Najťažšie torty na svete a vášeň zberateľstva: Od sošiek Budhu po cukrárske umenie
Zberateľská vášeň sa nám možno spája s detstvom. Každá generácia si prešla inou mániou, albumy zdobili známky, hokejové kartičky, pogy, nálepky z lízaniek či iné skvosty popkultúry. Niektorým zberateľský cit neutíchne ani nástupom dospelosti.
Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Rožňavčan Ladislav Hlavács vlastní zbierku, ktorá je jedinečná nielen na Slovensku, ale aj na svete. Mince ani známky však nečakajte. Je to oveľa netradičnejšie. Gemer môžeme pokojne označiť za centrum zberateľstva.
Rožňava, mesto s bohatou zberateľskou tradíciou.
Ladislav Hlavács a jeho zbierka Budhov
Určite ste už u niekoho zahliadli obraz meditujúceho Budhu a vôbec to nemuselo súvisieť s budhizmom. Bez ohľadu na náboženstvo sa stal akýmsi komerčným symbolom šťastia. Vedeli ste však, že nie každá soška Budhu môže zabezpečiť blahobyt?
Ako sa to celé začalo?
Ladislav, kedy sa začala vaša zberateľsko-budhistická cesta? Začalo sa to v roku 1995, od známych som vtedy dostal prvú sošku, bolo to na nejakej oslave. Dostal som ju so slovami: Tu máš jednu sošku, môžeš si ich zbierať. Vtedy som to nepovažoval za niečo extra, ale časom sa tá soška hodila sem, hodila sa tam.
Najväčšia zbierka na svete
Vaša zbierka je jedinečná, má niekoľko NAJ, je to najväčšia súkromná zbierka na Slovensku, v Európe, ale aj na svete. Zatiaľ väčšia súkromná zbierka budhov nebola registrovaná. Ako je to možné? Veď budhizmus je jedno z troch najrozšírenejších svetových náboženstiev. Čakala by som to v Tibete, na Srí Lanke, v Číne... Ale Rožňava?
Samozrejme, hľadali sme aj na internete, bádali sme všade, ale nikde sme nenašli takúto registrovanú súkromnú zbierku. Ak budete chodiť po múzeách, niekde v Číne, Indii, Nepále, v chrámoch nájdete neskutočné množstvo budhov. Ale čo sa týka súkromnej zbierky, žeby ju niekto držal doma, tak ako ja, niekde v poličkách, to sme sa nedopátrali.
Bohužiaľ, nenašiel som nikoho na svete, kto by bol zberateľ sošiek Budhu v takom veľkom merítku, ako ja. Samozrejme, u niekoho doma nájdete päť, desať kusov Budhu, ale nad sto kusov, zatiaľ nepoznám nikoho, s kým by som si vedel merať tieto rekordy a stále ich zvyšovať.
Jedinú zbierku, ktorá bola tej mojej podobná, som odkúpil. Bola z Bratislavy, asi 130 kusov sošiek Budhu, jej majiteľovi som prisľúbil, že táto zbierka bude súčasťou tej mojej, že ju nikdy nepredám.
Aktuálny počet sošiek
Koľko ich aktuálne máte? Wau. Okrem toho máme s povolením slovenských rekordov stránku Slovenské rekordné zbierky, kde hľadáme majiteľov súkromných zbierok nielen tu, v okolí Rožňavy, Košíc či východu, ale celého Slovenska.
Výmena a nové prírastky
Začína to výmenou, ja však nerád dávam niečo zo svojej zbierky, keďže je založená na množstve. Veľa ľudí si myslí, že tieto kusy sa dajú vymeniť. S ťažkým srdcom by som ja nejaký kúsok vymenil alebo dal zo svojej zbierky. Samozrejme, každý kus, ktorý sa ku mne dostane, už moju zbierku neopustí.
