Ceny múky a potravín na Slovensku v kontexte Európy
Ceny potravín na Slovensku, rovnako ako v celej Európe, sú v neustálom pohybe. V posledných rokoch sme svedkami výrazných zmien, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľov, výrobcov aj obchodníkov. Tento článok sa zameriava na analýzu štatistík spotreby múky a celkovej potravinovej situácie na Slovensku v kontexte európskeho trhu, pričom zohľadňuje faktory ako inflácia, dostupnosť potravín a preferencie spotrebiteľov.
Rast cien potravín: Slovenská realita
Slovenskí spotrebitelia pocítili výrazný nárast cien potravín v posledných rokoch. Štatistický úrad SR uviedol, že ceny slovenských potravín vzrástli od invázie Ruska na Ukrajinu o 19 percent. Zaujímavosťou je, že rovnaký nárast cien potravín zaznamenalo Slovensko za predchádzajúcich 10 rokov. Tento prudký nárast bol spôsobený viacerými faktormi, vrátane vojny na Ukrajine, blokády čiernomorských prístavov a energetickej krízy.
Vplyv vojny na Ukrajine
Vojna na Ukrajine, ktorá je jednou zo šiestich svetových obilníc, mala významný dopad na ceny potravín. Blokáda čiernomorských prístavov a energetická kríza spôsobili, že ceny obilnín dosiahli historické maximá. Nedostatok a rast cien obilnín následne viedli k prudkému rastu cien múky, kŕmnych zmesí, mäsa z vykrmovaných zvierat a ďalších súvisiacich potravín.
Na zmiernenie dopadov vojny na Ukrajine na globálny trh s obilninami bola v júli dosiahnutá dohoda o uvoľnení 20 až 25 miliónov ton obilia nahromadeného v čiernomorských prístavoch.
Porovnanie cien v Európe
Napriek poklesu cien obilnín na svetových trhoch zostali ceny chleba v Európe v priemere o 12 % a mäsa o 11 % vyššie v porovnaní s februárovými cenami pred inváziou. Medzi okolitými krajinami si spotrebitelia v Maďarsku medziročne priplácajú najviac. Ceny chleba v maďarských predajniach sú vyššie o 55 % a mäsa o tretinu. Rakúšania patria ku krajinám s nižším cenovým rastom, kde za chlieb aj mäso platia viac o 15 %.
Medziročný rast cien dvoch základných skupín potravín v Česku a na Slovensku je zhruba rovnakej intenzity, s miernym predstihom Slovenska. Chlieb na Slovensku zdražel o 27 %, v Česku o 26 %. Podobné zdraženie spotrebitelia pocítili aj pri mäse.
Vývoj cien chleba a múky na Slovensku
Pred pandémiou stál kilogramový tmavý chlieb na Slovensku v priemere 1,44 eura. Počas pandémie sa cena chleba začala zvyšovať, najskôr pozvoľne, po invázii Ruska na Ukrajinu aj o 5 až 7 centov z mesiaca na mesiac. Z februárových 1,70 eura sa cena chleba dostala na 2 eurá.
Podobný dopad invázie a z nej vyplývajúcich energetických a potravinových obmedzení sa prejavil v celom koši nakupovaných potravín. Napríklad kilogram múky zdražel z priemerných 61 centov pred inváziou na 90 centov. Agrorezort uviedol, že rast cien pekárenských výrobkov ovplyvňuje viacero faktorov a cena suroviny - múky, prípadne prvotnej suroviny - obilia, je len časťou vstupných nákladov do výroby pekárenských výrobkov. Najväčší vplyv na výslednú cenu chleba a pečiva má cena energií a svoj podiel majú aj príplatky za prácu cez víkend a v noci.
Analytici sú skeptickí ohľadom ďalšieho vývoja. Analytička 365.bank Jana Glasová predpokladá, že ceny potravín budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch, najmä pre ceny energií a horšiu úrodu vo viacerých európskych krajinách.
Vplyv na spotrebiteľov a ich výdavky
Potraviny, energie a poplatky spojené s bývaním sú nevyhnutné položky, ktoré domácnosti nutne spotrebúvajú a platia. Čím väčší podiel musí spotrebiteľ vynaložiť na nevyhnutné platby, tým menej mu zostane na iné tovary a služby. Priemerný Európan minul vlani podľa Eurostatu na potraviny (bez nealkoholických nápojov) a bývanie 38 % výdavkov. Slováci na to isté vyčlenili takmer polovicu výdavkov, najviac spomedzi krajín Európskej únie.
Vzhľadom na vysokú váhu nevyhnutných platieb v spotrebnom koši, slovenský spotrebiteľ pocíti pokračujúci rast cien potravín a energií oveľa výraznejšie než priemerný Európan. Na poplatky, platby za vodu, elektrinu, plyn či iné palivá Slováci míňajú najväčšiu časť svojho rozpočtu z krajín EÚ. Kým na Slovensku minieme na bývanie 31 %, priemerný Európan 25 % výdavkov. Na potraviny dávame 18 %.
Free From produkty a ich popularita
Spotrebitelia sa čoraz viac zaujímajú o špeciálne potraviny, ako napríklad free from produkty. Na jednej strane mierne narastá počet ľudí, ktorí sa niektorej zo zložiek potravín, ako je lepok či laktóza, musia vyhýbať zo zdravotných dôvodov, no mnoho spotrebiteľov rôzne zložky vynecháva dobrovoľne, či už s ohľadom na módne trendy, alebo zdravý životný štýl.
Bezlepkové či bezlaktózové produkty už vo väčšine obchodov nechýbajú a dôvodov je niekoľko. Na jednej strane neustále pribúdajú ľudia, ktorí majú diagnostikované zdravotné problémy, alergie a intolerancie, no rastie aj skupina spotrebiteľov vyznávajúcich životný štýl založený na vyhýbaní sa rôznym zložkám potravín.
Dáta spoločnosti YouGov ukazujú, že produkty bez cukru sa stali pevnou súčasťou ponuky v obchodoch. V nákupnom košíku kupujúcich sa priemerne zjavia raz za dva týždne, pričom na nákupy týchto produktov kupujúca domácnosť počas sledovaného obdobia minula vyše 50 eur ročne. Za ostatné roky sa do popredia dostali aj bezlepkové potraviny. Za posledných 12 mesiacov ich aspoň raz zakúpilo 82 % domácností. Hoci bezlepkové produkty nakupovalo najviac domácností v supermarketoch, najväčší podiel z výdavkov na tieto produkty pripadá hypermarketom. Z celkových výdavkov na bezlepkové potraviny smerovala štvrtina na nákupy v akciových ponukách. Bezlaktózové výrobky na mliečnej báze oslovujú k nákupom až 67 % slovenských domácností ročne, rastlinné alternatívy mliečnych produktov 46 %.
Dovoz potravín z Ukrajiny
Na Slovensko sa dováža o vyše 200 percent viac ukrajinských potravín ako vlani. Vyplýva to z údajov štatistického úradu za prvé štyri mesiace tohto roka. V obchodoch si však väčšie množstvá ukrajinských potravín takmer nevšimnete - suroviny používajú najmä naši potravinári. Tí ich pôvod popisovať nemusia.
Za približne tromi štvrtinami väčšieho dovozu z Ukrajiny stoja agrokomodity. Sójové bôby, pšenicu či jačmeň sme začiatkom minulého roka ani nedovážali. Teraz sa dovoz znásobil v miliónoch eur. Najväčší skok je vidno pri kukurici. Z Ukrajiny však dovážame aj viac potravín, s ktorými sa stretávame priamo pri nákupe. Oproti roku 2022 je to najmä slnečnicový olej, minerálne vody alebo etylakohol, ktorý sa používa pri výrobe alkoholu. Oproti vlaňajšku dovážame aj viac múky a sladkého pečiva.
Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič vysvetlil, že sa to netýka maloobchodného predaja na Slovensku, skôr obchodné siete evidujú pokles ukrajinských potravín na pultoch. Je to skôr otázka na potravinárov, ktorí viac ťahali komodity z Ukrajiny do vlastnej výroby a do výrobkov, ktoré produkujú na Slovensku. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová uviedla, že sú tlačení aj zo strany verejnosti na to, aby ceny boli prijateľné, keďže sme zaznamenali najvyššiu infláciu cien v obchodoch. Preto je na každom potravinárskom podniku, aby sa tieto náklady snažil konsolidovať.
Potravinová bezpečnosť a dostupnosť na Slovensku
Hoci sa Európa vo všeobecnosti považuje za región s dobrou dostupnosťou kvalitných potravín, nie všetkým krajinám sa darí túto povesť napĺňať. Patrí k nim napríklad aj Slovensko, a to aj napriek tomu, že približne polovicu jeho rozlohy zaberá poľnohospodárska pôda. Pri globálnom porovnaní majú vyššiu potravinovú bezpečnosť dokonca aj púštne krajiny Omán a Katar.
