Dojčenie: Všetko, čo potrebujete vedieť pre úspešný štart

Dojčenie je prirodzený a najlepší spôsob výživy pre novorodenca a dojča. Materské mlieko obsahuje všetky potrebné živiny, vitamíny a protilátky, ktoré podporujú zdravý rast a vývin dieťaťa. Dojčenie prináša rôznorodé benefity pre matku aj pre bábätko. Bezprostredne po pôrode napomáha žene k zavinovaniu maternice a znižuje riziko nadmerného popôrodného krvácania. Rovnako znižuje riziko vzniku rakoviny vaječníkov a prsníka. Bábätku zasa dojčenie napomáha budovať vzťah s matkou a predstavuje akýsi pomyselný stupienok socializácie, z ktorého bude ťažiť v neskoršom veku. Nesporným benefitom je aj vývoj mozgu dieťatka či precvičovanie mimických svalov.

Príprava na dojčenie v tehotenstve

Akonáhle ti na dvere zaklope tretí trimester, nastal najideálnejší čas premyslieť si, či chceš svoje dieťatko po narodení dojčiť. Gynekológ, ku ktorému dochádzaš na poradňu, by ti mal prsia skontrolovať, pričom obzvlášť sa to týka žien, ktoré v minulosti prekonali nejakú špecifickú operáciu v oblasti prsníkov. Dojčenie je síce prirodzená vec, avšak nie vždy sa prirodzene proces laktácie spustí. Ak si prvorodička, ktorá len s ťažkosťami odhaduje, čo ju čaká, prípadne si po predošlých tehotenstvách mala problémy s dojčením, dobrou voľbou bude, ak využiješ pomoc laktačnej poradkyne alebo predpôrodného kurzu, ktorý sa týka dojčenia.

Odborník, či už ako samostatný laktačný poradca alebo v rámci predpôrodného kurzu, si s tebou prejde tieto témy:

ako má vyzerať správne prisatie bábätka,
vhodné polohy pri dojčení,
aké pocity môžu dojčenie sprevádzať,
najčastejšie chyby pri dojčení, ktoré vedú k zraneniam bradaviek,
tipy na vhodné pomôcky pri dojčení či alternatívne metódy kŕmenia bábätka materským alebo umelým mliekom - cievka, kalíšok, pohárik, fľaška.

V tehotenstve si tvoje prsia prejdú mnohými zmenami, pričom v treťom trimestri a po pôrode ich zaznamenáš najviac.

Začiatky dojčenia

Prvé dni po pôrode, ktoré stráviš ešte v pôrodnici, môžeš na prsiach pozorovať tieto zmeny - markantné zväčšenie objemu pŕs (tzv. nalievanie prsníkov), zvýšenú citlivosť prsníkov či pocit zvláštnej horúčavy na hrudi. Často sa tieto pocity prirovnávajú k silnej reakcii prsníkov na blížiacu sa menštruáciu. Rovnako sa v prsiach môžu tvoriť hmatateľné a na dotyk citlivé hrčky. Dôvodom je zvýšená aktivita mliečnych žliaz.

Od diskomfortu a bolesti si môžeš uľaviť hneď niekoľkými spôsobmi. Pomáha jemná masáž prsníkov v sprche počas toho, ako na ne prúdi teplá voda - predchádza sa tak pocitu nepríjemného pnutia. Vzniknuté hrčky, ktoré predstavujú mliečne žľazy naplnené mliekom, je takisto potrebné v teple a s citom rozmasírovať. Ak ti nie je príjemná teplá sprcha, prípadne sa na dlhší pobyt v sprche ešte krátko po pôrode necítiš, pomôcť ti môže aj výhrevný vankúšik.

Najlepšou radou je však časté dojčenie - po masáži a nahrievaní prsníkov si bábätko neustále prikladaj. Ak by si dieťatko z mnohých dôvodov nemohla mať v pôrodnici pri sebe, vhodné je odsávanie mlieka, prípadne stimulácia bradaviek a dvorcov pomocou odsávačky.