Všetky kusy, ktoré mám, sú buď z nejakých inzertných portálov, kde som ich odkúpil za nejakú symbolickú cenu. Kúpiť to za reálne obchodné ceny je pre mňa nemožné. To by už boli stovky tisíc eur. Ľudia, ktorí ma poznajú, mi nosia sošky z dovoleniek.
Materiály a zaujímavosti
Z akých materiálov bývajú sošky Budhu? Alabaster, keramika, sadra, to, čo človek bežne pozná. Pri zbierke, akú mám ja, je však tých materiálov oveľa viac. Ja už sám pátram po iných materiáloch. Na objednávku mi vyrobili napríklad Budhu z včelieho vosku.
Tak mením otázku, aký najdivnejší materiál máte? Ani by ste neverili, ale je to soška z marcipánu, takého, akým sa zdobia torty pre deti. Urobila to pre mňa jedna rožňavská cukráreň. Mám aj plyšového Budhu, to som dostal na Vianoce od dcéry, je to napodobenina Budhu, ktorú vyrába jedna britská nadácia pre maličké detičky, aby mali pocit, že je niekto pri nich. Je celá z plyšu a vo vnútri je rolnička, aby to dieťa nielen hmatovo, ale aj sluchovo počulo, že je niekto pri ňom. A na tohto Budhu sa má naviazať. Mám už aj háčkovaného Budhu, aj z betónu, dreva, fúkaného skla.
Prvá najmenšia soška Budhu mala 10 mm, druhá bola 7mm, najmenší drobčekovia, ktorých mám, tých je deväť a ten najmenší je aj zapísaný do Slovenskej knihy rekordov.
Starostlivosť o zbierku
S touto otázkou sa často stretávam a zaujíma to hlavne ženy. Samozrejme, že sa o to starám ja, zbierky sa okrem mňa nemôže nikto dotýkať, rodinní členovia keď idú okolo, tiež len opatrne. Naposledy, keď som ju čistil, trvalo to dva dni. Nedá sa to dať do vitríny, sošky sú už tak natesno.
Výstavy a združenia
Popravde, hľadám nejakého mecenáša, aby sme to vedeli niekde vystaviť, pokojne aj ako stálu expozíciu. V Rožňave existuje aj neformálne Združenie zberateľstva hocijakých predmetov. Bohužiaľ, kvôli koronavírusu sme teraz dva roky nevystavovali. Naposledy sa nám to podarilo v roku 2019. Celá akcia sa niesla v duchu najväčších zbierok na Gemeri.
V Baníckom múzeu v Rožňave sa nás tam stretlo päť zberateľov vrátane mojej zbierky sošiek Budhu. Okrem toho tam bola zbierka hrnčekov, náprstkov, reklamných pier, atypických pier, kávových lyžičiek a telefónnych kariet. Okrem toho, len 30 km od Rožňavy. Skôr je to náhoda.
Vplyv na životný štýl
Samozrejme, človek sa snaží si niečo z toho zobrať, dodržiavať, čo sa týka životného a bytového štýlu. Ale prišla uponáhľaná doba, všetko ide rýchlejšie, či už práca, vývoj, životné doplnky sú už úplne iné...
Áno, nosí sa to ako darček, dáva sa to do firiem a kancelárskych priestorov, niekto to má doma a verí, že to prinesie blahobyt, šťastie a peniaze. Druhá časť tej legendy však hovorí - nie je to každá soška Budhu. Je to taká, ktorá sa usmieva a sedí na vreciach mincí alebo na niečom podobnom. Ale nie nejaký ležiaci Budha. Ak si ho človek chce kúpiť, je fajn sa opýtať v obchode, kde to predávajú, prípadne si to naštudovať na internete.
Soška Budhu prinášajúca šťastie a blahobyt.
Sladké rekordy: Najslávnejšie torty sveta
Poďme sa teraz pozrieť na svet cukrárskeho umenia a niektoré z najslávnejších a najchutnejších tort, ktoré dobyli svet svojou jedinečnosťou a históriou.
