Najlacnejšie jedlá po záruke: Aké sú riziká a kedy je to ešte bezpečné?
V dnešnej dobe, kedy sa snažíme šetriť a zároveň minimalizovať plytvanie potravinami, sa často stretávame s otázkou, či je bezpečné konzumovať jedlá po dátume spotreby. V chladničke sa občas nájde zabudnutý jogurt, syr či balíček šalátu, a čísla na obale ukazujú, že už pár dní neplatí dátum spotreby. Jesť jedlo po záruke nie je nič výnimočné - väčšina ľudí to už urobila, možno aj bez toho, aby si to uvedomila. Väčším problémom je plytvanie, keď vyhadzujeme výrobky úplne zbytočne. No pri niektorých potravinách sa kompromisy naozaj neoplatia - môžu spôsobiť vážne tráviace ťažkosti, a to je ten lepší prípad.
Ako sa vyznať v dátumoch na obale
Výrobcovia používajú dva rôzne pojmy: „Spotrebujte do“ a „Minimálna trvanlivosť“. Rozdiel medzi týmito dvoma označeniami je kľúčový - no pri určitých výrobkoch je lepšie neriskovať vôbec.
Spotrebujte do
Tento údaj sa vzťahuje na veľmi citlivé potraviny, ktoré sa po uvedenom dátume jednoducho nesmú predávať. Ani doma by ste ich už nemali jesť. Dátum spotreby alebo použiteľnosti, ktorý sa na potravinách vyznačuje aj ako „spotrebujte do“, zase stanovuje dobu, dokedy je zaručená zdravotná bezpečnosť rýchlo kaziacich sa potravín.
„Typicky sa s takýmto označením stretnete pri rybách, mäse a výrobkoch z chladiaceho pultu. Ide o výrobky, ktoré sa po uplynutí dátumu spotreby nesmú ďalej predávať. A to ani so zľavou či s upozornením,“ vysvetlil dTest. Potravina sa po uplynutí dátumu spotreby (use by date / zu verbrauchen bis) sa nesmie ďalej predávať.
Minimálna trvanlivosť
Pri dlhšie skladovateľných potravinách ide skôr o odporúčanie. Takéto jedlá sa môžu predávať aj po uplynutí dátumu, ak sú v poriadku. Väčšinou nepredstavujú riziko ani pri miernom oneskorení. Potraviny sa môžu predávať aj po dátume minimálnej trvanlivosti. Môžu síce zmeniť pôvodnú chuť, vôňu či konzistenciu, no zdraviu nemusia nijako ublížiť. Ide o prípady, keď sa výrobok skladuje v odporúčaných podmienkach a nemá porušený ochranný obal. Upozornila na to spotrebiteľská organizácia dTest. Apeluje však na ľudí, aby výrobky najskôr otestovali.
Najrizikovejšie potraviny po záruke
Nie všetky potraviny sa kazia rovnako rýchlo.
Tieto patria medzi tie, ktoré by ste po expirácii rozhodne nemali konzumovať:
- Mäso, ryby a morské plody: Surové mäso aj ryby sú ideálnym podhubím pre množenie baktérií. Najviac ohrozené sú hydina, mleté mäso a všetky druhy rýb. Ak sa blíži dátum spotreby, treba byť mimoriadne opatrný. Ak výrobok zapácha alebo má zvláštny povrch, okamžite patrí do koša. Čerstvé mäso a ryby - po dátume spotreby ich nekonzumujte.
- Čerstvo lisované šťavy: „Raw“ šťavy sú obľúbené, no práve kvôli tomu, že nie sú pasterizované, vydržia len veľmi krátko. Bez konzervantov a tepelnej úpravy sa v nich rýchlo množia baktérie či kvasinky. Po dátume spotreby ich pitie predstavuje zbytočné riziko.
- Nepasterizované mliečne výrobky: Mlieko a syry, ktoré neprešli tepelnou úpravou, sú ďalším zdrojom nebezpečenstva. Bez ochrany vysokej teploty alebo iného konzervačného postupu sa mikroorganizmy množia závratnou rýchlosťou.