Prvé prisatie bábätka

Prvé prisatie ťa môže poriadne zaskočiť. Ak ťa čaká vaginálny pôrod, väčšinou sa dieťatko po prvýkrát prisaje ešte na pôrodnej sále. Ak budeš rodiť cisárskym rezom, prisatie často prebieha na izbe po pôrode. Ide o dôležitý moment, počas ktorého sa začína budovať vzťah medzi matkou a dieťaťom a v ich organizmoch dochádza k vyplavovaniu celého spektra hormónov.

Dieťatko sa dokáže prisať k bradavke skutočne silno a niektoré ženy tento moment vie naozaj prekvapiť. Nie vždy ide o príjemnú chvíľu, môžeš pritom vnímať mierny diskomfort, prípadne zvláštnu bolesť, ktorá sa však dá zvládnuť a po približne 15tich sekundách by mala ustať.

Nezabúdaj na to, že personál v pôrodnici by ti mal byť pri začiatkoch dojčenia nápomocný. Preto sa zdravotných sestier, pôrodných asistentiek alebo poradkýň neváhaj spýtať na čokoľvek, čo ťa trápi, prekvapuje alebo ťaží.

Hoci možno povedať, že sa ženské telo na proces laktácie pripravuje už v tehotenstve, rozhodne nemaj očakávania, že bábätko materským mliekom nakŕmiš hneď po jeho pôrode. Prvé dojčenia dieťatko v skutočnosti nepije materské mlieko, ale kolostrum - hovorí sa mu aj mledzivo a ide o akéhosi predskokana materského mlieka. Tvorba mlieka sa naplno rozbehne do 10tich dní po pôrode.

Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia mení svoju farbu a aj zloženie tak, aby bábätko v konkrétnej vývojovej fáze dostávalo presne to, čo potrebuje.

Mýty o dojčení

Silikónové implantáty znemožňujú dojčenie - ide o mýtus, pretože vloženie silikónových implantátov nenarúša mliečne žľazy. Aj žena, ktorá „má umelé prsia,“ môže svoje bábätko dojčiť.
Ženy s malými prsami mávajú viac problémov s dojčením - veľkosť ani tvar pŕs nemajú vplyv na tvorbu mlieka. Nezáleží teda na tom, či máš prsia jednotky alebo trojky, dostatočné množstvo mlieka sa ti v nich bude tvoriť bez ohľadu na konfekčnú veľkosť podprsenky.
Akékoľvek poranenie bradavky alebo dvorca vedie ku koncu dojčenia - ani v tomto prípade nejde o pravdu. I v prípade, že ti na bradavke vznikne tzv. ragáda alebo sa objaví kvasinková infekcia, neznamená to, že dieťatko musíš odstaviť. Laktačná poradkyňa alebo lekár ti poradia, ako tento problém čo najrýchlejšie odstrániť bez toho, aby sa dojčenie muselo prerušovať.

Správne polohy pri dojčení

Správna poloha ženy pri dojčení je nesmierne dôležitá. Dôležité je, aby si sa pri dojčení cítila pohodlne, mala podopretý chrbát a uvoľnené telo. Nie je totiž nič horšie, ako keď ti po chvíli dojčenia zastihne tŕpnutie ruky alebo bolesť v krčnej chrbtici.

Dojčiť možno:

v ľahu na boku,
v sede s vystretými, podopretými alebo pokrčenými nohami.
v polosede.

Nezabúdaj na to, že dojčenie ako také môže trvať aj niekoľko desiatok minút. Preto sa okrem zaujatia vhodnej polohy zameraj i na to, aby si poruke mala všetko, čo budeš potrebovať. Viac ako dôležité je mať pri sebe aj pohár alebo fľašu s vodou. Pri dojčení a hlavne po ňom ťa totiž môže prekvapiť obrovský pocit smädu.

Správna poloha dieťatka

Rovnako to platí aj pre bábätko. Malo by s tvojou pomocou zaujať polohu, v ktorom bude jeho telíčko uvoľnené a tvoje telo alebo iné pomôcky, akou je napríklad dojčiaci vankúš, by mu mali poskytnúť dostatočnú oporu.

Základom je, aby boli jeho uško, ramená a bedrá v jednej rovine nasmerované k tebe a k tvojmu prsníku. Dbaj o to, aby malo dieťatko dostatočne podopretý krk a nemuselo sa pri saní namáhať.

Hlavička by mala zostať v jemnom záklone - docieli sa tým to, že bábätko dokáže bez problémov dýchať noštekom a zároveň piť.

