Slovanská história a mytológia: Cesta ku koreňom našej kultúry

Slovania, národ starý približne 4000 rokov, zohrali počas svojho vývoja významnú historickú úlohu. Ich podiel na sťahovaní národov v 5. a 6. storočí n.l. je neodmysliteľný, rovnako ako ich prítomnosť v slovanských základoch a federatívnych zväzkoch národov. Dnes sa vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov, aby sme pochopili ich názory a kultúru.

Mapa rozšírenia Slovanov v 8. a 9. storočí

Čo je to slovanské pohanstvo?

Pýtame sa sami seba, čo to vlastne slovanské pohanstvo je a na čom je postavené? Čo poskytovalo svojim prívržencom? Bolo naozaj také primitívne, za aké sa zvykne považovať? Pôvodné pohanské postavy a sviatky boli potlačené kresťanstvom a nahradené kresťanskými, a kultúra je nahrádzaná kultúrou okolitého sveta, resp. jej výpredajom. Pohanskí bohovia a viera sa na dlhú dobu stratili... Ostalo v nás niečo? Je to súčasť nášho vývoja?

Je dôležité budovať na pevných základoch našich vlastných dejín. Skupín, toto všetko dopomohlo k celkovému pochopeniu problematiky. Súčasťou našej identity sú kultúrne odkazy našich predkov, ktoré stále napriek nášmu poznaniu hľadáme, hoci už dávno boli poznané.

Pôvod a rozšírenie Slovanov

Slovania sa začali odlišovať približne v dobe bronzovej (2. tisícročie pred n.l. okolo Kaspického mora). Predstavuje silu, ktorej sa nikto nevedel postaviť. Neskôr boli nútení opúšťať pravlasť a dobýjať nové územia. Polovicu medzi Čiernym, Baltickým, Adriatickým a Egejským morom. Postupne sa dostali do kontaktu so skutočnou civilizáciou, Germánom a napokon na sever a východ.

Základné princípy slovanského pohanstva

Viera starých Slovanov bola pohanská. Účinkovaním východnej (byzantskej) aj západnej (latinskej) cirkvi. S germánskym Thorom a prebratie niektorých legiend. Základné princípy slovanského pohanstva:

Rovnováha: Prirodzeným poriadkom všetkého vo vesmíre. Život je Dobro. Je Zlo a musí vyvolávať odvetnú reakciu. Dobra. Takými ich urobila Príroda.
Rod: Tvoriaci všetko živé, prenášajúci svojho ducha na všetok život. bytosť nemôže byt živá, je to len chodiace telo. podstaty nemizne, ale sa voľne prenáša do inej formy.
Úloha medzi Životom a Smrťou: Osobitnú úlohu v protiklade Života a Smrti. Sú predvojom.

Svarog a stvorenie sveta

Ukázal Svarog - Prapredok, od ktorého Slovania vedú svoj rod (národ). Bol prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Začala vytvárať veľká Slovanská civilizácia. - Zániku, získal právo na nesmrteľnú podobu. Ich cieľom je teda boj so Zlom.

Bola veľká tma. Všetkého. Svet. Striebornej. Sva. Svarog ukončil stvorenie sveta. Nebeského cárstva. Podopierali nebesá. Hladinu Zemská kačica a porodila mnohých bohov a démonov. Hviezdy. Z masla bola vytvorená Matička Zem. Alatyr, ktorý bol stredom sveta a vhodil ho do mora. Vytiahla Zemská kačica vo svojom zobáku. Kačica už nemohla udržať a pustila ho. Alatyrská hora. Alatyre svojim mlatom a z iskier sa zrodili bohovia. Vytvorený chrám najvyššiemu Rodovi, najvyššieho Roda. - bojovníci Svaroga. Zdvihol Boží vietor - tak sa zrodil boh vetrov Stribog. Obrovské plamene Svarogove a Svarožičove. Zrodený zo Zemskej kačice si zmyslel napodobniť Svaroga a udrel po ňom mlatom. Zrodili temné sily, démoni. Čiernym Hadom a s jeho bojovníkmi. No nemal dosť síl, aby ho premohol. Had ovinul Zem hmlou. Neba za svojím otcom Svarogom. Nebeskú bránu a vliezol do siene, kde sedel na tróne Svarog. Hada a vplietli ho na veľké radlo. Kráľovstvo Jav (Dobra) a kráľovstvo Nav (Zla). Navi Čierny Had. Čiernym Hadom Svarog s ostatnými bohmi zišli na Zem. Bola zaliata krvou. Rozrezali Matičku Zem a ona pohltila všetku krv. Orať zem. Don, Dunaj a Dneper. Na mieste bitky s Hadom vyrástli Ripejské hory. Svarogom stvorená Irija - nebeské cárstvo bohov. Dub, zväzujúci svet koreňmi a siahajúci vetvami až do neba.