- Šunka a iné údeniny: Šunka má vysoký obsah vody, čo znamená, že sa kazí rýchlejšie než tvrdé salámy. Nebezpečenstvo predstavuje aj pleseň - aj keď sa objaví len na malej časti, nebezpečné spóry prenikajú do celej potraviny. V takom prípade je potrebné vyhodiť celý kus.
- Lahôdky a hotové výrobky z pultu: Zákusky s krémom, chlebíčky s majonézou či šaláty - to všetko sú jedlá, ktoré spájajú rizikové suroviny a často sa predávajú nebalené. Ak sa naruší chladenie alebo obsluha manipuluje s potravinami nesprávne, baktérie majú ideálne podmienky. Preto je dôležité zjesť ich čo najskôr po kúpe. Hotové jedlá a šaláty - rýchlo sa kazia, po záruke ich radšej nejedzte. Lahôdkové šaláty - obsahujú majonézu, ktorá sa rýchlo kazí.
Ako sa rozhodnúť, či jedlo ešte zjesť?
Najlepším poradcom je váš nos a oči. Ak potravina zmenila farbu, vôňu či konzistenciu, radšej neriskujte. Niektoré výrobky možno zachrániť tepelnou úpravou - napríklad údeniny alebo niektoré syry - ale len vtedy, ak na nich nie je pleseň a nezapáchajú.
Dôležitosť prvotnej kontroly kupujúcim
„Spotrebitelia môžu veľakrát naraziť u niektorých predajcov na zľavnené potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti. Predajca však musí takýto tovar ponúkať oddelene od ostatného a musí spotrebiteľa upozorniť, že je po dátume minimálnej trvanlivosti,“ priblížila riaditeľka organizácie Eduarda Hekšová.
Výrobok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti však treba skontrolovať, najmä pomocou zmyslov. Všímať si treba, či nie je nafúknutý obal, či nemá tovar príznaky plesnivenia, prípadne akú má konzistenciu, vôňu či chuť. Pokiaľ sa všetko zdá v poriadku, malo by byť bezpečné potravinu skonzumovať.
Ako otestovať potraviny zmyslami:
- Zrak - všimnite si, či sa na povrchu potraviny netvoria plesne a či je konzistencia primeraná. Napríklad vyzrážaná voda na povrchu jogurtu neprekáža, ale keby ste videli, ze v jogurte sa vytvorili hrudky, radšej ho nejedzte. Taktiež zmena farby nemusí nič znamenať ak ju nesprevádzajú ďalšie znaky pokazenej potraviny.
- Sluch - niekedy sa zíde pri posudzovaní potravín aj ten.
- Chuť - niekedy pokazenú potravinu neodhalíme pomocou predchádzajúcich zmyslov, a tak zistíme, že s ňou nie je niečo v poriadku až keď ju máme v ústach. Nevadí, sústo vypľujte a viac ju nejedzte.
Potraviny, ktoré možno konzumovať aj po záruke
Vyhadzovanie jedla je veľkým problémom modernej doby. Kým jedna časť sveta hladuje, iná nerozumne potravinami plytvá. Chcete zo zmeniť? Stačí len vedieť, ktoré potraviny po záruke sú stále bezpečné, pretože nie všetky musia v tomto prípade skončiť v koši.
- Cestoviny a ryža - suché a dobre zavreté v nejakej praktickej dóze vydržia roky.
- Konzervy - ak nie sú poškodené alebo nafúknuté, bývajú bezpečné aj dlho po záruke.
- Čokoláda - môže sa na nej objaviť biely povlak, ale nie je škodlivý.
- Instantné polievky - bez obáv ich môžete konzumovať aj mesiace po dátume spotreby.
- Cukor - v uzavretej nádobe prežije roky.
- Tvrdé syry - ak nezapáchajú a nemajú pleseň, môžu byť stále vhodné na konzumáciu.
- Káva - ak je v dobre uzavretej nádobe, vydrží dlhé roky.
- Kečup, horčica - neotvorené môžete bez obáv jesť aj rok až dva po záruke.
