Šunkové Fliačky: Nemecký Recept na Zapekanú Dobrotu

Sviatky, najmä tie veľkonočné, sú často spojené s hojnosťou jedla, plnými stolmi, tradičnými špecialitami a radosťou zo spoločných chvíľ. Veľká noc je za nami a chladnička často ukrýva poklady v podobe zvyškov šunky či údeného mäsa. Čo však potom, keď oslavy skončia a chladnička stále ukrýva zvyšky údeného mäsa, šunky či iných dobrôt? Namiesto toho, aby sme premýšľali, ako ich rýchlo spotrebovať, existuje skvelý tip na vynikajúce jedlo, ktoré premení obyčajné zvyšky na fantastickú zapekanú dobrotu, ktorú si zamiluje celá rodina - šunkové fliačky.

Ak aj vám zostalo po sviatkoch v chladničke údené mäso či šunka, máme pre vás skvelý tip: pripravte si fantastické zapekané šunkové fliačky, známe aj ako šunkafleky. Tento recept je nielen lahodný, ale aj praktický, pretože doň môžete zakomponovať rôzne zvyšky - údené mäso, šunku, salámy, ba dokonca aj kúsky zeleniny. Fantázii sa medze nekladú a výsledok je vždy skvelý.

Šunkové fliačky sú dôkazom toho, že aj zo "zvyškov" sa dá pripraviť vynikajúce a sýte jedlo. Tento recept je flexibilný, rýchly (najmä ak použijete kupované cestoviny) a hlavne chutný. Takže nabudúce, keď vám po sviatkoch zostane šunka či údené, spomeňte si na tento recept. Nielenže si pochutnáte, ale zároveň prispejete k zníženiu plytvania potravinami.

Čo sú špecle a ich využitie v nemeckej kuchyni? Špecle sú v podstate halušky, ktoré nájdeme v jedálničkoch nemecky hovoriacich národov ako „Spätzle“.

Käsespätzle - typické špecle so syrom

Recept na Šunkové Fliačky

Starý a poctivý recept našich babičiek sa teší úspechu dodnes.

Ingrediencie:

• Fliačky (cestoviny)
• Šunka (zvyšky, nakrájaná na kocky)
• Údené mäso (zvyšky, nakrájané na kocky)
• Slanina (nakrájaná na kocky)
• Vajcia
• Kyslá smotana
• Mlieko
• Maslo (na vymastenie misy)
• Strúhanka (na vysypanie misy)
• Soľ
• Korenie (podľa chuti)

Postup:

1. Príprava cestovín: Fliačky uvarte v dostatočnom množstve osolenej vody. Varte ich o niečo kratšie, než je uvedené na obale (približne 5-6 minút), aby zostali "al dente" - teda pevnejšie na skus. Budú sa ešte dopekať v rúre.
2. Príprava mäsa: Šunku, údené mäso alebo slaninu nakrájajte na menšie kocky. Môžete ich aj krátko opiecť na panvici, aby získali lepšiu chuť.
3. Príprava zálievky: V miske rozšľahajte vajcia s kyslou smotanou a mliekom. Zálievku osoľte a okoreňte podľa chuti.
4. Príprava zapekacej misy: Vhodnú zapekaciu misu alebo pekáč dôkladne vymastite maslom a vysypte strúhankou.
5. Vrstevnie: Do pripravenej misy nasypte uvarené fliačky a pridajte opečené kúsky mäsa. Premiešajte.
6. Zaliatie zálievkou: Fliačky s mäsom zalejte pripravenou zálievkou z vajec, smotany a mlieka.
7. Zapekanie: Misu vložte do predhriatej rúry a pečte pri teplote 180°C približne 20-30 minút, alebo kým povrch nie je zlatistý a zálievka stuhnutá.
8. Podávanie: Hotové šunkafleky nechajte chvíľu vychladnúť a podávajte teplé.

Tip: Ak nemáte dostatok skúseností alebo času, môžete použiť i kúpené fliačky alebo inú cestovinu. Recept môžete vylepšiť o nastrúhaný syr.

Ako si pripraviť domáce fliačky

Ak máte trochu viac času a chcete si jedlo ešte viac vylepšiť, pripravte si fliačky doma. Domáce cestoviny chutia neporovnateľne lepšie!

