Pozemkové Úpravy, Sebestačnosť a Výzvy v Slovenskom Poľnohospodárstve
Národná rada Slovenskej republiky ešte koncom marca schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorú 9. marca uznesením schválila naša vláda. Cieľom novely je zrýchlenie procesov za nižšie náklady a reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine.
Ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné pozemky a zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva. Na základe novely by sa od septembra tohto roka mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav.
Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad.
V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci.
„Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort.
Sebestačnosť v Produkcii Potravín
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil koncom septembra s príhovorom počas 57. Medzinárodného poľnohospodárskeho a potravinárskeho veľtrhu Agrokomplex 2021 v Nitre. Zamyslel sa však nad pojmom sebestačnosť. Dovolím si k týmto definíciám nastoliť niekoľko poznámok a otázok. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa?
Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku.
Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka.
Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.
Ing. Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska uviedol: „Ovocinárstvo nebude problémom u nás vtedy, keď využijeme našu úroveň poznania, ktorú si musíme neustále zvyšovať a ak dokážeme eliminovať negatívne faktory. Vtedy budeme mať šancu nadýchnuť sa. Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ.“
Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov.
V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.
Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy.
Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné.
Zdražovanie Potravín
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Ako prvý to pocíti segment gastra, kde si už od novembra zákazníci priplatia v priemere päť percent. Do konca roka majú nasledovať aj obchody, firma už s nimi začala komunikovať.
Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. „V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku. Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka.
Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie. Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari.
Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú. „Naši potravinári s obchodníkmi komunikujú, ale realita zvyšovania odbytových cien zatiaľ neodráža skutočnosť,“ upozorňuje Holéciová.
Aj predajcovia sa chcú držať na podobných úrovniach čo najdlhšie. Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa pretavia do reality.
Kupujeme pozemok: Na čo všetko nezabudnúť a na čo si dať pozor?
Kde Zistíte, Či Parcela, O Ktorú Máte Záujem, Je Stavebná
Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest. Zverejňujú ich na svojich webových stránkach. Ak sa teda rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán.
Ak má už obec alebo mesto plán odklepnutý a vy idete kupovať pozemok s tým, že by ste na ňom chceli stavať, mali by ste sa práve z aktuálneho územného plánu dozvedieť, či parcela podľa parcelného čísla je vôbec vyčlenená na podobnú výstavbu.
Všetky informácie o nehnuteľnostiach by sa mali dostať na jednu webovú stránku.
tags: #najlacnejsia #kapusta #na #nakladanie #michalovce #predaj