Potraviny, ktoré treba radšej skontrolovať:
- Jogurt, smotana - dobre skontrolujte chuť a výzor, vydržia dlhšie ako je uvedené na obale. Jogurt v chladničke možno podľa nej zjesť aj päť dní po uplynutí dátumu.
- Mlieko - zatraste krabicou a ovoňajte, ak je kyslé, už ho nekonzumujte.
- Vajcia - vyskúšajte test s vodou, ak na nej plávajú, nekonzumujte ich.
- Maslo - ak je žlté alebo má kyslý zápach, nejedzte ho.
Ako predĺžiť trvanlivosť potravín
Dobre v tme uskladnený med vám vydrží čerstvý snáď navždy (pokiaľ ho nezjete), ak však z neho budete ujedať vždy čistou a suchou lyžičkou. Rovnako robte aj s marmeládou. Ak ju otvoríte a uložíte do chladničky, dodržiavajte túto radu a predĺžite jej životnosť o pár mesiacov. Neotvorená bude dobrá aj rok či dva po skončení záruky.
Podobné je to aj so sterilizovanou zeleninou či konzervami, samozrejme skladovanou v primeraných podmienkach a tme.
Podstatne dlhšie ako je dátum na obale vydrží aj rastlinný olej či čokoláda niektoré ich vlastnosti môžu byť pozmenené, ale nemali by vám nijako ublížiť.
Mliečne výrobky sú na dátumy háklivejšie, no stále platí, že ak sú správne uskladnené, je možné ich konzumovať aj neskôr. Klasické trvanlivé mlieko vydrží neotvorené aj roky. Jogurty aj syry sú neraz jedlé aj mesiac po stanovenej lehote, pokiaľ ste ich ešte neotvorili.
Niektoré potraviny nie sú vyznačené dátumom spotreby či minimálnej trvanlivosti. Ide najmä o čerstvú zeleninu a ovocie, ale aj víno, soľ či ocot. „Pri týchto potravinách nemá výrobca povinnosť časovo dátum použiteľnosti ohraničiť.
Dátumy spotreby potravín neznamenajú to, čo si myslíte - Carolyn Beans
Potravinová kríza a chudoba
Požiadavky na vysokú kvalitu napr. Potraviny na splátky, prípadne po záruke a čoraz častejšie návštevy potravinových bánk. Toto je realita posledných týždňov, ktorú je vidieť v rôznych štátoch Európy. Potraviny na splátky začala od augusta predávať napríklad britská sieť supermarketov Iceland, španielska vláda zavádza pokuty pre reštaurácie a supermarkety, ktoré plytvajú potravinami. V Česku chystajú novú vyhlášku o požiadavkách na pokrmy, čím sa zvýši šanca pre reštaurácie darovať jedlo.
Európe nehrozí tento rok v zime iba nedostatok energií, ale aj jedla. Potravín bude v obchodoch menej ako obvykle a ich ceny raketovo vzrastú. Začiatkom októbra na to upozornili veľké potravinárske asociácie FoodDrinkEurope a PFP spoločne s Európskou poľnohospodárskou organizáciou Copa-Cogeca. Slovenské úrady stále nedokážu zistiť, kto sa nachádza v energetickej chudobe, a už sa tisíce ďalších Slovákov ocitajú aj v potravinovej kríze. Uplynulé mesiace pritom potravinári varujú, že ak Európska únia a vlády nezasiahnu vhodnými opatreniami, ceny potravín v krátkej dobe ešte viac porastú.
„Tento trend už naši potravinári zbadali. Napríklad spotrebitelia začínajú viac nakupovať rastlinné tuky, keďže pravé maslo má vysokú ceny a niektorí zákazníci si ho nemôžu dovoliť kúpiť. Pekári hovoria, že spotrebitelia začínajú obmedzovať nákupy sladkého pečiva a vianočiek, nasledujú žemle a rožky. Najmenší pokles je v predaji chleba,“ dodáva J. Slováci navyše začínajú nakupovať potraviny v menšom množstve. Obmedzujú veľké nákupy a premýšľajú, na čom by ušetrili. Z pohľadu plytvania potravín je tento trend dobrým znakom, nerieši to však potravinovú chudobu nízkopríjmových rodín.