Ingrediencie:

• 250 g polohrubej múky
• 1 vajce
• Štipka soli
• Voda (podľa potreby)

Postup:

1. Z múky, vajca a soli vypracujte cesto.
2. Vypracujte rukami hladké, pružné a nelepivé cesto. Ak sa cesto príliš lepí, pridajte trochu polohrubej múky.
3. Hotové cesto prikryte čistou utierkou alebo potravinárskou fóliou a nechajte ho odpočívať pri izbovej teplote asi 15-20 minút.
4. Odpočinuté cesto rozdeľte na polovicu (alebo na menšie časti, ak sa vám bude lepšie vaľkať).
5. Cesto vyvaľkajte na tenký plát a nakrájajte na štvorčeky (fliačky).
6. Nechajte fliačky preschnúť.
7. Čerstvé fliačky varte vo veľkom množstve vriacej osolenej vody len niekoľko minút (zvyčajne 3-5 minút, kým nevyplávajú na povrch a nie sú mäkké).

Variácie a tipy

• Zelenina: Do šunkových fliačkov môžete pridať aj rôzne druhy zeleniny, ako napríklad hrášok, kukuricu, papriku alebo cibuľu.
• Syr: Pre bohatšiu chuť môžete do zálievky pridať strúhaný syr, napríklad eidam alebo parmezán.
• Koreniny: Okrem soli a korenia môžete použiť aj ďalšie koreniny, ako napríklad majoránku, tymián alebo muškátový oriešok.
• Opečená cibuľa a slanina: Na začiatku môžete opiecť cibuľu a slaninu, ktoré pridajú fliačkom výbornú chuť.
• Hlivové fliačky: Pre vegetariánsku verziu môžete namiesto šunky a údeného mäsa použiť hlivu. Hlivu opečte na panvici s cibuľou a pridajte k fliačkom.

História a súčasnosť údenia mäsa

Napriek všemožným pochybnostiam nedôverčivých vegetariánov človek je vo svojej podstate všežravec. Za tisícročia, čo sa na našom stole objavuje mäso, najprv vďaka lovcom a neskôr aj chovateľom, sme vynašli nielen celý rad spôsobov, ako ho pripraviť, ale naučili sme sa, ako to, čo sme nestačili zjesť, aj na dlhší čas uchovať. Isto, dnes poznáme iné, moderné spôsoby, ako mäso skladovať.

Za tisícročia, čo sa bravčové mäso (pretože najmä o ňom bude reč) pripravovalo takýmto spôsobom, vznikali a zdokonaľovali sa v rôznych kútoch sveta vyhľadávané lahôdky, ktoré sa často neprávom nazývajú údeniny. Neprávom preto, lebo väčšina najkvalitnejších a najvyhľadávanejších sa neúdi vôbec.

Šunkové variácie vo svete

Šunkových variácií nájdeme vo svete nepreberné množstvo - všade tam, kde sa je bravčovina alebo hovädzina a kde sa chovajú a lovia zvieratá na mäso. Či už je to v Európe, oboch Amerikách, alebo Austrálii, ale aj v nemoslimských krajinách Afriky alebo Ázii, jedno majú všetky šunky, okrem niektorých výnimiek, spoločné: pripravujú sa zo zadnej nohy prasiatka (alebo iného zvieraťa), konkrétne zo stehna.

Pri spracovaní pekne vykŕmených a svalnatých stehienok sa všade na svete vychádza z postupov, ktoré používali už starí Rimania, ba národy historicky ešte staršie. Je zaujímavé, alebo vlastne skôr logické, že hoci je základná surovina viac-menej rovnaká, postupom času vznikli rôzne regionálne špeciality, ktoré majú úplne odlišné chuťové aj aromatické vlastnosti, pričom niektoré z nich sa stali symbolom regiónov, z ktorých pochádzajú.

Na čom však najviac záleží, je prasiatko a to, čím ho kŕmia. Chuťové nuansy jednotlivých druhov šuniek sa potom odlišujú podľa toho, koľko kuchynskej soli a konzervačných solí sa použilo, aké druhy a množstvá korenín, akým spôsobom a pri akej teplote sa mäso údilo, aké drevo sa použilo. Pri sušení sú zasa dôležité metodologické postupy.

Proces solenia a sušenia

Proces solenia a sušenia, ktorý sa používa na konzervovanie sušených šuniek, v niektorých krajinách sa im hovorí aj surové (raw ham po anglicky a Rohschinken po nemecky), patrí medzi najstaršie metódy konzervovania mäsa a nevyžaduje nijaké varenie. Soľ v tomto prípade pôsobí ako akýsi „vysúšač“. Vďaka nej sa mäso zbaví vlhkosti a zastaví sa množenie baktérií.

Milovníci dobrého jedla by sa istotne neškriepili, ak by sme za najlepšie šunky označili práve na vzduchu sušené bravčové stehná. Spory sa však vedú na inej úrovni, a to asi odvtedy, odkedy sa v regiónoch južnej Európy pripravujú. O prvenstvo či výsadu byť pomyselnou špičkou sa sporia predovšetkým Taliani a Španieli. Záleží však skôr na zákazníkovi, či si vyberie preslávené talianske prosciutto, alebo dá prednosť španielskym jamón ibérico či serrano.