Torta Esterházy
Pred stopäťdesiatimi rokmi ju piekli pre ministra zahraničia rakúsko-uhorskej monarchie Pála Antala z rodu Esterházyovcov, ktorý bol veľkým gurmánom. Torta je typická orechovým korpusom, aromatickým maslovým krémom a typickým zdobením - podľa originálu vzor z čokolády a fondánu.
Torta Esterházy.
Dobošova torta
Meno jej dal maďarský cukrár József C. Dobos. Krém vznikol údajne náhodou - chybou kuchárskeho učňa, ktorý do vtedy nezvyčajného maslového krémového základu prisypal cukor a kakao. Krém sa tak stal základojeho dezertu. Na budapeštiansku výstavu Budapesti Országos Általános sa v roku 1885 prihlásil aj József Dobos so svojou tortou. Mal šťastie, na výstavu sa dostavil aj cisár František Jozef I. a cisárovná Alžbeta-Sissi. Jeho sladké dielo zvíťazilo na celej čiare!
Schwarzwaldská torta
Keď sa cukrársky majster Josef Kellerr v roku 1915 pripravoval na majstrovské skúšky, mal v kaviarni v bývalých bonnských kúpeľoch Bad Godesberg upiecť smotanovú tortu s višňami. Dostal nápad, ktorý síce ocenil až o niekoľko rokov neskôr - pokvapkal ju čerešňovicou (Kirschwasser)! Od nej je odvodený aj názov tejto populárnej nemeckej torty (Schwarzwälder Kirschtorte, Black forrest cake, Torta z čierneho lesa). Čerešne a višne použité na túto pálenku totiž rastú v oblasti Schwarzwald.
Mrkvová torta
Šťavnatý dezert "CARROT CAKE" začal byť populárny počas vojny, keď bol problém nakúpiť potrebné ingredience na koláče. Vynaliezaví cukrári, cukrárky a gazdinky nahradili časť zo surovín strúhanou mrkvou. A odvtedy vznikli stovky receptov vylepšených aj jablkami, pomarančom, zázvorom, orechmi... A plnky do torty od výmyslu sveta!
Sacher torta
Najslávnejšiu rakúsku tortu má "na rováši" údajne cukrársky učeň Franz Sacher, ktorý ju v 30-tych rokoch 19. storočia ponúkol na stôl kniežaťa Metternicha. Ten bol sacherkou unesený! Torta sa stala najstráženejšou cukrárenskou špecilaitou Viedne a k jej originálnemu receptu sa hocikto len tak nedostane. Franz Sacher istý čas pracoval aj v Pressburgu. Konečnú verziu receptu pripravil jehov najstarší syn Eduard. Vylepšil ho čokoládovou polevou a marhuľovým džemom.
Pavlovej torta
Slávny dezert nesie meno slávnej ruskej primabaleríny Anny Pavlovovej. Na počesť jej návštevy v roku 1926 vytvoril austrálsky šéfkuchár hotela Wellington na Novom Zélande snehovú tortu. Inšpirovala ho jej zelenkavá baletná sukňa, ktorú znázornil vyšľahanými bielkami ozdobenými šľahačkou a kivi. Dezert sa pečie po celom svete a zdobí sa rôznym ovocím.
Torta Aljaška
Pôvod zmrzlinového dezertu siaha do roku 1867, v čase keď Aljašku odkúpili od Ruska Američania. Šéfkuchár jednej slávnej reštaurácie v New Orleans pripravil na oslavu tejto udalosti špeciálnu zmrzlinu zapečenú s piškótovým cestom a snehom z bielkov.
Medovníková torta
Tradičná staroslovenská torta s medom, karamelom a orieškami. Recept pochádza z východnej Európy, kde sa med často využíva aj na pečenie. Vianoce bez medových koláčov či torty si nevieme predstaviť ani my!