Na Slovensku bolo vlani 12,3 percenta obyvateľov (zhruba 660-tisíc) ohrozených príjmovou chudobou, uviedol Štatistický úrad SR. Všetkým potravinárom a poľnohospodárom, ktorí pôsobia na Slovensku, by pomohlo zaradenie sektora medzi subjekty s regulovanou cenou elektrickej energie a plynu alebo vyplácanie dotácií na zvýšené ceny energií. „Bez energií a kompenzačných opatrení štátu nebudú ani slovenské rožky, ani slovenské mlieko, slovenské mäso či slovenský cukor. Slovensko tak bude ešte viac odkázané na dovoz často aj nekvalitných potravín z cudziny,“ varuje J. Aktuálne sa čaká aj na postoj Európskej komisie. Vláda Eduarda Hegera pritom ešte v septembri tohto roka schválila, že sa vybrané subjekty potravinárskeho priemyslu začlenia medzi chránených odberateľov energií. Je však jasné, že to nebude stačiť.
„Sme v období, keď máme nakupovať energie za šialené ceny. Medziročne máme potraviny už teraz drahšie o 20 percent. Zima sa však nezadržateľne blíži a ak EÚ a štát urýchlene neprídu s riešením, tak ceny potravín v najbližších mesiacoch dosiahnu nepredstaviteľnú úroveň. To môže mať fatálny dosah nielen na nízkopríjmové skupiny, ale aj na už i tak zdecimovaný agropotravinársky sektor," povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Chudoba sa v súčasnosti prejavuje tým, že ľudia viac jedia nezdravé veci. Veľkou pomocou pre ľudí s nízkym príjmom v tomto čase sú aj potravinové banky. Obchodníci na Slovensku majú zmluvy s Potravinovou bankou, prípadne s inými charitami, na základe ktorých im darujú tovar, objasňuje pre TREND Martin Krajčovič predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Nejde iba o potraviny, ale aj o hygienické potreby či drogériu.
„Niektoré produkty, ako napríklad oblečenie, je veľmi ťažké na Slovensku darovať, a preto idú do tretích krajín ako súčasť humanitárnej pomoci. Uvítali by sme v tomto zmenu zákona,“ dodáva predseda aliancie. Treba si však uvedomiť, že obchody darujú prebytky. „Cena sa stala rozhodujúcim a takmer jediným faktorom pri výbere potravín. Je to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Zaznamenávame vyšší predaj potravín cez predajné akcie a tiež väčší príklon k privátnym značkám pre lepší pomer ceny a kvality,“ dodáva M.
„Veríme, že do konca tohto roka by sa to mohlo zlepšiť, rezort pôdohospodárstva prisľúbil pomoc, pomohla by aj úprava legislatívy. Takúto formu pomoci využíva zhruba 160-tisíc Slovákov V potravinovej chudobe sa však podľa M. Na Slovensku sa ročne vyhodí 700-tisíc ton potravín. Od začiatku júla tohto roka môžu obchodníci predávať potraviny aj po uplynutí doby trvanlivosti.
Novinkou, ktorá sa objavila v susednom Česku, je predaj lacných potravín na splátky či tesne po dátume spotreby. „Súčasne ale platí, že peniaze požičiavame zodpovedne. Nechceme podporovať zadlžovanie ľudí kvôli okamžitej konzumácii,“ dodáva. U českých susedov aktuálne pôsobí 15 potravinových bánk, prakticky v každom kraji. Česká federácia potravinových bánk plánuje v polovici budúceho roka otvoriť 150 ďalších výdajní.