Bolesť pri dojčení | Odborníčka sa delí o tipy, ako sa vyhnúť problémom s dojčením

Kedy je bábätko hladné a správne prisaté?

Sama po čase zistíš, že nie je plač ako plač a naučíš sa rozoznávať rôzne druhy plaču bábätka. Každým z nich ti totiž bude dávať najavo, že treba naplniť inú jeho potrebu. Ak bude hladné, nemusí ísť o uši rezajúci nárek, pokojne sa plač od hladu môže prejavovať ako jemné a nepokojné mrnkanie, ktoré je sprevádzané týmito signálmi:

bábätko otvára ústa a simuluje sanie,
očami nepokojne mihá a hľadá prsník,
rúčkami hmatá do vzduchu a snaží sa nimi dosiahnuť prsník, aj keď mama práve nie je poruke.

Správne prisatie bábätka docieliš, ak sa budeš riadiť týmito radami:

Bábätko prikladaj k prsníku, nie prsník k bábätku. Jeho noštek by mal byť v rovnakej línii, ako je bradavka.
Ako prvá by sa mala prsníka dotknúť jeho brada.
Pred dojčením počkaj, kým sa bábätko samo prisaje a tento okamih nijako nesiľ. Ak je dieťa hladné, lačne sa ústami načiahne za bradavkou. V prípade, že sa po bradavke ústami nenačiahne, môžeš mu pomôcť tak, že bradavkou jemne prejdeš po jeho hornej pere.
Po správnosti by dieťatko malo ústami uchopiť nielen bradavku, ale aj podstatnú časť prsného dvorca.
Snaž sa neprikladať k prsníku plačúceho novorodenca. Hoci by sa mohlo zdať, že je to jedna z účinných techník, ako ho utíšiť, nie je tomu celkom tak. Dieťatko síce prestane plakať, avšak plač mu v správnom prisatí zabraňuje. Ak by ste k dojčeniu takto pristupovali dlhodobo, mohlo by to vieš k poškodeniam tvojich bradaviek a vzniku bolestivých problémov. Najprv teda bábätko utíš a až potom ho prikladaj k prsníku.

Ako zistím, či mám dosť mlieka?

Častou obavou novopečených mamičiek je, či majú pre svoje dieťatko dostatok mlieka. Predovšetkým v prvých dňoch života bábätka je tento strach veľmi častý. Je však potrebné uvedomiť si hneď niekoľko skutočností:

Prvé dni po pôrode nemusíš mať mlieko vôbec. Prsia sa nalievajú mliekom až na druhý či tretí deň po narodení tvojho drobčeka. Dovtedy bábätko stimuluje aktivitu mliečnych žliaz a pije kolostrum.
Prvých 24 hodín po pôrode má bábätko žalúdok veľký ako čerešňa. Dieťatko teda nepotrebuje jednorazovo prijímať veľký objem mlieka. Postačí mu aj pár kvapiek v pravidelných intervaloch niekoľkokrát za deň. Je úplne v poriadku, ak novorodenec po pôrode schudne, za prirodzený sa považuje úbytok hmotnosti vo výške 10% jeho pôrodnej váhy.

Pri tvorbe mlieka jednoznačne platí pravidlo - aký dopyt, taká ponuka. Časté prikladanie dieťatka prispieva k rýchlejšej a väčšej tvorbe mlieka. Čím viac si teda budeš bábätko k prsníku prikladať, o to rýchlejšie sa laktácia naplno spustí a jej intenzita ťa môže prekvapiť doslova z hodiny na hodinu.

To, že je bábätko dostatočne nakŕmené, ti dá najavo týmito symptómami:

Po nadojčení zaspí a ak ho netrápia nejaké zdravotné problémy, prespinká aj dve hodiny.
Dojčenie dieťatko ukončí samo, je spokojné a dokáže si pred spánkom odgrgnúť.
Po príchode z pôrodnice minieš najmenej 7 plienok, ktoré dieťatko preciká alebo pošpiní stolicou.

Výživa počas dojčenia

Správna výživa je kľúčová nielen pre dieťatko, ale aj pre pre teba ako dojčiacu matku, aby si mala dostatok energie a potrebných látok na tvorbu kvalitného materského mlieka.

