobené vysokou nutričnou a dietetickou hodnotou semien aj vňate, ale aj skutočnosťou, že je vhodná pre pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve.

Pohánka je veľmi hodnotnou súčasťou ľudskej výživy, vyznačuje sa liečebnými účinkami, predovšetkým pre obsah rutínu, ktorý má priaznivý vplyv na srdce a cievy, pečeň, tráviace orgány, posilňuje imunitný systém, zvyšuje pružnosť cievnych stien, reguluje krvnú zrážanlivosť a obsah cholesterolu v krvi. Neobsahuje lepok, preto je vhodná pre ľudí trpiacich celiakiou a doporučuje sa pri ochoreniach tráviaceho ústrojenstva.

Bezlepkové alternatívy múky

Pre ľudí s celiakiou alebo intoleranciou na lepok je dôležité nájsť vhodné alternatívy k pšeničnej múke. Medzi najpopulárnejšie bezlepkové múky patria:

• Ryžová múka
• Kukuričná múka
• Pohánková múka
• Mandľová múka
• Kokosová múka
• Tapioková múka

Ryžová múka

Ryžová múka je vhodná do bezlepkového pečenia, na kváskové bezlepkové chlebíky či na vysmážanie. Tuky, bielkoviny a...

Mandľová múka

Blanšírovaná mandľová múka sa bežne používa pri bezlepkovom a nízkosacharidovom pečení ako náhrada pšeničnej múky.

Tapioková múka

BIO Tapioková múka je bezlepková alternatíva ku klasickej pšeničnej múke.

Využitie múky v kuchyni

Múka má všestranné využitie v kuchyni. Používa sa na:

• Pečenie chleba a pečiva
• Prípravu cestovín
• Zahusťovanie polievok a omáčok
• Obaľovanie mäsa a zeleniny
• Prípravu placiek a palaciniek

Pri výbere múky je dôležité zvážiť jej vlastnosti a účel použitia. Napríklad, na prípravu kysnutého cesta je vhodná pšeničná múka s vysokým obsahom lepku, zatiaľ čo na prípravu bezlepkových jedál je potrebné použiť bezlepkové múky.

Tabuľka porovnania nutričných hodnôt rôznych druhov múky (na 100g)

tags: #múka #cierny #klas #zloženie

Populárne príspevky:

• Najlepšie omáčky k pečenému hovädziemu
• Šťavnaté bravčové rezne: Medová marináda
• Ako si vybrať kvalitný celozrnný chlieb
• Všetko o bravčovom mletom mäse
• Kulinársky sprievodca