Kolok vretenovitý a vyza veľká: Dve najväčšie ryby
Pri pohľade na túto rybku môžeme získať dojem, že ide o malého zubáča, ktorého niekto vytiahol do dvojnásobnej dĺžky. Celé telo je veľmi štíhle s malou hlavou a extrémne dlhým a tenkým, na priereze guľatým, chvostovým násadcom, ktorý tvorí až tretinu dĺžky tela. Tak ako u všetkých ostriežovitých rýb nájdeme na chrbte kolka dve plutvy, pričom prvá má silnejšie nerozvetvené lúče.
Šupiny u kolka zasahujú až na hlavu kde pokrývajú celé temeno a zasahujú až medzi nozdry. Naproti tomu spodok hlavy a brucho sú holé skoro až k análnemu otvoru. Sfarbenie je hnedavé s niekoľkými výraznými zvislými pruhmi, ktoré pomáhajú maskovať rybu ležiacu na kamenitom dne. Mladšie jedince sú čo do sfarbenia kontrastnejšie.
Príbuzný kolok veľký dosahuje väčších rozmerov, má podstatne kratší chvostový násadec, nemá výrazné pruhy - je skôr škvrnitý a holá šupinami nepokrytá časť brucha končí u brušných plutiev.
Kolok vretenovitý je ako väčšina malých rýb nielen pomaly rastúcim, ale predovšetkým krátkovekým druhom. Maximálna doložená dĺžka veku zo slovenského úseku Dunaja je 5 rokov. Tak ako u väčšiny rýb sú najväčšie a najstaršie exempláre samice.
V posledných rokoch je tento druh stále vzácnejší i keď býval v niektorých riekach veľmi početný. Jeho význam pre fungovanie riečnych ekosystémov nie je veľký, ale i tak by bolo škoda, keby táto zaujímavá a rybka z našich vôd úplne vymizla.
Športový lov tejto vzácnej a chránenej ryby je vyslovene nežiaduci, zabrániť ale jej náhodnému uloveniu pri love s jemným náradím sa samozrejme nedá.
Základné údaje
| Rozmery | Hodnoty |
|---|---|
| Dĺžka priemerná | 14 až 16 cm |
| Obvyklé maximum | do 18 cm |
| Hmotnosť priemerná | 15 až 30 g |
| Obvyklé maximum | do 40 g |
| Typické znaky |
|
| Výskyt | Vyskytuje sa v povodí Dunaja. |
| Biológia druhu | Jedná sa o druh obývajúci prúdne rieky stredných a nižších polôh. Žije u dna a podobne ako iné druhy rýb s touto životnou stratégiou nemá plynový mechúr. Pohybuje sa na dne akýmisi poskokmi a ukrýva sa medzi kameňmi, kde vďaka svojmu kryciemu sfarbeniu prakticky splýva s podkladom. Bolo pozorované, že si medzi kameňmi a nerovnosťami dna vyhrabáva i jamky. |
| Živí sa | drobnými bentickými organizmami - larvy hmyzu, kôrovce, mäkkýše a občas uloví menšie rybky. Pri zbere potravy často ryje dno. Počas zimy potravu neprijíma. |
| Dospieva | v druhom roku života. Neresí sa od marca do mája v prúdnici na kamene. Samica kladie zhruba 600 - 4200 ikier o priemere zhruba 2 mm. |
Kolok vretenovitý
Vyza veľká
Vyza veľká (latinsky: Huso huso) je obrovská jeseterovitá ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z nich sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu. Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Nie je preto div, že areál rozšírenia tohto druhu sa výrazne zmenšil, len na málo miestach možno povedať, že je tu vyza bežným druhom a gigantické exempláre lovené v minulých storočiach dnes patria do ríše legiend.
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Pokiaľ si uvedomíme, že ryba nebola ulovená a pri pozorovaní vo vode muselo byť ľahšie odhadnúť dĺžku (napr. porovnaním s dĺžkou člna), potom je zrejme skresleným údajom hmotnosť.