Jamón Ibérico

Podobne ako jeho známejší španielsky ekvivalent sa táto sušená šunka pripravuje z polodivých prasiat s čiernou srsťou, veľkými ušami a čiernymi kopytami, ktoré voľne žijú v dubových lesoch a kŕmia sa žaluďmi, korienkami a bylinkami. Hoci pôvodne boli tieto polodivé prasiatka rozšírené takmer v celom Stredomorí, dnes sa pasú už len na pomedzí španielskej Andalúzie a Portugalska, kde sa zachovali pôvodné stredomorské listnaté lesy s korkovými, vždyzelenými dubmi a kde majú prasiatka dostatok obživy po celý rok. Dnes sa síce dokrmujú, ale podľa stanov konzorcia, ktoré výrobcov sušenej šunky združuje, musí mať každé prasiatko k dispozícii jeden hektár pozemku.

Samozrejme, zužitkujú sa celé, ale najcennejšie sú práve šunky, v tomto prípade s čiernymi kopýtkami, ktoré môžu mať maximálne štrnásť kilogramov. Keďže sa prasiatka voľne pohybovali, svalovina je naozaj kvalitná. Stehná sa dva týždne macerujú v špeciálnom slanom roztoku, potom sa umyjú a zavesia vo veľkých špeciálnych halách, kde zrejú. Zrenie trvá minimálne pätnásť mesiacov, ale niekedy, a závisí to od druhu šunky, to môže byť až tridsaťšesť mesiacov.

Taký dlhý čas si dopraje najjemnejšia sušená šunka z Pyrenejského polostrova, ktorá má oprávnenie niesť názov jamón ibérico a ktorá dostala aj prívlastok „de bellota“, čo značí, že prasiatka sa kŕmili výhradne tým, čo im buková „príroda“ ponúkla, teda žaluďmi a tým, čo rástlo okolo. V Španielsku sa šunky jamón ibérico označujú presne podľa jedálnička prasiatok s čiernymi kopýtkami, ktorým Španieli a Portugalci hovoria „pata negra“. Hoci predstavujú zo španielskej produkcie šuniek len 8 percent, sú skutočným skvostom.

Napríklad taká „bellota“ sa cení pre jemnú textúru a plnú pikantnú chuť. Dobrá šunka má mať žilky vnútrosvalového tuku, ktorých sa však netreba obávať. Keďže zvieratá sa kŕmili žaluďmi, tuk obsahuje nenasýtené mastné kyseliny, ktoré majú schopnosť znižovať „zlý“ LDL cholesterol a zvyšovať „dobrý“ HDL. Medzi najcennejšie a najpreslávenejšie šunky „ibérico“ patria tie z dedinky Jabugo na juhozápade Španielska, v Andalúzii.

Jamón Ibérico de Bellota

Jamón Serrano

Jednou z najznámejších španielskych šuniek sušených na vzduchu je „jamón serrano“, doslovne vrchárska šunka. Dôležitým faktorom pri jej výrobe je nadmorská výška, pri ktorej lahôdka dozrieva. Vrchárska šunka z mestečka Trevélez neďaleko Granady, ležiaceho vo výške 1200 m nad morom, sa považuje za jednu z „najsladších“. Tento prívlastok si vyslúžila preto, lebo studené severné vetry vejúce z vysokých vrchov Sierry Nevady majú taký vysúšajúci vplyv na prasacie šunky zavesené v halách, kde zrejú, že pri procese solenia bolo potrebné len minimálne množstvo soli. Serrano, ktoré má, mimochodom, ochrannú známku pôvodu, pochádza z bielych prasiat a dováža sa aj k nám.

Talianske Prosciutto

Úžasné, na jazyku sa rozplývajúce suché mäsko azda najznámejšieho talianskeho vývozného artikla už nejaký ten piatok dráždi aj maškrtné jazýčky slovenských labužníkov. Prosciutto bolo ešte donedávna mimo svojej domoviny (aj u nás) synonymom parmskej šunky. V Taliansku však nájdete mnoho variácií „cruda“, líšiacich sa cenou, zrelosťou, tvrdosťou a jemnosťou, ale aj chuťou, i keď len v jemných nuansách. Svoje šunky, chránené ochrannou značkou pôvodu, majú regióny Benátsko, Toskánsko, mestá Modena a Parma.

