Najväčší druh fazule a jeho pestovanie

Na považí jej hovoria švábka, všade ju poznajú ako popínavú alebo tyčovú fazuľu. Vyniká veľkými, výživnými semenami, no tiež kvetmi, ktoré môžu plniť okrasnú funkciu.

Pestovanie fazule je také jednoduché, že sa v úrode utopíte 🫘

K opore sa prichytávajú vďaka ľavotočivému rastu stonky. Dorastá do niekoľkých metrov, preto by mali byť pri pestovaní aspoň dvojmetrové opory samozrejmosťou.

Fazuľa tyčová však splní aj okrasný účel - kvitne bielymi, zelenkavými, ružovými až fialovými kvetmi. Aj nedozreté struky hýria farbami. Výhodou tyčovej fazule je, že struky dozrievajú postupne. Pri pravidelnom zbere budete mať úrodu priebežne až do jesene.

Ako ostatné rastliny z čeľade bôbovité si aj fazuľa kríčkovitá dokáže pomocou hrčkotvorných baktérií symbioticky žijúcich v hľuzkách na jej koreňoch viazať vzdušný dusík a využiť ho na svoju výživu. Fazuľa tyčová je veľmi dobrá predplodina.

Vo všeobecnosti treba pri fazuli dávať pozor na veľmi skoré vysievanie, pretože základom úspešného pestovania je dobre vyhriata (aspoň na 10 až 12 °C) a prekyprená pôda. V chladnej semená počas klíčenia zahnívajú. Podľa pestovateľskej oblasti preto s vysievaním začnite najskôr začiatkom mája. Nezabudnite na oporu v podobe tyčí alebo inej pevnej konštrukcie. Rastliny okopávajte len do začiatku kvitnutia.

Odrody fazule

Odrody určené na zber suchých semien (poľné) majú struky s pergamenovou vrstvou (membránou), ktorá umožňuje ich jednoduchšie lúskanie. Pre popínavú fazuľu je praktická opora v podobe teepee z lieskových palíc. Pre dobrú stabilitu ich budete potrebovať osem, čím získate rovnaký počet hniezd na sejbu semien.

Fazuľu do Európy doviezli kolonizátori z Ameriky. Pnúce a neskôr aj kríčkové záhradné odrody boli postupne vyšľachtené z pôvodnej popínavej rastliny fazule obyčajnej (Phaseolus vulgaris). Odrody sa líšia sa výškou, veľkosťou, tvarom a farbou strukov, veľkosťou a farbou zŕn či dobou zberu.

Podmienky pre pestovanie fazule

Pestovanie fazule vyžaduje predovšetkým dostatok tepla a slnečných dní. Optimálna teplota by sa mala pohybovať okolo 22 °C a nemala by klesnúť pod 15 °C. Vhodné stanovište je tam, kam nám svieti dopoludňajšie slnko, ale znesú aj polotieň. Predovšetkým v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov potrebujú hojnú a pravidelnú zálievku. Pôdu okolo rastlín kultivujeme iba do začiatku kvitnutia, neskorší zásah do porastu by zapríčinil sprchovanie kvetov.

Oveľa delikátnejšia chuť ako bežná fazuľa je fazuľa kríčková. Pestujeme ich skôr pre celé struky ako pre semená. Na výšku nemeria viac ako 40 cm, teda nevyžadujú podporu. Hodí sa aj do nádoby na balkón. Rýchlo rastú a pôdu obohacujú o cenné látky.

Rastliny majú nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, ale ak ich vysadíme do miest s chudobnou pôdou, nemôžeme od nich čakať ktovie aké zázraky. Keď po ľahkom ohnutí praskne je struk zrelý. Semená by mali byť pevné, dobre vyzreté a úplne vyfarbené.

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) je ďalším zástupcom fazuľového rodu, ktorý patrí k pôvodným americkým druhom. U nás sa viac používa na okrasné účely. Jeho výhony dorastajú až do päťmetrovej dĺžky, je to teda ideálna popínavá letnička. Struky sú dlhé okolo dvadsiatich centimetrov.

Fazuľa je zdrojom: vitamínu C, vitamínov skupiny B. Semeno obsahuje až 30 % bielkovín a až 50 % cukrov. Struky majú vysoký podiel vlákniny.

Struková zelenina predstavuje pestrú skupinu rastlín, ktoré sú cenené pre svoje chutné a výživné struky. Tieto struky sú nielen kulinársky všestranné, ale aj bohaté na dôležité živiny. Mnohí záhradkári si obľúbili pestovanie strukovej zeleniny pre jej relatívnu nenáročnosť a bohatú úrodu, ktorú poskytuje počas celej sezóny.

Druhy fazule

Fazuľa je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších strukových zelenín. Existuje množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou strukov. Fazuľu si môžete vyberať z množstva odrôd. Jedným zo znakov, ktorými sa líšia, je jej vzrast. Podľa neho si môžete vybrať kríčkovú alebo kolíkovú fazuľu, v našej ponuke je k dispozícii tiež trpasličia fazuľa.