„Prognóza bola, že na konci roka 2022 budeme zásobovať 260-tisíc ľudí. Túto hranicu sme prekročili už na konci druhého kvartálu. Skutočnosť, že zákazníci inklinujú k lacnejším produktom, potvrdzuje aj hovorkyňa českého internetového supermarketu Rohlik.cz Lutfia Volfová. „Snažíme sa držať ceny na minime. To nám okrem privátnych značiek umožňuje aj zastropovanie cien vybraných potravín, keďže sme sa zaviazali držať ich až do Veľkej noci v určitej výške,“ dodáva L. Volfová. On-line supermarket Košík.cz začal podľa svojho hovorcu Františka Broža už počas pandémie ponúkať možnosť odloženej platby. Túto formu ponúkajú v rámci spolupráce s Potravinovou bankou aj v súčasnosti.
„Iba pri potravinách, na ktorých im skutočne záleží, zostávajú verní prémiovému segmentu. Výrazne viac využívajú zľavové akcie, stimuly typu multibuy alebo akčné ponuky. Pravidelne dopredávame tovar zo sekcie Zachráň ma, ktorá zahŕňa potraviny s blížiacim sa koncom minimálnej trvanlivosti alebo tovar s estetickou chybou obalu,“ vysvetľuje pre TREND F. Brož. V českých mestách sa postupne rozrastajú aj maloobchodné predajne Lacných potravín, aktuálne ich je 19. Predávajú potraviny a drogériu s končiacou trvanlivosťou alebo krátkou zárukou.
Na českom trhu stále funguje aj ruský reťazec s ultralacnými potravinami Mere, ktorý prevádzkuje dve predajne v mestách Most a Příbram, uvádza portál kupi.cz. Ešte pred vojnou na Ukrajine mal v pláne rozšíriť sa v Česku na 50 predajní, expandovať chcel v tomto roku aj na Slovensko. „Ich vyjadrenia bolo možné chápať ako istú marketingovú stratégiu, naviazanú na iné podmienky.
Ako správne posúdiť potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti
Stihnúť spotrebovať potraviny do dátumu uverejneného na obale je niekedy dosť problematické. Buď máme v chladničke na výber viac surovín a nestíhame ich jesť, alebo jednoducho na danú potravinu úplne zabudneme. Nie vždy však treba pri blížiacom sa dátume chytať paniku, niekedy sa stačí len lepšie informovať. Aby sa predišlo plytvaniu potravinami, stačí niekedy veľmi málo.
Potraviny sú označované rôznymi dátumami, ktoré by mali prispievať predovšetkým k tomu, aby nám predajcovia neponúkali zdraviu škodlivé výrobky. Avšak nie vždy je ten dátum posledným možným dňom, kedy ich môžeme skonzumovať. Minimálna trvanlivosť označuje dátum, do kedy si dané potraviny pri správnych podmienkach skladovania udržia svoje špecifické vlastnosti. To však neznamená, že po skončení tohto obdobia, sú zdraviu škodlivé. Väčšinou ide len o zníženie kvality potraviny, no stále ich môžeme spotrebovať. Zvyčajne sú takýmto dátumom označované potraviny s dlhšou trvanlivosťou. V niektorých krajinách sa tieto potraviny môžu ďalej predávať, samozrejme, pokiaľ sú zdravotne nezávadné. Podmienkou je, že musia byť jasne označené ako potraviny „nižšej kvality“.
Na druhej strane, dátum spotreby je konečný. Ním sa označujú potraviny určené na rýchlu spotrebu, teda napr. mliečne výrobky. Základom je, aby ste potraviny skladovali tak, ako to odporúčajú výrobcovia. Ak niečo patrí do chladničky, nenechávajte to ležať dlho v teplej miestnosti.
Pri posudzovaní kvality potravín sa riaďte týmito zmyslami:
- Zrak - všimnite si, či sa na povrchu potraviny netvoria plesne a či je konzistencia primeraná. Napríklad vyzrážaná voda na povrchu jogurtu neprekáža, ale keby ste videli, ze v jogurte sa vytvorili hrudky, radšej ...
| Potravina | Odporúčaná doba skladovania po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti |
|---|---|
| Ovsené vločky | Max. 2 mesiace |
| Cestoviny, múka, ryža | Až 1 rok |
| Jogurt | Max. 5 dní (v chladničke) |
tags: #najlacnejšie #jedlá #po #záruke #riziká