Vyza sa od ostatných jeseterovitých rýb na prvý pohľad líši obrovskými rozmermi ústneho otvoru, ktorý sa po vysunutí mení v trubicu len o málo užšiu než je šírka hlavy. Pohľad na vyzu s vysunutými a zasunutými ústami budí dojem, že ide o dve odlišné ryby.
Lov vyzy bol uskutočňovaný do sietí, udicami a zrejme najväčšie exempláre sa lovili na Volge pod ľadom nabodávaním na dlhé tyče zakončené hákmi. V prípade zahákovania veľkého exemplára bolo treba spolupráce väčšieho počtu osôb, pretože jednotlivec veľkú rybu udržať ani vytiahnuť nedokázal. Potom, čo bola ryba zaseknutá na niekoľkých hákoch, bolo treba zväčšiť otvor v ľade a rybu vytiahnuť von. Počet stratených úlovkov iste nebol malý.
V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov. Ich početnosť dovoľuje praktikovať i organizovaný športový rybolov a prostredníctvom niektorých cestovných kancelárií je tento nevšedný zážitok sprístupnený aj našim rybárom.
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Určenie veku tak veľkých a starých rýb už býva problematické.
Vo veľkých riekach Európy bol ťah jeseterovitých rýb na neresoviská nevšednou udalosťou. Gigantické ryby staré desiatky a niekedy i veľa cez sto rokov tiahly proti prúdu a dlhé tisícročia sa neresili stále na rovnakých miestach. Rozmach našej civilizácie tento úžasný prírodný úkaz behom krátkej doby doslova vymazal z reality a dnes už je málokto schopný si predstaviť, o čo sme nenávratne prišli.
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg. Bežným úlovkom sú ryby o hmotnosti 50 - 150 kg.
Rozpoznávacie znaky
- hlava vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca
- pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam
- ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy
- na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov
- relatívna veľkosť štítkov s vekom klesá, medzi nimi je holá koža
- horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný
Základné údaje
| Rozmery | Hodnoty |
|---|---|
| Dĺžka priemerná | 150 až 300 cm |
| Obvyklé maximum | do 500 cm |
| Rekordné hodnoty | asi 850 cm |
| Hmotnosť priemerná | 30 až 200 kg |
| Obvyklé maximum | do 1000 kg |
| Rekordné hodnoty | okolo 2500 kg |
| Výskyt v ČR | Kŕdeľ generačných rýb pre pokusné účely (chov v akvakultúre, kríženie s inými jesetermi) je chovaný v Mydlovaroch neďaleko Českých Budějovíc. |
| Biológia druhu | Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. |
| V mladosti prevažujú v potrave vyzy | vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg. |
| Pohlavná dospelosť nastupuje | u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. |
| Jarná "rasa" | tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest. Práve zimujúci jedinci jesennej rasy ulovení na otvoroch v ľade boli najväčšími úlovkami vyzy vôbec. |
| K nereseniu dochádza | v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom na hĺbke 4 - 12, ale údajne i 40 m. Na Dunaji boli neresiská jesennej rasy v slovenskom úseku tejto rieky. Po postavení priehrady Železná brána boli tieto miesta vyzám nedostupné a tak jesenná rasa prakticky zanikla. Ryby jarnej rasy sa neresili v oblasti Železnej brány, ale postavenie priehrady malo neblahý dopad i na ne. |
| Vyza sa preslávila | obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Ta môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Namáhavú cestu na neresisko i produkciou ohromného množstva pohlavných produktov si vyzy nemôžu dovoliť každoročne. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov. |
| Význam vyzy | je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda - asi ako keby sa z našich vôd vytratila šťuka alebo sumec. |
Vyza veľká
Príbeh vyzy veľkej
tags: #najvacsia #ryba #english #preklad