Cheesecake
Americká cukrárska klasika, ktorá má ale európske korene. Dezert známy po celom svete ako prví upiekli na gréckom ostrove Samos už pred 4 tisíc rokmi. S prisťahovalcami sa v 18. storočí dostal do Ameriky.
Marlenka
Originálny medový recept pochádza z Arménska. Odtiaľ sa zhodou šťastných okolností dostal najskôr na Moravu, vďaka interiérovému dizajnérovi Gevorgovi Avetisjanovi. Ten si vo Frýdku-Místku otvoril bar. Keď za ním prišla jeho sestra Hasmik, začala piecť tortu podľa ich rodinného receptu. Gevorg jej dal meno podľa moje matky a dcéry. A dobre urobil!
Red Velvet torta
Torta z "červeného zamatu", Mahogany Cake či Red Devil Cake, je cukrárenským skvostom z juhu USA. Jej história siaha do 20-tych rokov minulého storočia. V tom čase americkí cukrári v luxusnom hoteli Waldorf-Astoria v New Yorku vyčarovali jemné tmavočervené cesto, vďaka chemickej reakcii kakaového prášku a kyslých prísad. Červenú farbu môžete dosiahnuť aj potravinárskym farbivom alebo cviklovou šťavou. Nadýchaný korpus vynikajúco farebne aj chuťovo ladí s ľahkým bielym krémom z mascarpone, šľahačky či pudingu.
Napoleonka
Torta známa aj ako Mille-feuille, čo z francúzštiny znamená „tisíc vrstiev“, je zložená z niekoľkých vrstiev tenkého cesta a ľahkého krému. Podľa jednej z legiend sa vznik tohto dezertu viaže k stému výročiu osláv víťazstva nad Napolenom v roku 1812. Na oslavách, ktoré sa konali v roku 1912 v Moskve a Petrohrade, sa okrem iných kulinárskych skvostov podával údajne aj dezert Napoleon v tvare pripomínajúcom napoleonský klobúk.
Napoleonka.
Cupcake Roses: Príbeh Martiny Hankerovej
BRATISLAVA - Vyštudovala masmediálnu komunikáciu, pracovala v advokátskej kancelárii, no rozhodla sa ísť iným smerom. Reč je o mladej cukrárke Martine Hankerovej, ktorá v bratislavskej mestskej časti Vajnory pečie mimoriadne lákavé torty a zákusky. Pred rokom a pol si trúfla aj na najťažšiu skúšku - makrónky. Priznáva, že začiatky boli ťažké a byrokratické patálie jej dali zabrať. Okrem toho sa všetko musela učiť sama. Dnes vyrába torty a zákusky, ktoré vyrážajú dych nielen naživo, ale aj na fotografiách.
Martina Hankerová z bratislavskej mestskej časti Vajnory najskôr ani len netušila, kam ju vietor v jej profesijnej budúcnosti zaveje. Vyštudovala masmediálnu komunikáciu a skôr, ako vo vlastnej výrobni sladkých dezertov, sa videla v televízii. Prax ju však neoslovila natoľko, aby sa svojmu odboru venovala naplno. Už počas štúdia pracovala v nemenovanej advokátskej kancelárii.
„Mala som na starosti chod kancelárie, všetky asistentky a najmä som bola časom pripojená k nášmu marketingovému tímu, ktorý mal sídlo v Čechách. Organizovala som firemné marketingové akcie na Slovensku a vždy ma bavila komunikácia s klientami, zabezpečovanie, aby bolo všetko v správny čas na mieste, aby vedel každý, akú má úlohu a čo má zabezpečiť. V tejto časti mojej práce som sa našla,“ vysvetľuje mladá cukrárka. Následne ale prišiel zlom. Ako uviedla, tento štýl pre ňu nie je bežný a zrazu tak mala veľa voľného času. Chýbal jej však každodenný režim. Hľadala si prácu v oblasti marketing, ponuky ju ale neoslovili. Medzičasom upiekla aj svoju prvú tortu, ktorá bola pre ňu „odrazovým mostíkom“.