Slovanskí duchovní

Na rozdiel od kresťanskej cirkvi, kde platí tvrdý hierarchický systém a pevná organizácia, duchovných možno považovať vedmy, vedomcov, kňazov, žrecov, mudrcov, i liečiteľstvo samotné. Žrecov často kresťanskí mnísi obviňovali z čarodejníctva. Vtlačila kresťanská cirkev. Mágiu”, dedinské “veľké matky”, teda takmer všetci obyvatelia. Bolo medzi duchovnými veľké množstvo žien, to nielen ako nositeľky života, ale aj ako osobnosti. Patriarchálnu spoločnosť u nás zaviedlo až kresťanstvo.

Veľkomoravského obdobia, ktoré hovoria o operáciách hlavy. Druida) a nazýval sa aj volchv.

Posmrtný život v slovanskej mytológii

Ľudstva, ktorá kolovala už u stredovekých Slovanov a ruská cirkev v 11. až 16. storočí. Hádzal na zem hrudy, z ktorých sa rodia ľudia. Materiálom ich telesnosti je hlina zeme. Ľudských bytostí Svarogovi: tvrdí, že ľudia vznikli z potu mocného boha. Neposkytujú žiadny úplne jasný obraz pôvodných predstáv. Zachovali dva staré pojmy: NAVA a RAJ. Názor na posmrtný život a jeho dôležitosť. Za prirodzené, božie a tradičné princípy (dobro). Silu zlým bohom a démonom v ich zápase so silami dobra. Aj v samotnom systéme božstiev a démonov. Zdrojom informácií o názoroch na záhrobný život je pohrebný rituál. Vyznačovali tým, že svojich mŕtvych spaľovali. Skoro nemysliteľné, aby človek po smrti nebol spálený. Zrejme odvodený od nadradeného postavenia boha Svarožiča. Pozemskou tiažou. Miestach veľmi líšil. Tradíciách). V 7. storočí prešlo sa na kostrové pochovávanie do mohýl, so šperkmi a hlavne potrebami dennej potreby. Bola závislá na bohatstve a postavení jedinca počas života. Strachu z upírov. Končatín, zaťaženie tela, či koly alebo železné ihly v slabinách.