Zelená fazuľka

Klasická zelená fazuľka je známa svojimi štíhlymi strukmi, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 30 centimetrov. Existujú odrody s jemnými strukmi bez nepríjemných vlákien, ako napríklad francúzske fazuľky. Zaujímavosťou je, že zelená fazuľka nemusí byť vždy zelená, existujú aj žlté, fialové, vínové a pruhované druhy.

Kolíková fazuľa

Tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad a dajú sa pestovať aj na balkóne. Potrebujú oporu, po ktorej sa budú ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne.

Kríčková fazuľa

Pri pestovaní nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz.

Trpasličia fazuľa

Odroda kríčkovej fazule s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú.

„Metrová fazuľa“ (Vigna sinensis)

Ak máte radi fazuľové struky, určite vás zaujme tzv. „metrová fazuľa“. Je to druh s botanickým menom vigna čínska (Vigna sinensis), je teda odlišný od našej fazule. Ako názov napovedá, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a na pestovanie si vyžaduje oporu, na ktorej jej bohatá úroda vynikne. Plody prináša dlhšie obdobie.

Fazuľa pestovaná pre kvety

Niektoré druhy fazule sa pestujú predovšetkým kvôli jedlým kvetom.

Ako pestovať fazuľu

Fazuľa obľubuje teplo a slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6 až 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť.

Pred vysadením sadeníc je vhodné pridať do zeme mulč, ktorý pomôže udržiavať vlhkosť a chráni pôdu v extrémnych teplotách. Fazuľu sa oplatí vysievať priebežne, aby ste ju mohli priebežne aj zberať. Ak chcete skúsiť zasadiť aj ďalšiu várku fazuľky, počkajte dva týždne po prvej výsadbe a potom vysaďte druhú. Pokiaľ by ste chceli mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch.

Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla.

Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale.

Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku, najmä počas vytvárania strukov. Dbajte na to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Struky oberajte, kým sú mladé a jemné. Chce to dávku opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny. Pre kolíkové druhy vytvorte oporu, aby sa mali po čom ťahať.

Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Zelená fazuľka chutí mnohým druhom hmyzu, vrátane japonských chrobákov. Najčastejším nepriateľom sú však vošky a slimáky. Z chorôb fazuľku najčastejšie napádajú plesňové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach alebo pri častom zalievaní. Menej časté sú antracitóza, bakteriálna pleseň a vírus mozaiky.

Využitie v kuchyni

Struková fazuľa je všestranná zelenina, ktorá sa dá použiť do omáčok, polievok, ako príloha či doplnok do šalátu. Je dôležitá aj kvôli obsahu živín. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán. Struková fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu.

Nakupovanie a skladovanie strukovín

Ak chcete vyraziť na nákup strukovín, je dôležité vedieť, na čo pri nákupe dbať a ako ich čo najlepšie skladovať, aby sa zachovala kvalita a trvanlivosť.

Formy predaja

Strukoviny sa dajú kúpiť v rozmanitých formách - čerstvé, sušené alebo v konzerve či pohári. Čerstvé strukoviny, ako napríklad zelený hrášok alebo fazuľa, sú v ponuke sezónne a skvele sa hodia na okamžitú spotrebu. Strukoviny v konzerve alebo pohári (napríklad cícer alebo biela fazuľa) sú už predvarené a dajú sa použiť okamžite.

Voľba medzi čerstvými, sušenými alebo konzervovanými strukovinami závisí od vašich potrieb a preferencií. Čerstvé strukoviny sú ideálne, ak uprednostňujete autentickú chuť a textúru a máte dostatok času na ich prípravu. Sušené strukoviny sú vhodné pre každého, kto ocení ich dlhšiu trvanlivosť a chce si ich vlastnoručne namočiť a uvariť.

Skladovanie

Strukoviny je dôležité správne skladovať, aby sa zachovala ich kvalita a trvanlivosť. Sušené strukoviny skladujte na chladnom a suchom mieste, vo vzduchotesnej nádobe. Vlhkosť a prísun vzduchu môžu spôsobiť, že sa rýchlejšie pokazia alebo splesnivejú. Odporúča sa tiež chrániť strukoviny pred priamym slnečným žiarením, čím znížite stratu živín na minimum. Uvarené strukoviny nechajte pred zamrazením úplne vychladnúť. Na mrazenie môžete použiť nádoby alebo vrecká vhodné na mrazenie, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť. Rozdeľte strukoviny na menšie porcie a napíšte na mraziace nádoby alebo vrecká dátum zamrazenia. Strukoviny môžete v mrazničke skladovať až tri mesiace.

Nie všetky druhy strukovín sa dajú dobre zamraziť. Niektoré druhy ako cícer alebo šošovica si pri mrazení zachovávajú konzistenciu a kvalitu lepšie, zatiaľ čo druhy ako fazuľa alebo hrach môžu mať po rozmrazení pomerne mäkkú textúru.

Tabuľka nutričných hodnôt fazule (na 100g)

Nutričná hodnotaMnožstvo
Energia1452 kJ
Bielkoviny21.4 g
Sacharidy45.9 g
Vláknina15.5 g
Tuky1.6 g
Vitamín C13% odporúčanej dennej dávky
Železo29% odporúčanej dennej dávky

tags: #najvacsi #druh #fazule #pestovanie

Populárne príspevky: