Najväčší Producent Vajec na Slovensku Čelí Výzvam

O situácii na trhu so slepačími vajcami a aj o závažných problémoch, ktoré aktuálne riešia slovenskí producenti vajec sa hovorilo aj v roku 2024.

Novogal: Najväčší Producent Vajec Zasiahnutý Vtáčou Chrípkou

Akciová spoločnosť Novogal v Dvoroch nad Žitavou - najväčší slovenský producent slepačích vajec - sa postupne spamätáva z rany, ktorá ju postihla koncom roka 2024 v podobe vtáčej chrípky. Ako informoval jej riaditeľ Ing. Ladislav Birčák, od októbra 2024, kedy bola laboratórne potvrdená aviárna influenza, museli po nariadení Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) zlikvidovať kompletne celý chov nachádzajúci sa na farme.

Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Nových Zámkoch z tohto dôvodu nariadila zákaz produkcie a vývozu vajec. Spoločnosť Novogal Dvory nad Žitavou, najväčší slovenský producent konzumných slepačích vajec, ukončila likvidáciu všetkých nosníc a vajec po tom, čo bola 22. októbra 2024 na farme zistená prítomnosť vtáčej chrípky.

Laboratórne výsledky potvrdili prítomnosť vírusu vysokopatogénnej aviárnej influenzy, známej ako vtáčia chrípka u najväčšieho slovenského producenta slepačích vajec. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Zámky nariadila vytvorenie pásma dohľadu s polomerom minimálne desať kilometrov od ohniska nákazy.

Dopady Vtáčej Chrípky na Chov

„V skutočnosti sme zlikvidovali až 385-tisíc nosníc. Z nich priamo na chorobu uhynulo zhruba 75-tisíc, avšak museli sme utratiť aj ďalších približne 310-tisíc zdravých živých nosníc,“ uviedol Ladislav Birčák. Ako podotkol, pomoc pri likvidácii zvierat od štátnych orgánov nedostali, čo im spôsobilo mnoho problémov. A kým v iných krajinách, ako napríklad v Maďarsku, ČR či Poľsku túto sanačnú činnosť vykonáva zložka armády alebo hasičov, tak v Dvoroch nad Žitavou museli všetko riešiť vlastnými silami. Utratenie prebiehalo plynovaním, ktoré sa údajne považuje za najhumánnejší spôsob utrácania zvierat.

Napriek počiatočnej nákaze u 500 sliepok nebude stačiť utratiť iba tie, ktoré sa zdržovali v rovnakej hale. Vtáčia chrípka sa totiž začala rýchlo šíriť po celej farme. „Sliepky nestačí vybiť iba v prvej hale, kde sa objavila nákaza, ale nákaza sa rýchlo šíri po celej farme. Už vo štvrtok mal chovateľ uhynutých až vyše 50-tisíc sliepok,“ hovorí Chudý. Podľa veterinárnej správy bude mať nákaza pri Nových Zámkoch dopad na celý trh.

„Je to o to vážnejšie, že problém s nákazou má celá Európa a ohniská rýchlo pribúdajú. Novogal, a.s., najväčší producent konzumných slepačích vajec na Slovensku, chová približne 650 tisíc nosníc a ročne dodáva na trh 175 miliónov vajec.

Likvidácia Vajec a Plány na Obnovenie Produkcie

Riaditeľ Novogalu Ladislav Birčák uviedol, že v rámci zavedení hygienických opatrení bolo do kafilérií v Slovensku a Českej republike odvezených celkovo 385-tisíc sliepok a približne 1,5 milióna vajec. „Väčšina týchto vajec pochádzala z obdobia 21 dní pred objavením sa vtáčej chrípky. Nariadením veterinárov ich bolo treba zlikvidovať,“ informoval Birčák. Dodal, že na rozdiel od iných krajín, kde takisto majú toto ochorenie hydiny, likvidujú iba vajcia vyprodukované počas výskytu vtáčej chrípky.

Po ukončení hygienických opatrení plánuje Novogal do konca februára 2025 obnoviť 50 % produkcie vajec. Spoločnosť plánuje návrat k pôvodnej produkcii v priebehu roka 2025. Podľa Birčáka by sa mala 50 % obnova produkcie podariť už do konca februára 2025, pričom plná výroba je naplánovaná na koniec apríla.