Strava pri dojčení

Strava by mala byť v prvom rade pestrá a vyvážená - okrem toho, že tvoj organizmus začne produkovať mlieko, budeš potrebovať dostatok živín i na to, aby si sa zotavila z pôrodu. Určite nie sú vhodné žiadne redukčné diéty, pričom jedinou výnimkou je, ak ti už v minulosti diagnostikovali nejakú intoleranciu. Vtedy dané potraviny obsahujúce tieto zložky ďalej vynechávaj.

Určite sa aj ty dopočuješ, že počas dojčenia by si mala jesť všetko, čo ti chutí a tebe samotnej nespôsobuje žiadne problémy. Potraviny, na ktoré môže bábätko prehnane reagovať bolesťou bruška, však zavádzaj postupne a s odstupom jedného až dvoch dní sleduj reakciu dieťatka. Radia sa sem napríklad niektoré druhy zeleniny (kapusta, karfiol a iné), prípadne celá rada strukovín. Vždy si dopraj jednu konkrétnu potravinu a pozoruj, ako sa bude prejavovať na bábätku.

Citrusy sú samostatnou kapitolou a takisto ich treba zavádzať do stravy postupne. U bábätka totiž môžu vyvolať alergiu. Rozhodne však nie je dôvod vynechávať citrusy alebo iné ovocie počas celú dobu dojčenia. Takisto ich jedz postupne s odstupom niekoľkých dní a pozoruj reakciu svojho dieťatka. Ak sa neobjavia žiadne príznaky alergie, môžeš konkrétne ovocie jesť bez obmedzení.

Už v tehotenstve môžeš v poslednom trimestri začať užívať probiotiká. Cez materské mlieko budú potom prechádzať k bábätku, z čoho bude maličké len profitovať. V užívaní probiotík môžeš pokračovať aj po narodení dieťatka až do jeho odstavenia.

Problémy pri dojčení

Počas dojčenia, či už v jeho skorých začiatkoch alebo po pár mesiacoch, sa môže vyskytnúť niekoľko problémov, a to ako na strane bábätka, tak i matky. Väčšine komplikácií sa však dá vyhnúť správnou prípravou na dojčenie a využitím služieb laktačnej poradkyne.

Problémy pri dojčení na strane bábätka

Kvasinková infekcia dutiny ústnej - hovorí sa jej aj kandidóza úst, soor či múčnivka, pričom väčšinou ide o problém matky aj dieťaťa, ktorí si túto infekciu navzájom „prepožičajú“. U ženy sa prejavuje lesklým povlakom na bradavke a bolesťou a mravčením pri dojčení, u dieťatka zasa belavým povlakom na ďasnách a celej ústnej sliznici či jazyku.

Kandidóza ústnej dutiny u dieťatka spôsobuje, že sa bábätko nechce k prsníku prisať. Ak tento problém pozoruješ, treba zájsť za pediatrom, ktorý ťa poučí, ako ústočká dieťatka ošetrovať a poradí ti na to vhodné prípravky. V prípade, že vnímaš kvasinkovú infekciu aj na svojej bradavke, určite nevynechaj návštevu gynekológa.

Problémy pri dojčení na strane matky

Zápal prsníka - tzv. mastitída - môže sa prejaviť v prvých dňoch po pôrode alebo pokojne aj po roku dojčenia. Často sa vyskytuje len na jednom prsníku, no výnimočné nie je ani to, ak sa objaví súčasne na oboch. Prvými príznakmi sú celková slabosť a pocit, akoby na teba liezla chrípka, červený fľak v dolnej časti prsníka, problémy...

Aby ste sa vyhli problémom s tvorbou mlieka, trvajte na včasnom priložení k prsníkom - teda ihneď po pôrode, najneskôr do 30 až 60 minút. Včasný kontakt matky a dieťatka priaznivo ovplyvňuje začiatok dojčenia. Práve v tomto krátkom čase je matkin organizmus najvnímavejší na stimuláciu mliekotvorby dráždením bradaviek.

Za problémy pri dojčení (ako je nedostatok mlieka, rozbehnutie dojčenia, potrebná dĺžka dojčenia, prípadne až za zlyhanie dojčenia) môže v 80 - 85 % zlá technika dojčenia, to znamená: správne polohy matky a dieťatka pri dojčení a správne priloženie a prisatie dieťatka sú nesmierne dôležité. K zápalom prsníka môže viesť i nedodržiavanie ďalších zásad dojčenia, ktoré zhoršujú vyprázdňovanie prsníkov, vedú k ragádam bradaviek a dvorcov a vstupu infekcie.

Plné prsníky

K najčastejším problémom, s ktorými sa mamičky môžu stretnúť ihneď po pôrode, sú plné prsníky. Paradoxne môže teda viesť k problémom i nadbytok mlieka. Príčinou je prudšia tvorba mlieka prvé dni po pôrode. Plné prsníky sú horúce, ťažké, tvrdé, zdajú sa hrboľaté a vyteká z nich mlieko. Nie sú však bolestivé a matka nemá teplotu. Preplnený prsník sa nedá dobre sformovať tak, aby z neho dieťatko mohlo piť, čo má za následok nesprávne prisatie a zlé pitie. V tomto prípade radíme, aby si mamička pred dojčením trocha mlieka odstriekala (prsník tak zmäkne a je lepšie tvarovateľný), prípadne dojčila častejšie a dlhšie.

Najčastejšou príčinou bolestivo naliatych (zdurených) prsníkov je prebytok mlieka, oneskorený začiatok dojčenia, nesprávna technika dojčenia, dlhé časové intervaly medzi dojčením a obmedzenie dĺžky dojčenia. Mlieko preniká z preplnených mliekovodov do okolitého tkaniva a cievnych vlásočníc, kde aktivuje matkin imunitný systém. Najčastejšie sa s nimi stretávame medzi 3. - 5. dňom po pôrode. Prsia sú opuchnuté, lesklo začervenalé a veľmi bolestivé. Bradavka je napätá, plochá a tuhá. Mlieko zle odteká. Mamička môže mať horúčku trvajúcu do 24 hodín (pri dlhšom trvaní horúčky ide najskôr o mastitídu, viď ďalej).„Kamenným“ prsiam predchádzame dôsledným dodržiavaním zásad dojčenia (pevné rozhodnutie pokračovať v dojčení, dojčenie podľa záujmu dieťaťa častejšie počas dňa i noci, a nie podľa presne stanoveného harmonogramu - dieťa má piť dovtedy, kým sa dostatočne nenasýti, dojčené dieťa nemá poznať cumlík, dojčené dieťa neslobodno dokrmovať…) a správnou technikou.

Vyprázdňovanie prsníkov

Základom liečby je dostatočné vyprázdňovanie prsníkov. To znamená, že často dojčíme, odstriekavame mlieko pred aj po dojčení. Pred dojčením stimulujeme uvoľňovací (let-down) reflex, pri ktorom sa sťahujú svalové bunky v mliečnej žľaze a vytláčajú vytvorené mlieko do mliekovodov. Tento reflex podmieňuje hormón oxytocín uvoľňovaný zo zadného laloka hypofýzy. Najsilnejším stimulom na vylučovanie oxytocínu, a tým aj uvoľňovanie mlieka, je dráždenie bradavky satím dieťatka. Mnohým ženám však stačí pomyslieť na dieťa, začuť jeho plač, alebo cítiť jeho vôňu a dôjde u nich k uvoľneniu oxytocínu. Naopak stres, strach, bolesť alebo alkohol potláčajú uvoľnenie oxytocínu. To vysvetľuje, prečo sú pohoda mamičky a stály kontakt s dieťatkom také dôležité pre úspech dojčenia. K uvoľneniu mlieka prispieva i masáž prsníkov, ale nie ich pomliaždenie nešetrnou manipuláciou.

V liečbe môžeme uspieť i prikladaním teplých obkladov na prsia pred dojčením, či teplou sprchou bolestivo naliatych prsníkov, čo vedie k uvoľneniu mlieka. Naopak, po ukončení dojčenia opuch zmenšíme studenými obkladmi. Nenechávame prsníky oddychovať! Treba ich po ukončení dojčenia ešte vyprázdniť odstriekaním. Podprsenka musí prsník podopierať, ale nie stláčať. Oxytocínové kvapky v tejto fáze nemajú význam, pretože do tkaniva prsníkov nepreniknú.