„Pridala som ju na internet, že ukážem, čo som upiekla. A v tom nastala zmena, začali pribúdať pozitívne komentáre a doslova aj dopyty, že by si radi objednali. Ja som však nemala vôbec ani len predstavu, že by som mohla mať vlastnú výrobňu, že by mal byť toto môj smer. Keďže moji rodičia sú súkromní podnikatelia, hneď ma v tom podporili. A začala cesta oprávneniami,“ rozrozprávala začiatky svojho sladkého biznisu.
Následne vznikla značka Cupcake Roses, ktorú jej majiteľka pomenovala najmä pre krémové ružičky na vrchu sladkých výtvorov. Ako prvé si musela urobiť rekvalifikačný cukrársky kurz akreditovaný ministerstvom školstva. Po jeho absolvovaní nasledovala odborná skúška, ktorú úspešne zvládla a získala oficiálne vzdelanie v oblasti cukrárstva.
„Vedieť to pár rokov dozadu, išla by som do toho hneď ale verím, že mi vzdelanie v oblasti médií a marketingu bude v mojom biznise nápomocné aj naďalej. So vzdelaním cukrára som sa mohla zamestnať vo výrobni, ale keďže som chcela svoju vlastnú a otvoriť si živnosť, čakala ma ešte skúška na Živnostenskej komore, ktorú som úspešne zvládla.
Priznáva, že začiatky boli mimoriadne náročné, najmä pre „papierovačky“ a byrokraciu. „Na všetko sa muselo čakať, musela som si odkrútiť vzdelanie, aby som sa stala reálnou cukrárkou a podobne. Keďže v tejto oblasti nebol nik z okolia, kto by mi poradil, učila som sa na vlastných “chybách”. Napríklad, pri zariaďovaní výrobne som išla podľa noriem a bodov, ktoré musí výrobňa obsahovať, ale ešte vtedy som nevedela, aké kuchynské roboty a aké rúry sú najlepšie a kam sa oplatí zainvestovať vo vybavení. Časom som veľa vecí menila za „profi“, lebo sa už nápor objednávok nedal zvládať s bežným kuchynským vybavením,“ priznala mladá cukrárka.
Začiatky však neboli ľahké ani z pohľadu financií. Keďže si potrebovala nakúpiť celú výrobňu „od piky“, prvotné investície sa vyšplhali zhruba na 5-tisíc eur. Avšak, základné zariadenie jej časom už nepostačovalo a tak sa ho časom rozhodla vymeniť. Náklady sa jej tak navýšili o ďalších zhruba 9-tisíc eur. Ako ale priznáva, radšej ako do drahých kabeliek investuje peniaze do profesionálnych cukrárenských strojov a nádob, kde nezvykne pozerať na cenu.
„Tie roboty a iné náčinie si viac užijem a viac sa z nich teším. Pečenie síce Hankerovej zaberá vačšinu dňa, nie je to však jej jediná činnosť. Jej pracovný čas nekončí po ôsmich hodinách vo výrobni. Dôvodom je, že musí aj objednávať tovar, komunikovať so zákazníkmi, či pripravovať plány. „Popri samotnom pečení zvyknem natáčať príbehy a fotiť produkty na sociálne siete a na náš web. Natáčanie príbehov a fotenie zaberá z celkového dňa veľakrát takmer štvrtinu úloh. Je to veľmi kreatívna práca, ktorá mňa osobne taktiež veľmi baví. Teda najmä fotenie a stajlovanie hotových produktov,“ skonštatovala majiteľka bratislavskej cukrárne.