Spoločnosť Novogal Dvory nad Žitavou musela zlikvidovať 385-tisíc sliepok a 1,5 milióna vajec po zasiahnutí vtáčou chrípkou. Najväčší producent vajec na Slovensku, spoločnosť Novogal Dvory nad Žitavou, musela po vypuknutí vtáčej chrípky likvidovať všetky sliepky a vajcia zasiahnuté kontamináciou.

Ako uviedol riaditeľ spoločnosti Ladislav Birčák, bolo potrebné vypraviť 385-tisíc sliepok a približne 1,5 milióna vajec do kafilérií na Slovensku a v Českej republike. Väčšina z týchto vajec pochádzala z obdobia 21 dní pred objavením sa nákazy. „Nariadením veterinárov bolo nevyhnutné tieto vajcia zlikvidovať,“ vysvetlil Birčák.

Dopad na Trh a Spotrebiteľov

Podľa Daniela Molnára, predsedu Únie hydinárov Slovenska, sa spotrebitelia nemusia báť. Novogal sa však podieľa zhruba na 10 až 15 percentách celoslovenskej ročnej produkcie. V roku 2023 sa podľa výpočtov Únie hydinárov Slovenska u nás vyprodukovalo 937,6 milióna kusov konzumných slepačích vajec, čo predstavuje pokles o 6,7 percenta v porovnaní s rokom 2022.

Výpadok produkcie bude mať významný vplyv na slovenský trh s vajcami. Zasiahnutá farma totiž zabezpečuje 10 až 15 percent celkovej ročnej produkcie slepačích vajec v krajine. „Závisí to od dopytu na trhu, no žiadny slovenský producent vajec nedokáže tento výpadok nahradiť,“ vysvetlil Molnár. Predpokladá, že štvormesačný výpadok bude potrebné riešiť dovozom.

S blížiacimi sa sviatkami môže byť výpadok vajec v obchodoch problémom pre mnohých spotrebiteľov.

Podľa poslednej Situačnej a výhľadovej správy k hydine a vajciam, ktorú v septembri zverejnil rezort pôdohospodárstva, spotreba tejto potraviny klesá.

Ako informuje portál Poľnoinfo, ešte v pondelok 21. októbra bol na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Nové Zámky nahlásený úhyn 500 kusov nosníc na farme v Dvoroch nad Žitavou. Päť uhynutých nosníc neskôr veterinárny lekár zaslal do Národného referenčného laboratória.

V utorok 22. októbra, v poobedňajších hodinách, informovalo laboratórium o pozitívnom výsledku testovaných vzoriek na vírus vysokopatogénnej aviárnej influenzy (vtáčej chrípky, HPAI).

„Všetky vajcia od tohto producenta boli okamžite stiahnuté z trhu, k spotrebiteľovi sa nedostanú,“ ubezpečil riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Alternatívni Producenti Vajec

Na Slovensku pôsobí viacero producentov vajec, ktorí sa zameriavajú na rôzne spôsoby chovu a ponúkajú široký sortiment vajec. Medzi popredných producentov patrí aj Babičkin dvor, ktorý sa špecializuje na vajcia z voľného výbehu a bio vajcia.

Babičkin dvor je najväčší slovenský producent vajec z voľného výbehu a bio vajec, s dlhoročnou tradíciou a nekompromisným prístupom k najvyššej kvalite. Ich vajcia sú synonymom pre čerstvosť, udržateľnosť a flexibilitu.

Vajcia z Babičkinho dvora:

  • Vajcia od spokojných sliepočiek
  • Ekológia a inovácia
  • Najnovšia technológia pre dobré životné podmienky sliepok
  • Neustále zlepšovanie podmienok chovu
  • Kontrola v akreditovaných laboratóriách
  • Veterinárny dohľad
  • Zrušenie klietkového chovu v roku 2025

BIO Vajcia

Certifikovaný BIO produkt Značka kvality 2. stupňa Všetky BIO vajcia pochádzajú výlučne z farmy v Neninciach, kde majú nosnice prirodzený priestor na pohyb, popolenie a znášanie vajec do hniezd. Každé vajce je starostlivo kontrolované, aby spĺňalo prísne kvality pre označenie „BIO“.

Výhody BIO vajec:

  • 100% slovenský pôvod
  • Nosnice kŕmené iba organickým krmivom bez GMO
  • Najmodernejšie chovné technológie, ktoré zaisťujú kvalitu života pre zvieratá
  • Vysoká kvalita a chuť potvrdená certifikátmi

Vajcia z voľného výbehu

Kvalita priamo z prírody Značka kvality 1. stupňa Vajcia z voľného výbehu pochádzajú od sliepok chovaných na podstielke s voľným výbehom, ktorá im umožňuje prirodzený pohyb na čerstvom vzduchu. Tento spôsob chovu je šetrný k životnému prostrediu a poskytuje sliepkam pohodlie, čo prispieva k vysokej kvalite našich vajec.

Prečo vajcia z voľného výbehu?

  • Sliepky majú dostatok pohybu a slnka, čo zlepšuje ich pohodu.
  • Menej stresu pri chove znamená kvalitnejší a výživnejší produkt.
  • Podporujete humánne a udržateľné farmárstvo s ohľadom na blaho zvierat.

Vajcia z podstielkového chovu

Vajcia z podstielkového chovu pochádzajú od sliepok, ktoré majú vo vnútri haly dostatok miesta na voľný pohyb, popolenie v piesku a prirodzený oddych na bidlách.

Prečo vajcia z podstielkového chovu?

  • Sliepky sú chované bez klietok, čím majú menej stresu.
  • Hlboká podstielka zlepšuje hygienu aj životné podmienky.
  • Prirodzenejší pohyb sliepok ovplyvňuje chuť a kvalitu vajíčok.

Prepeličie vajíčka

Vajíčka s výnimočnou nutričnou hodnotou Objavte silu prírody vo forme prepeličích vajíčok, ktoré sú bohaté na esenciálne živiny a vitamíny, zároveň majú vynikajúcu chuť a zdraviu prospešné vlastnosti. Vajíčka plné vitamínov Naše prepeličie vajíčka sú plné výživných látok, vrátane vitamínov A, D, E, B1, B2, B12 a minerálov, ako sú horčík, fosfor, meď, vápnik a železo. Okrem toho sú bohaté na bielkoviny, esenciálne aminokyseliny a lecitín, čo z nich robí ideálnu voľbu pre zdravie vašich zákazníkov.

Minimálna trvanlivosť vajíčok pri správnom skladovaní je až 90 dní

V súčasnosti na Slovensku produkuje vajcia 24 výrobcov, pričom trojica firiem - Novogal, Ekobauernhof a Janek s.r.o.

Problémy a Výzvy Slovenských Producentov Vajec

Slovenskí producenti slepačích vajec sa dostavajú na úroveň roku 2011, ktorý bol vysoko stratový. Problém nie je podľa neho len v prebytku vajec v únii, ale najmä v cene kŕmnych zmesí, ktorá oproti roku 2010 a 2011, kedy tržná cena vajec bola na rovnakej úrovni ako v súčasnosti, je o 27 až 35 % vyššia.

Celkové náklady na sto kusov vajec Birčák vyčíslil na 7,3 eur, pričom priemernú realizačnú cenu na 5,7 eur. Pri produkcii sto tisíc kusov vajec sa tak mesačná strata šplhá do výšky 45 tis. eur. "Táto situácia je už naozaj neudržateľná a samozrejme chovatelia majú nejaké rezervy, ktoré už asi sú preč," povedal Birčák.

Situáciu producentom vajec podľa Birčáka skomplikovalo aj otvorenie trhu EÚ pre Ukrajinu, ktorá od marca tohto roka môže do únie dovážať konzumné vajcia na spracovanie, čo využívajú najmä pekári a cukrári. Cena spracovania je podľa Birčáka však aktuálne mizivá, pohybuje sa na úrovni 0,52 eur na kilogram vajec. "Čiže kvalitné vajcia prvej triedy idú na spracovanie do zahraničia," skonštatoval Birčák s tým, že najväčším spracovateľom je najmä Taliansko, čiastočne Nemecko a Holandsko.

Slovenským producentom sa však skomplikoval vývoz vajec do Čiech. Na slovenské pulty obchodov sa totiž podľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) dovážajú už nielen vajcia z Poľska, ale najnovšie aj z Česka, kde za posledný rok narástol počet nosníc o dva milióny. "Značná časť vajec zo Slovenska sa doteraz umiestňovala aj na českom trhu. Ten je už ale nasýtený vlastnými vajcami a z toho titulu umiestnenie slovenských vajec nie je jednoduché," uviedol Birčák.

Na Slovensku je aktuálne podľa údajov ÚHS 3,350 mil. nosníc, z čoho jedna z firiem mala avizovať zníženie ich počtu o 700 tis. kusov.