Upchatie mliekovodov - retencia

Nedostatočné vyprázdňovanie prsníkov môže spôsobiť upchatie vývodov mliečnej žľazy - retenciu zmesou bunkovej drviny a zahusteného mlieka s následným hromadením mlieka a vzniku opuchu v postihnutom segmente mliečnej žľazy. Najčastejšie býva postihnutý vonkajší kvadrant prsníka s opuchom siahajúcim až do podpazušia. Na koži sa objaví tvrdé, bolestivé zdurenie so začervenaním, tzv. sterilná mastitída. Stav liečime úpravou techniky dojčenia a dôsledným stimulovaním uvoľňovacieho reflexu pred dojčením. Počas dojčenia meníme polohu dieťaťa, aby odsalo mlieko zo všetkých mliekovodov, najmä tých upchatých. Pomôže i masáž od miesta upchatia smerom k bradavke, už spomenuté studené a teplé obklady. Retencia sa pomerne rýchlo upravuje do 2 - 3 dní. Antibiotiká nie sú potrebné.

Mastitída

Zdurenie prsníkov alebo tzv. sterilná mastitída podmienená upchatím mliekovodu sa môže skomplikovať prienikom baktérií do opuchnutého, presiaknutého tkaniva. Vtedy hovoríme o mastitíde, teda bakteriálnom zápale prsníka. Mastitída vzniká kedykoľvek počas celého dojčenia i opakovane, najčastejšie však okolo 3. týždňa po pôrode. Takmer bez výnimky ju spôsobuje baktéria zvaná zlatý stafylokok (Staphylococcus aureus), ktorej ako vstupná brána najčastejšie poslúžia poranené bradavky. Mastitída postihuje len určitý kvadrant jedného prsníka a pozoruje sa u 2 - 5 % dojčiacich žien. Zapálená časť prsníka je bolestivá, červená, zdurená a tvrdá. Matka má silné bolesti, horúčku, je celkovo slabá, malátna. Odlíšenie skutočného zápalu, vyžadujúceho liečbu antibiotikami od prostej retencie mlieka, je niekedy ťažké. Ak trvá teplota a neustupujú príznaky poruchy odtoku mlieka dlhšie ako 24 - 48 hodín, je potrebné začať následnú liečbu. Liečba spočíva v úprave techniky dojčenia a stimulovaní uvoľňovacieho reflexu pred dojčením. Častejšie dojčenie zlepšuje vyprázdňovanie prsníkov. Začíname dojčiť krátko na zdravej strane a rýchlo dieťatko preložíme na chorý prsník, aby pilo dostatočne aj z chorého prsníka. Dávame si pozor, aby prsník v mieste zápalu nebol zvonku stláčaný (odevom). Pred dojčením skontrolujeme, či z mliekovodov nevyteká hnis. Na čistú látku (vyžehlenú vreckovku) odstriekame niekoľko kvapiek mlieka, ktoré sa vpije a hnis zostáva na látke ako malý chumáčik. Vtedy odstriekame malé množstvo mlieka a skúšku na prítomnosť hnisu zopakujeme. V odstriekavaní pokračujeme až do vymiznutia hnisu, potom môžeme dieťa priložiť. Odstriekané mlieko vylejeme. Mastitídu lieči lekár antibiotikami (v súčasnosti sa používajú také, ktoré nepredstavujú pre dieťa ohrozenie). Veľké bolesti a horúčku tlmíme podaním liekov s účinnou látkou paracetamolu alebo ibuprofenu. Liečená mastitída nie je dôvodom na odstavenie dieťatka!!! Ak matka pre veľkú bolesť nemôže dojčiť, treba mlieko odstriekavať. Vo výnimočných prípadoch môže mastitída viesť až k vytvoreniu abscesu (hnisovej hľuzy), ktorá sa lieči chirurgicky (narezaním zavedením drénu). Obvykle ani vtedy nie je potrebné dojčenie ukončiť. Len v prípade veľkého nálezu sa odporúča prvé dva dni po zákroku z postihnutého prsníka nedojčiť a odstriekavané mlieko vylievať.

Spomenuté problémy mohli viesť komplexne k „strácaniu“ mlieka. Nebol to dôsledok antibiotík.

tags: #masaz #prs #na #rozbehnutie #mlieka #technika