Ondrej Antovszký: Životný príbeh najznámejšieho slovenského kuchára
Ondrej Antovszký, majster kuchár, sa stal legendou slovenskej gastronómie.
Veľkonočná hrudka (syrek) pre začiatočníkov: Jednoduchý a chutný spôsob!
Detstvo a mladosť
Už narodenie malého Ondreja malo v sebe mimoriadnu symboliku spojenú s jedlom a teda aj jeho celoživotným poslaním. Priam symbolicky sa narodil akoby hotový koštovať dospelé jedlá.
Narodil sa do rodiny s veľkým hospodárstvom, kde bolo všetkého hojnosť. V Békešskej Čabe obývali rozľahlý rožný dom s vlastnou krčmou a obrábali také rozsiahle pozemky, že na nich boli dva samostatné salaše s vlastnými studňami. Vo veľkej hospodárskej budove bola stajňa pre štyri záprahy ťažných koní a ešte jeden pár len do koča.
Z mnohých jedál svojho detstva si budúci vychýrený kuchár spomína na tie najjednoduchšie - na desiatu alebo olovrant dostávali biely chlieb so slivkovým lekvárom, či chlieb natretý bravčovou masťou a posypaný krištáľovým cukrom. Na slávnostnom stole nechýbali chutné lapiene s dusenou hlávkovou kapustou, či dokonca vyprážané holúbätká.
V dvanástich rokoch povedal učiteľke, že sa stane kuchárom, ale nie hocijakým. Takým, čo bude variť aj pre kráľov a kráľovné. Po Druhej svetovej vojne došlo k výmene obyvateľstva na zmiešaných územiach medzi Slovenskom a Maďarskom. Tak sa pohla aj rodina Ondreja Antovszkého.
Usadili sa a aj by si zvykli, ale v roku 1948 prišli k moci komunisti a nastalo peklo. Nútili ho vstúpiť do družstva, ale on nielen odolával, ale ešte odhováral aj iných. To bol v očiach vtedajšej moci zločin. Na takto poznačených ľuďoch nemalo byť nič dobré. Okrem toho, že im zobrali majetok, pripravili ich aj o dobré meno a každý si teraz na nich mohol ukazovať prstom.
Nakoniec sa zo zúfalstva prihlásil za baníka vo viere, že tých predsa berú všetkých. V zúfalej situácii pomohla staršia sestra, ktorá robila vedúcu predajne takzvaného partiového tovaru, väčšinou textilu, v Žiari nad Hronom. Ondrej tam chodieval cez prázdniny pomáhať.
Medzi novými známymi jeho sestry bol aj školský referent menom Trník, ktorý zariadil, že malého Ondreja prijali za učňa na odbor kuchár do Banskej Štiavnice - ale bez dokladov! Vyšlo to najavo náhodou, keď sa v škole nacvičovala divadelná hra „Dve Marušky“ a učiteľka vyberala deti do jednotlivých úloh. Chcel hrať kuchára, lebo sa mu páčila spolužiačka, čo hrala jednu z Marušiek. Ale učiteľka vybrala niekoho iného.
Profesionálna kariéra
V Obchodnej škole ho najviac inšpiroval učiteľ technológie Jozef Tóth, ktorý bol vynikajúci pedagóg. Popri učeniu túžil Ondrej aj po praxi, ku ktorej sa dostal ako pomocník už v roku 1955 v Baníckej reštaurácii, kde pomáhal kuchárkam s najjednoduchšími prácami vrátane čistenia zemiakov. Neskôr, ako štrnásťročný, brigádoval aj v hoteli Grand v Banskej Štiavnici.
Na varenie mal nielen prirodzený talent, ale aj pozoruhodnú fantáziu a schopnosť intuitívne objavovať nové recepty. Dobrú predprípravu mal už z rodiny. Tragický skon otca spôsobil, že na osem detí ostala ich matka sama a tak starší súrodenci museli pomôcť v domácnosti.
Po Druhej svetovej vojne bol na strednom Slovensku nedostatok vhodných priestorov pre kuchársku školu a tak poslali šesťsto učňov do Kysaku, kde ostali ubytovne po stavbároch železnice Trate družby Margecany - Kysak. Sami si totiž vo veľkom aj varili - pätnásťčlenná kuchárska zmena varila a tridsaťčlenná zmena čašníkov obsluhovala. Tam sa naučil, že kvalita kuchára sa pozná podľa jednoduchej skúšky na takej prostej, ale zároveň dôležitej surovine akou je cibuľa.
Je tvorcom oficiálnej slovenskej kuchyne. Od roku 1975 je držiteľom ocenenia „Majster kuchár“ a v roku 2010 mu bolo udelené ocenenie GURMAN AWARD GRAND PRIX za celoživotné dielo, na ktoré ho za dlhoročné zásluhy o rozvoj a reprezentáciu slovenskej gastronómie nominoval Slovenský zväz kuchárov a cukrárov.
Slovensko a slovenskú gastronómiu v roku 1996 reprezentoval vtedajší prezident zväzu, majster kuchár Ondrej Antovszký na II. Svetovom kongrese gastronómie a turistiky v Mexiku. Pri tej príležitosti slovenské veľvyslanectvo v Mexiku usporiadalo Dní slovenskej kuchyne, kde pán Antovszký prezentoval našu gastronómiu s veľkým úspechom.
V tej s názvom „ONDREJ ANTOVSZKÝ varil pre kráľovnú“ autor Gustáv Murín mapuje pozoruhodne dramatický život dlhoročného šéfkuchára a vedúceho Klubu spisovateľov. Príbeh najúspešnejšieho slovenského kuchára je vďaka elektronickej forme knihy okorenený jeho najlepšími receptami. Každá fáza jeho profesného života sa tu tak spája s konkrétnymi jedlami a ich prípravou.
Jedlo je prvá a tiež posledná rozkoš v našom živote. Slávny francúzsky majster kuchárskeho umenia Brillot Savarin o tom napísal: „Záľubu v jedlách nachádzame v každom veku a u všetkých ľudí, vo všetkých krajinách a dobách. Tieto slová zdobili inak jednoduchý jedálny lístok Klubu spisovateľov, kde bol takmer tri desaťročia šéfkuchárom Ondrej Antovszký. Varilo sa tu skromne, ale zdravo a chutne.
Ocenenia a úspechy
- Držiteľ ocenenia „Majster kuchár“ (1975)
- Ocenenie GURMAN AWARD GRAND PRIX za celoživotné dielo (2010)
- Reprezentácia slovenskej gastronómie na II. Svetovom kongrese gastronómie a turistiky v Mexiku (1996)
Recepty
Mal z čoho čerpať, veď bol prvý, kto začal systematicky zaznamenávať a aj tvoriť receptúry najoriginálnejších slovenských jedál. Už narodenie malého Ondreja malo v sebe mimoriadnu symboliku spojenú s jedlom a teda aj jeho celoživotným poslaním.
Tabuľka úspechov Ondreja Antovszkého
| Rok | Udalosť | Popis |
|---|---|---|
| 1975 | Ocenenie „Majster kuchár“ | Získanie prestížneho titulu za vynikajúce kuchárske umenie |
| 1996 | Reprezentácia SR v Mexiku | Prezentácia slovenskej kuchyne na svetovom kongrese |
| 2010 | GURMAN AWARD GRAND PRIX | Ocenenie za celoživotné dielo |
tags: #najznámejšia #americká #kuchárka #životopis