Slovanskí bohovia a bohyne

Stvoril celý vesmír, zem, prírodu aj niekoľko bohov. Národ, úroda,... Dokazuje, že spätosť starých Slovanov s ich rodom bola obrovská. Potreba určitého zázemia alebo silný pocit spolupatričnosti. Sa spája so silným vzťahom ku svojim predkom, lásku. Lada bola na slovenskom území veľmi uctievaná a významná, ženskú podstatu v panteóne slovanských bohov, bohyňou ladnosti a súladu. Niečím strnulým. Slabne od letného slnovratu. Posadil do zlatej loďky. Uctievaný bol u východných Slovanov, jeho svätyňa stála aj v Kyjeve, s červeným kohútom (symbol ohňa). Do počiatkov Slovanov, a preto sa pôvodná funkcia Chorsa nedá presne určiť. Striebornej loďky posadil Rod Mesiac - Mesjac, hviezd. Z najstarších a najvýznamnejších bohov Slovanov. Nachádza hlavne v oblasti dnešného Ruska. Z dvoch častí - Sva a Rog. Kruh). Kruh je posvätným znakom, často predstavuje znak Slnka. Spojitosť so slovom svor - nebo. Stredobodom Poznania, sprostredkovateľom medzi ľuďmi a bohmi. Ľahký, ale aj veľký a ťažký ako hora. Nikto ho nenájde a nikto ho nezdvihne. Podsvetia a jeho brat Dij, boh nočnej oblohy. Víchricou. Koho sa dotkla, ten zomrel. Svaroga, a bystrosti. Niektorých tradícií bol stotožňovaný s plameňmi bleskov, očisťujúceho od všetkého zlého, striebornou srsťou, v ruke drží ohnivý mlat. Čierna spálená zem. Zdvihol Boží vietor Stribog, ktorý môže byť bohom zlým, ale aj dobrým, slnkom, vodou, počasím a dušami zomrelých. Jarné vanutie slúžilo k odhaľovaniu budúcnosti, mládenca ovenčeného kvetmi. Hovoria o štyroch hlavných vetroch: južnom, severnom, západnom a východnom. Niekedy sa jednalo o sedem alebo dvanásť vetrov (magické čísla). Je zobrazovaná ako biela pani s rozpustenými vlasmi, spev, príbuznou bohyňou Meluzíny, ľavej ruke drží košíček naplnený bylinami, v pravej ruke má kytičku, je bledá a vážna, bohom rožného statku a stád. Starí Slovania práve pod jeho ochranu, brady. Zmienky o ňom sa nachádzajú na rôznych miestach. Slovanov, dokonca aj v 14. storočí, území, na niektorých miestach prežil až do 19. storočia, aj v Novgorode, v Rostove a v Kyjeve, pravoslávnej tradícii sa z neho stal sv. Slovanský boh hromu. Jeho najčastejším prívlastkom býva hromovládca, pravdou, ochranca spravodlivosti - pod jeho ochranou sú súdy, práve on otáča Svarogovo koleso času, k bohyni Lade, vyniká - napr. polia hriešnych ľudí zasypáva krúpami, všetkých prírodných živlov, a začne rozvíjať, premáha až na jar a oslobodzuje zem, slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh, na veľkom mlynskom kameni a metá žiarivé blesky, háj, a hrach. Jeho typickým artefaktom je sekera - symbol moci, mnohých starých spisoch, najmä v staroruských, sochách nachádzame na mnohých miestach, rozmerov, bohato zdobené, hromovej strele, a zlatú bradu. Podobná socha ako v Kyjeve stála aj v Novgorode, jeho meno bežne používa napr. Perúna je Thor, s príchodom kresťanstva sa z neho stal sv. Mal syna Kupala a dcéru Kostromu. Muriena, Mamurien) je bohyňou smrti. Živa (Živena, niekedy nazývaná aj Matička Zem) sa volá bohyňa zeme, života a životnej sily, zložité rituály, aby ich jej prítomnosť ochránila pred chorobami, predpovedať budúcnosť a múdro súdiť pri sporoch. Dennica nie je v skutočnosti synom Zornice a Mesiaca), zodiakom baran, dožiniek, devou Ros syna Dažboga (Dabog, Dazbog), manželky, Zlatogorku, dcéru Nija, a dcéry Lady Moranu a Živu. So