„Musím priznať, že reakcie na príbehy ma vždy tešia a posúvajú ďalej. Podľa Hankerovej je cukrárstvo mimoriadne náročné na čas, čo už pociťuje aj na sebe. Aj keď ide naplno, objednávky sa kopia a v súčasnosti už musí aj niektoré odmietať, čo ju veľmi mrzí. Ak by však brala aj zákazky nad svoje sily, podľa jej slov by sa to odrazilo na výslednom produkte. Okrem toho, cukrársky trh je preexponovaný a každá cukrárka či každý cukrár má svoj vlastný rukopis. V jej ponuke by ste však klasiku hľadali len ťažko. Každý kúsok sa cukrárka snaží robiť jedinečne a originálne. Spočiatku sa preslávili krémovými kvetinami, najmä ružičkami a tulipánmi, ktoré používala pri zdobení. Z toho vznikol aj názov jej firmy - Cupcake Roses, po slovensky ružičkové cupcake.
Asi rok po založení živnosti sa vrhla aj na najťažšiu skúšku, ktorou sú makronky. Ide o lahodné, plnené a krehké francúzske cukrovinky guľatého tvaru, rôznych farieb a príchutí, ktoré sa vyrábajú z mandľovej múky. Podľa Hankerovej trvalo zhruba rok a pol, kým zistila, čo tieto francúzske dezerty potrebujú. Nie je to len o pečení, ale aj o spôsobe miešania, dĺžke pečenia.
Mesiacmi a rokmi pečenia si Hankerová vybudovala stálu klientelu, pre ktorú sa stala „osobnou cukrárkou“ na rôzne oslavy. Pečenie však nefunguje len v oficiálnych kruhoch. Na internete sa dá stretnúť s ponukami od domácich gazdiniek, ktoré tvoria na čierno, teda bez riadnych oprávnení. Tento problém však nie je len v cukrárstve, ale aj v iných oblastiach, kde funguje ako akceptovateľné zlo, ktorým dochádza k skresľovaniu pohľadu zákazníka o hodnote produktov.
„Napríklad žena, ktorá je zamestnaná a popri práci pečie, tak nemá v cene zahrnutý prenájom priestorov, odvody, plat zamestnancov a najmä skladuje svoje produkty bez dodržiavania hygienických zásad (ktoré oficiálne výrobne musia dodržiavať). Okrem toho tvrdí, že pečú len pre známych, tak potom ich zrejme majú sakra veľa :-). To, že režú korpus nožom, ktorým bežne režú mäso, že to režú na kuchynskej linke, kde varia bežné jedlo, používajú 1-3 varešky na všetko a skladujú to vedľa chladených kuracích pŕs, je zaražajúce. Takéto torty určite vychádzajú lacnejšie, ale na druhej strane hazardujú so zdravím,“ upozorňuje cukrárka.
Aj Martinu ovplyvnila súčasná pandémia koronavírusu. Pre nariadenia vlády, podľa ktorých sa nesmú konať žiadne hromadné podujatia, sa zrušili všetky svadby a oslavy, na ktoré piekla veľmi často. Súčasnú situáciu však využila vo svoj prospech.
„Vznikol tak priestor sa prispôsobiť a najmä zefektívniť prácu, čím vznikol náš eshop pre vybrané produkty. Momentálny koronatrend sú menšie torty, avšak počtovo ich je viac, tak sa to vykrýva. A keďže sa v súčasnosti snaží ešte viac “vyšperkovať” svoju prácu, chystá sa vytvoriť luxusnú edíciu tort, ktoré budú dizajnovými kúskami. Jej inšpiráciou sú výrobne z Ruska a Francúzska a chce sa tiež uberať rovnakým smerom.
Logo Cupcake Roses.
Tieto príbehy, či už zberateľské alebo cukrárske, nám ukazujú, že vášeň a odhodlanie môžu viesť k výnimočným výsledkom a rekordom.
RECEPT SACHERTORTE - Ernst Knam
tags: #najťažšie #torty #na #svete #rekord