Podiel Slovenských Vajec v Obchodných Reťazcoch

Na pultoch obchodných reťazcov môžu nájsť spotrebitelia vyšší podiel slovenskej hydiny, hydinových výrobkov a vajec ako pred rokom. Oproti minulému roku však zastúpenie týchto domácich potravín narástlo len o približne jedno až dve percentá. "Prakticky žiadna viditeľná zmena tam nebola," skonštatoval riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.

Únia vychádza z prieskumu, ktorý realizovala v deviatich najväčších obchodných reťazcoch na Slovensku. V medziročnom porovnaní narástol podiel slovenskej hydiny o približne dve percentá. Kým v uplynulom roku bolo na pultoch obchodov zastúpených 52,7 % domácej hydiny, aktuálne je to 54,6 %. Spomedzi hydinových výrobkov tvorili uplynulý rok 64,6 % tie slovenské, v súčasnosti je to 67,2 %. Zvýšil sa aj podiel domácich vajec v reťazcoch, medziročne o dve percentá.

Nízky nárast pripisuje Molnár obchodnej politike reťazcov. "Spracovatelia hydiny ponúkajú hydinu obchodným reťazcom, ale záleží to od ich nákupu. Určitým faktorom je aj cena, takisto aj to, že kačacie, husacie a morčacie mäso slovenské my nemáme,“ uviedol Molnár. Ako dodal, na druhej strane však existujú položky vyrábané na Slovensku, avšak reťazce ich od slovenských výrobcov nenakupujú.

Spomedzi reťazcov najvyšší podiel slovenskej hydiny, výrobkov a vajec nájdu spotrebitelia v CBA. Vysoký podiel týchto potravín možno nájsť aj v COOP, Carrefoure a Tescu.

Z pohľadu slovenských výrobcov a spracovateľov hydiny mala najväčšie zastúpenie svojich produktov v reťazcoch HYZA, v rozmedzí 40 až 50 %.

Zmenu podľa Molnára nezaznamenali v prípade reštaurácií a školských jedální, kde podiel slovenskej hydiny zostáva na úrovni osem percent v jedálňach a na úrovni jedného percenta v reštauráciách.

Najlepšie v ňom dopadli COOP Jednota, CBA, Lidl a Terno, kde mali v regáloch iba slovenské vajcia. Naopak, najväčšiu ponuku dovozových vajec (z Poľska) malo Tesco. V roku 2015 sa k nám však najviac vajec dovážalo z Českej republiky, kam aj vzhľadom na spomínanú sebestačnosť smerovalo najviac slovenských vajec.

Marže Obchodných Reťazcov a Spotrebiteľské Ceny

Spotrebiteľské ceny v uplynulom roku výrazne ovplyvňovali marže obchodných reťazcov, ktoré sa pohybujú v rozpätí od 36 do 102 %. A tak zatiaľ čo odbytové ceny slovenských producentov sú pod priemerom EÚ a dlhodobo stagnujú, spotrebiteľské ceny rastú. Obchodné reťazce by podľa hydinárov mali zreálniť svoje marže a netlačiť do znižovania spotrebiteľských cien výrobcov. Tí s súčasnej situácii, ako odznelo na stretnutí, už skutočne nemajú kam ustupovať.

Hydinári sa zaoberali takisto otázkou lepšej identifikácie konzumných slepačích vajec zo slovenských chovov cez Značku kvality SK, ktorú majú zatiaľ traja producenti, alebo označenie Slovenská potravina.

Prevencia a Ochrana Pred Vtáčou Chrípkou

Ohniská vtáčej chrípky v súčasnosti pribúdajú v celej Európe. Ide o sezónnu nákazu, ktorej prenášačmi sú voľne žijúce vtáky, najmä vodné vtáctvo, ktoré vírus prenáša do hydinových chovov. Pri chovanej hydine sa neskôr vyskytujú takéto náhle úhyny. Vírus sa šíri kontaktom infikovaných vtákov, najmä trusom alebo kontaminovanou podstielkou, krmivom a vodou.

V súvislosti so vzniknutou situáciou musia obyvatelia obce Dvory nad Žitavou do 15. novembra nahlásiť na obecnom úrade počty a druhy chovanej hydiny a vtákov držaných v zajatí.

Vtáčia chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje vtáctvo, najmä hydinu ako sú sliepky, kačice a husi. Hoci prenos na človeka je zriedkavý, môže sa vyskytnúť u osôb, ktoré sú v priamom kontakte s infikovanými vtákmi alebo ich výlučkami.

Redakcia Startitup oslovila s otázkou ohľadom predpokladaného nárastu cien vajec Štátnu veterinárnu a potravinovú komoru SR.