Spomedzi krajín Únie je Slovensko dokonca druhé najhoršie. Rebríček hodnotí cenovú dostupnosť potravín, ich fyzickú dostupnosť a stabilitu ponuky, kvalitu a bezpečnosť a napokon aj ohrozenie produkcie potravín v dôsledku klimatických zmien. Slovensko zlyháva najmä v ukazovateli fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín. V tomto ukazovateli dosiahli v celosvetovom meradle vyššie skóre než Slovensko napríklad Pakistan, Kazachstan či Mexiko.
Reakcie Slovákov na zdražovanie
Až polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo. Rekordne vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave aj na úkor kvality. Viac ako tretina opýtaných, 38 %, hovorí, že sa radšej uskromní v iných oblastiach, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných 7,1 percenta respondentov kvalita stravy nie je rozhodujúca.
Ceny potravín na Slovensku v porovnaní s EÚ
Slovensko patrilo v roku 2023 ku krajinám s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európe. Spomedzi 27 krajín EÚ malo Slovensko druhé najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. V prípade samotných potravín bola SR treťou najlacnejšou krajinou v EÚ. Ceny potravín a nealko nápojov na Slovensku v roku 2023 dosahovali úroveň 82,3 % z priemeru krajín EÚ. Lacnejšie potraviny a nealko malo už len Rumunsko, a to na úrovni 75,1 % z priemeru celej EÚ. Slovensko malo podľa ŠÚ SR zároveň aj najnižšie ceny spomedzi krajín eurozóny.
Z dát tiež vyplynulo, že SR malo v rámci EÚ najnižšie ceny mäsa a mäsových výrobkov (70 % z priemeru EÚ), mlieka, syrov a vajec (84 % z priemeru EÚ). Najdrahšie potraviny a nealko nápoje malo Luxembursko, Dánsko a Írsko, ktorých úroveň bola nad priemerom EÚ.
Podiel slovenských a zahraničných potravín
Z piatich potravín, ktoré sú vystavené na pultoch obchodov, sú tri dovezené zo zahraničia a iba dve sú slovenské. Taký je výsledok prieskumu, ktorý pravidelne robí Potravinárska komora Slovenska (PKS). Tohtoročný prieskum nedáva najmenší dôvod na radosť, ešte roku 2011, keď PKS začala robiť prieskum, bolo zastúpenie slovenských a zahraničných potravín 50:50. Tohto roku agentúra Go4insight namerala výsledok 41,2 percenta.
Problém slabého zastúpenia slovenských potravín je podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya viacvrstvový. Bezmála 15 rokov trvajúci prieskum podielu domácich a zahraničných potravín svedčí o celkovo málo úspešnej snahe zvrátiť vývoj.
Preferencie slovenských spotrebiteľov
Kvalita a pôvod zo Slovenska, to sú dva najdôležitejšie faktory, podľa čoho sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Slováci a Slovenky chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská.
Spotrebitelia častejšie siahajú po mrazených potravinách a polotovaroch. Tento trend je pozorovateľný vo viacerých európskych krajinách. Napríklad v Nemecku v roku 2022 jedli Nemci viac mrazených potravín ako kedykoľvek predtým. Minulý rok sa spotreba mrazených výrobkov v Nemecku zvýšila o 3,6 percenta na rekordných 47,7 kilogramov na obyvateľa.
Mrazenie dobre konzervuje a je bezpečným spôsobom uchovávania potravín. Počas obdobia, keď potravinu zmrazia, takmer nestráca vitamíny. Nutričná hodnota čerstvej zeleniny, ktorá je na regáloch obchodu niekoľko dní je takmer s istotou horšia v porovnaní s jej mrazenou formou.
Štatistiky najväčších spotrebiteľov múky v Európe
Presné štatistiky o najväčších spotrebiteľoch múky v Európe sa môžu líšiť v závislosti od zdroja a metodológie merania. Avšak, vo všeobecnosti platí, že krajiny s vysokou spotrebou chleba, pečiva a cestovín, ako napríklad Taliansko, Nemecko, Francúzsko a Poľsko, patria medzi najväčších spotrebiteľov múky.
Pre lepšiu predstavu si môžeme uviesť príklad spotreby pšenice, ktorá je hlavnou surovinou pre výrobu múky:
| Krajina | Odhadovaná spotreba pšenice (v miliónoch ton) |
|---|---|
| Nemecko | cca 7.0 |
| Francúzsko | cca 6.0 |
| Taliansko | cca 5.0 |
| Poľsko | cca 4.0 |
Je dôležité poznamenať, že tieto čísla sú len odhady a skutočná spotreba sa môže líšiť. Taktiež, tieto štatistiky nezahŕňajú spotrebu múky z iných obilnín, ako napríklad raže, ovsa alebo kukurice.
tags: #najväčší #spotrebitelia #múky #v #Európe #štatistiky