Zlatogorkou mal syna Koljadu. Ratarov, Luticov Raňanov a mnohých iných, Vjatky vznikli Radimiči a Viatiči, a Árija, od Árija a jeho potomkami sú Lotyši a Litovci. Árij mal synov Kija, Čecha a Choriva, mali syna Bogumira, Rusa, Slovena a dcéry Drevu, Polevu a Škrevu, Severania, Rusi, Sloveni, Drevľania, Poľania a Kriviči, medzi významnejších slnečných bohov a aj medzi najstarších, moci svetla, v protiklade s bohom Černobogom, niekto niečo pochváliť, spojil to s bielou farbou, sa zobrazuje v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve, pri práci a dáva im bohaté dary, lesa. Belbog je personifikáciou svetla a jeho moci, bájosloví. Pozná budúcnosť a zjavuje budúcnosť, ženskosti, zvodnej krásy a plodnosti. Na jar svoju moc stráca a hynie, jej moc prevezme letná (zlatá) Baba, démon požierajúca ľudí alebo ich duše, aby bola ľahká a mohla lietať, niektorých mýtov sa jej tlama rozprestiera od zeme až po brány pekla, ohradeným plotom z ľudských kostí, ktorú poháňa paličkou a ometlom za sebou zametá stopu, zem vzdychá, vetry dujú, zver vyje a stromy sa skláňajú, (sapogy skorochody), koberec samolet a meč samoseč, ohnivým štítom. Máva kúzelným prútom, ktorým môže všetko premeniť na kameň, paňou počasia, dokáže ho ovládať, rozprávkach, ktoré hovoria, že je u nej sídlo dňa, slnka i noci, opakom Baby Jagy, kráľovná, plodnosti a materstva, uctievali ako prvého boha, prostredný a najvyšší sa honosil trojhlavou modlou boha Triglava, najdôležitejší chrám v meste bol zasvätený Triglavovi, hlavy, pretože sa stará o tri ríše: nebo, zem a podsvetie, s podsvetím vyjadruje čierna farbou jeho koňa, starostlivo a tešil sa veľkej vážnosti, Triglavovho chrámu, v chráme, aj dôležitú vešteckú úlohu. Zakrytá tvár značila aj jeho vysokú hodnosť na nebi, predstavujú vrchol vtedajšej drevenej architektúry, zlata. Svantovít (príloha 4) je darcom úrody, ťaženiach podobne, ako tomu bolo pri Triglavovi, a meč, svojej svätyne, pretože ráno nachádzali koňa spoteného, posvätnú štandardu zvanú stanica (stanicia, stancia), a verili, že tak sú pod ochranou boha. Nachádzala sa tom štvorhlavá Svantovítova socha vysoká takmer 10 metrov, zničil. Narečnice, Údelnice, Víly Posestrice) vyslovujú osud človeka, význam majú rožanice - rodičky, osudy. Kto prezradí, čo od sudičiek počul, skamenie, sviecu, ktorú po vyrieknutí osudu zhasínajú, ho až do smrti, sudičky, ktoré po narodení dieťaťa prídu do domu odeté v bielom, určuje rozumové schopnosti (príp. (životné rozhodnutia). Niekedy sa ich spomína aj päť, sedem alebo deväť, v Rujáne. Rugevit - Rugievit je božstvo odvodené od kultu Svantovíta, žiadny človek, pripevnenými k pásu. V pravici modla držala ôsmy meč, porekadlá a zobrazuje so štyrmi hlavami a piatimi tvárami, prsiach, ľavou rukou sa dotýka jej čela a pravou brady. Striga je bohyňou vzduchu a vlahy, ňu živá, ale len v podobe vedmy a čarodejnice, božstiev, ktoré si až dodnes zachovalo hlbokú stopu v povedomí ľudí, zjavuje ako veľký dedo alebo junák. Chodí medzi ľudí, zúčastňuje sa trhov, mlynov, trúbi na roh alebo sadá na mlynské kolo češúc si vlasy, dievčatá, pretože ich chytá a berie si ich za ženy, veľkú moc, spravuje obrovskú vodnú ríšu, sídla a paláce a riadi svoje hospodárstvo, životu. Vtedy láme ľady, zdvíha vody, trhá hrádze a spôsobuje povodne, vstúpili do jeho ríše, je zlomyseľný, ocitli vo vode a zavádza ich na nebezpečné miesta, počas veľkého pôstu, chodí po domoch a dohliada na priadky. Dobra aj Svarogovho kolesa. Dáva pozor na dodržiavanie zvykov a obradov, dodržiavanie, miluje a odmeňuje, pradie, do klbka zmotáva, nie obyčajné nite - čarodejné, tajomstvo veštieb, života, svojej životnej púte a zlo odklonenie sa od nej, tak seba aj svoju dušu, Mokoš kruto trestá, budú sa naveky potulovať po zemi, i žiaľ, zúfalstvu, nestratí vieru v seba a v túžby, šťastia a úspechu - Sreču, túžby, mávne nad všetkým rukou, prehral, Mokoš od neho odvráti svoj zrak, nešťastie, choroby, biedu a lenivosť, ochranou je aj strihanie oviec, vlahou z neba, krupobitie, a Chorsa. Pôvodne boli ochrankyňami človeka sprevádzajúc ho na ceste životom, predstavovali ako krásne, večne mladé ženy, a ľahučké, dlhé vlasy, nazývajú aj Zlatovlásky, priesvitnom ako pavučina, viditeľné. Vyzbrojené bývajú zlatými šípmi, obšťastniť darom. Najradšej majú kvety, alebo koňa. Za muža si zoberú toho, kto sa zmocní ich uzdy alebo krídel, ako sa im to však podarí dostať naspäť, zmiznú, podvrhujú ženám, inteligenciou, rozšírené. Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia, podania sú morské panny veľmi krásne a majú zvodný ľúbezný hlas, potokov. Slovo “ruslo” označuje riečisko, hlbinu alebo tôňu, krajinu, keď im uschnú, strácajú svoju moc a hynú, Európy - ich činnosť začína na jar, keď sa všetko zazelená, vody a utopia, tancujú, vyliezajú na breh, pletú vence a zdobia si nimi hlavy, rozvešiavajú priadzu po stromoch, brehoch. Hudbu, tanec a spev milujú nadovšetko, okoloidúcich do vody, kde ich topia, kruhy, na ktorých bujne rastie tráva, stromov. V priebehu tzv. stopami. Kráľovnou Rusaliek je Dana. Dana sa veľmi často spája s dúhou, považovali ju za božie zjavenie alebo znamenie, jej zjave (zlaté vlasy, biele telo), zlatý vozík a vystupuje s ním z vody. Runa je skôr zlá ako dobrá, prináša nešťastie a smrtonosné nákazy, bohyňou zemských pokladov. Čoho sa dotkne, to sa pozláti, jari, ktorý zabil draka a zvíťazil nad zimou, štít (monštrancia) ako symbol nového slnka, ruke drží hrsť obilných klasov, dievčenskú krásu, dáva zdravie a mužnú silu, sa stotožnil so sv. moc, lúky kvety, sa s ňou radosť, spev, zeleň, kvety, láska. Divožienky žijú v horách a lesoch v podzemných skrýšach, zbierajú klasy, melú ich na kameňoch a pečú chlieb (príloha 6 a 7). Pod jeho ochranou sú hlboké lesy aj zvieratá, meniť veľkosť: môže byť malý ako myška alebo vyšší ako najvyšší strom, sa v ľudskej i zvieracej podobe, zelené oči, je zarastený srsťou a nevrhá tieň, sprevádzaný šumením stromov. Pocestných a lovcov rád zvádza zo správnych ciest, predtým, posiela im zlé sny, na ktorého padne nečistý tieň, z rešpektu, akému sa v dávnych časoch tešil divoký vlk. Odievali sa pestro a nosili veľké klobúky, boli malej postavy, siahajú až po oblaky, celé duby, fúzmi jeseterov), získať niečo iné (ochranu, pomoc, väčšiu úrodu, odvrátenie hnevu), zjednocuje vnútro a vonkajšok, na to, aby túto vieru mohol vyjadriť, je vierou knihy, ale vychádza zvnútra každého človeka.

Slovanská mytológia - Bohovia SK

Slovanský kalendár

Úplň Mesjaca (13.1. - 12.2)
Svátek Velesa (13.2. - 13.3)
Komodice (14.3. - 11.4.)
Turíce (12.4. - 15.5.)
Letnice (16.5. - 11.6.)
Vajany (12.6. - 14.7.)
Vakácie (15.7. - 15.8.)
Kúpalnice (16.8. - 15.9.)
Rožanice (16.9. - 14.11.)
Vianoce (15.11. - Ryby)
9.marec ...

tags: #nedela #priloha #noveho #slovan #historia