Podľa Denníka N budú musieť utratiť až 400-tisíc sliepok. Firma by mala prežiť, no na trhu bude chýbať významná časť dodávok vajec a cena môže rásť.

Alternatívy Vajec

V prípade nedostatku vajec na trhu existujú alternatívne možnosti, ako ich nahradiť v kuchyni. Medzi ne patria rastlinné náhrady, ktoré môžu byť použité pri pečení a varení.

Náhrady vajec:

  • Ľanové alebo chia semienka: Používajú sa ako spojivo v cestách.
  • Tofu: Rozmrvíme tofu a orestujeme na oleji spolu s kurkumou a čiernou soľou, aby získalo vajíčkovú chuť a farbu.
  • Cícerová múka: Cícerovú múku rozmiešame s vodou, čiernou soľou a koreninami na hladkú kašu.

Recepty na alternatívne "vajcia"

Múka cíceru

Ingrediencie: 1/2 šálky cícerovej múky, 1/4 šálky vody, 1/4 čajovej lyžičky čiernej soli (pre vajíčkovú chuť), 1/4 čajovej lyžičky kurkumy, koreniny podľa chuti (napr.

Postup: V miske zmiešame cícerovú múku, vodu, kurkumu a čiernu soľ na hladkú kašu. Na panvici rozohrejeme olej, pridáme cibuľu, papriku alebo inú zeleninu a restuj do mäkka.

Červená šošovica

Ingrediencie: 1/2 šálky červenej šošovice (namočenej aspoň 1 hodinu), 1/4 čajovej lyžičky čiernej soli, koreniny podľa chuti, zelenina (napr.

Postup: Namočenú červenú šošovicu scedíme a rozmixujeme s čiernou soľou a korením na jemnú pastu. Na panvici rozohrejeme olej a pridáme zeleninu, ktorú chceme použiť.

Aquafaba

Ingrediencie: 1/2 šálky aquafaby (voda z konzervovaného cíceru), 1/4 šálky cícerovej múky, 1/4 čajovej lyžičky čiernej soli, koreniny podľa chuti, olej, zelenina.

Postup: V miske zmiešame aquafabu, cícerovú múku, čiernu soľ a korenie. Na panvici orestujeme zeleninu na oleji a potom zalejeme aquafabovou zmesou.

Huby a avokádo

Ingrediencie: 200 g húb (napr. šampiňóny alebo hliva), 1 zrelé avokádo, čierna soľ, koreniny podľa chuti (napr.

Postup: Na panvici orestujeme cibuľu, cesnak a huby do zlatista. Pridáme nakrájané avokádo a jemne ho rozpučíme, aby sa premiešalo s hubami.

Uvarte zopár vajec a pripravte si rýchlu večeru

Zoznam firiem zaoberajúcich sa produkciou vajec

  • OVONA, spol. s r.o. Krupina
  • Poľnohospodárske družstvo Kolárovo
  • SHP a.s. Turčianske Teplice
  • Agrodružstvo Kameničná
  • AGROFARMA Brvnište, s. r. o. Brvnište
  • Babičkin dvor, a.s. Veľký Krtíš
  • BIO Trade s.r.o. Veľký Krtíš
  • BIOGAL a. s. Špačince
  • Eggro-farm, s.r.o. Medzev
  • Farma medzi dvoma Dunajmi - Martin Štefunko Bodíky
  • FARMA RYBY Kubrica / SIETE - RYBY s.r.o. Trenčín
  • Ferovex Opatová Trenčín
  • Hybrav a.s. Veľký Lapáš
  • HYDINA HOLDING, s. r. o. Liptovský Mikuláš
  • Hydinová Farma Vidiščák - VKT trade, s. r. o. Chotča
  • JANEK, s.r.o. Dolný Moštenec
  • KOVÁČIK FARM, spol. s r. o. v konkurze Hrnčiarska Ves
  • Novogal a.s. Dvory nad Žitavou
  • OVOGAL FARM, družstvo Dvory nad Žitavou
  • PODIELNÍCKE POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO RYBANY Rybany
  • Poľnohospodárske družstvo Hôrka nad Váhom
  • Poľnohospodárske družstvo Lieskovec
  • Rimgal, spol. s r.o., r.s.p. - chov hydiny Nové Hony
  • SANAGRO a.s. Bratislava
  • SANAGRO Senica s.r.o. Senica
  • UNI - CON KYSUCE spol. s r.o. BRATISLAVA

tags: #najväčší #producent #vajec #slovensko

Populárne príspevky: