Mysleli si, že táto ryba už vyhynula: Objav „ryby bez tváre“ a ďalšie zaujímavosti roku 2017
Naša planéta je ešte aj dnes pre človeka veľkým tajomstvom. Napriek tomu, ako veľmi sme si Zem podrobili, ešte aj v roku 2017 odborníci objavujú doposiaľ neznáme druhy živočíchov a rastlín. Najväčšou záhadou sú pre ľudstvo hĺbky oceánov či dažďové lesy, kde príroda stále ukrýva mnoho tajomstiev. Zoznámte sa s niekoľkými druhmi, ktoré sa podarilo počas tohto roku objaviť.
Objavy roku 2017
V roku 2017 sme sa dočkali aj objavu nového druhu primátov. Ide o druh orangutana nazvaného Tapanuli podľa oblasti na ostrove Sumatra. V zozname sa objavuje aj ďalší primát. Titi Miltonov pomenovaný po Miltonovi Thiago de Mello, slávnom odborníkovi na primáty, bol nájdený v Brazílii a jedná sa o tunajší endemit, teda druh, ktorý nikde inde na svete nenájdete.
Nový druh gibona žijúceho v čínskych horách Gaoligong nazval výskumný tím Skywalker práve podľa paralely so sériou Star Wars. Podľa objaviteľov ide o výnimočný objav nového druhu v oblasti, kde človek prírode ukrajuje z jej prirodzeného prostredia. Tak znie oficiálny názov krevety, ktorú sa podarilo objaviť v blízkosti Perlového súostrovia v Panamskom zálive - Synalpheus pinkfloydi.
„Ryba bez tváre“ a ďalšie zaujímavosti
Stratená bola celé storočie, no rok 2017 ukázal, že predsa stále existuje. Tento druh „ryby bez tváre“ znovuobjavila výskumná loď vedeckej agentúry CSIRO pri mapovaní morského dna v blízkosti Austrálie.
Typhlonus nasus, známa aj ako "ryba bez tváre"
Vďaka tmavošedému sfarbeniu a veľkým svetlým škvrnám, ostala táto ryba neformálne pomenovaná ako „white-ball acari“ (slovenský názov zatiaľ neexistuje). Túto „svietiacu“ hviezdovku objavili celkom náhodu. Nájsť sa ju podarilo v brazílskej rieke Xingu v oblasti Amazonského pralesa, kde tento rok objavili viac ako 381 nových druhov živočíchov. Tento druh vzácnej, v noci aktívnej ryby, možno hneď po objavení považovať za ohrozený.
V dažďových pralesoch Guyany objavili vedci približne 30 rôznych druhov doposiaľ nepoznaných živočíchov. Medzi nimi aj takúto netradične sfarbenú tarantulu. Aj keď si jej objaviteľ myslí, že ide o nový druh, podľa niektorých odborníkov to tak byť nemusí. Podobné modré tarantuly sú typické pre oblasť južnej Ázie.
Až 4 nové druhy miniatúrnych žiab menších ako ľudský necht, objavili vedci v odľahlých častiach Indie. Výskumný tým pracoval v oblasti pohoria Západný Ghát celkom 5 rokov a tvrdí, že miniatúrnych žiab je tam mnoho.
Za ohromný objav prvej európskej jaskynnej ryby sa postaral amatérsky potápač Joachim Kreiselmaier z Nemecka. 10 dňová expedícia pod vedením Busha Blitza na austrálsky polostrov Cape York priniesla ovocie. Konkrétne objavenie 50 nových druhov pavúkov žijúcich na tomto severnom cípe krajiny. Celých 50 rokov si Briti mysleli, že tento vzácny druh vyhynul. Rok 2017 však ukázal, že to tak nie je. Vzácny britský endemit bol v histórii nájdený len trikrát a vždy v južnej časti Anglicka.
Daniel Jablonski z Univerzity Komenského je meno slovenského vedca, ktoré sa v roku 2017 objavilo v mnohých zahraničných médiách. Môže za to objav nového druhu európskeho hada - užovky obojkovej, ktorá žije na území Francúzska, Talianska, západného Nemecka, Veľkej Británie a Švajčiarska.
Ochrana biodiverzity
Ochrana prírody a lesov
Práve vďaka novým objavom si uvedomujeme aká krehká je rovnováha života na našej planéte. Miliardy rokov dokázala vytvoriť obrovskú rozmanitosť organizmov. (až 47 tisíc stavovcov a zhruba milión druhov hmyzu) a “iba” 250 - 340 tisíc druhov rastlín. Súčasťou evolúcie biosféry bolo vždy aj vymieranie druhov. Avšak, v súčasnosti dochádza k zrýchleniu tohto procesu vplyvom intenzívneho antropogénneho pôsobenia. Odlesňovanie dosiahlo rozsah 15,4 milióna hektárov (0,8 % celkovej plochy ročne). Ešte okolo roku 1000 asi 90 % plochy Európy pokrývali lesy. Napriek tomu ochrana niektorých ohrozených druhov nie je zabezpečená dostatočne.
Les, musíme v ňom mať vlkov. Tento prístup je veľmi zvláštny. Vlk je súčasťou prirodzených lesov karpatského typu a biodiverzity karpatského lesa. Strata druhov má za následok narušenie medzidruhových a medziekosystémových vzťahov. Strata biodiverzity zhoršuje ekosystém lesa a krajina zhoršením vlastnej ekologickej stability. Strata druhov môže spôsobiť zánik ďalších druhov a vymretie mnohých úzko špecializovaných parazitov. Dôležitá nie je len početnosť druhov, ale aj ich genetická variabilita, ktorá umožňuje adaptáciu na meniace sa podmienky a vznik nových druhov. Preto je strata genetickej diverzity ešte významnejšia, ako strata plynúca z početnosti druhov.
Lesoochranárske zoskupenie VLK spája priateľov prírody z celého Slovenska, ktorí sa rozhodli aktívne pomôcť stabilite krajiny záchranou prirodzených lesov. Ich cieľom je aktívne pomôcť jeho záchrane a trochu odsunúť holorub z jeho výslnia najpoužívanejšieho hospodárskeho spôsobu.
tags: #mysleli #ze #ta #ryba #uz #vyhynula