Každý región má osobitý spôsob, ako šunku pripraviť. Koľko času bude šunka potrebovať na zrenie, závisí od klimatických podmienok aj od jej veľkosti. Minimálne je to dvanásť mesiacov, hoci tradične dozrievala až tri roky. Niekde sa spolu so soľou alebo špeciálnymi soľnými injekciami obsahujúcimi dusitan sodný aplikujú na čerstvé mäso aj cukor, cesnak alebo špeciálne korenia.

Pri výrobe pravej parmskej šunky (dorába ju až dvesto producentov v okolí mesta Parma kontrolovaných konzorciom) v regióne Emilia-Romagna sa používa pomerne málo soli a nepridávajú sa žiadne koreniny ani chemické prísady ako spomínaný dusitan sodný. Ten sa, ako aj v prípade priemyselne vyrábaných varených šuniek, aplikuje jednak ako konzervačný prostriedok a jednak na vytvorenie žiadanej ružovej farby. Talianske prosciutto vďačí za charakteristickú farbu skôr prítomnosti špecifických baktérií ako nejakej umelo vyvolanej chemickej reakcii. Parmská šunka má jemnú orieškovú príchuť vďaka ďalšiemu preslávenému produktu z tohto regiónu - parmezánu. Zvyškami z jeho výrobného procesu sa parmské prasiatka niekedy prikrmujú.

Použitie Prosciutta

Najemno nakrájané, takmer ako listy papiera tenučké prosciutto sa v talianskej kuchyni uplatňuje nielen ako predjedlo - antipasti, ale využíva sa aj v teplej kuchyni. Stačí mať poruke zopár dlhých hrubších tyčiniek grissini, niekoľko plátkov prosciutta a pekné lístky rukoly, tyčinky obaliť šunkou a jednoduchá slaná maškrta je raz-dva hotová. Ako predjedlo alebo len malá maškrta sa prosciutto v lete servíruje so sladkým cukrovým žltým melónom, ochutené kvapkou kvalitného balzamikového octu. Používa sa aj ako jeden z mnohých doplnkov klasickej kombinácie čerstvej mozarrelly, rajčín a bazalky v obľúbenom predjedle salata Caprese. Obkladá sa ním pizza, dochucuje omáčka na pastu alebo plní mäso.

Prosciutto di Parma

Ďalšie európske šunky

Vynikajúce sušené šunky vedia pripravovať v Nemecku, Francúzsku, Slovinsku, Chorvátsku, Čiernej Hore a dokonca aj Číne, kde sa šunkou sušenou na vzduchu Hunana, pochádzajúcou z východočínskej provincie rovnakého mena, dochucujú rôzne vývary, ale používa sa aj ako súčasť studených pokrmov. Zo západného Francúzska, z krajiny Baskov pod Pyrenejami, má v starom prístavnom meste Bayonne svoj domov rovnomenná sušená šunka, obľúbená po celom Francúzsku.

Schwarzwaldská a westfálska šunka

Trocha iný postup pri spracovaní šuniek z prasacích stehien sa dodržiava pri výrobe nemeckých „príbuzných“. Podobne ako prosciutto sa konzervujú soľou, ale nesušia na vzduchu. Schwarzwaldská šunka sa údi na pilinách z borovicového dreva a westfálska, ak by sme spomenuli len dva najvyhľadávanejšie a za hranicami Nemecka najznámejšie druhy, sa zasa údi na zmesi bukového dreva a borievkových vetvičiek. V chladnejších a vlhších krajinách Európy podnebie neposkytuje vhodné podmienky na sušenie mäsa vzduchom.

Varená údená šunka

Starovekí Rimania, ktorí obetovali mladých bravov bohovi Saturnovi približne v tom čase, keď my slávime kresťanské Vianoce, boli možno pôvodcami tradície prípravy varenej šunky, ktorá sa v mnohých európskych kultúrach udržala dodnes. Bez varenej alebo pečenej údenej šunky s krásnou lesklou glazúrou si Vianoce nevedia predstaviť Angličania ani mnohé severské národy. Bravčové údené je typickým zimným pokrmom aj v Nemecku a Rakúsku. U nás sa pripravuje asi najjednoduchšie, uvarí sa vo vode. Napríklad vo Fínsku sa pripravuje nielen v rúre, ale, ako inak, aj v saune. Pri zvyčajnej teplote 100 °C si táto procedúra vyžaduje aj dvanásť hodín.

Ďalšie recepty s údenou šunkou

Šunkové rolky so syrovou plnkou

Ingrediencie: plátky šunky, syr, paprika, uhorka, pažítka, píniové oriešky, olivový olej, soľ, korenie

Na olivovom oleji opražíme píniové oriešky a necháme ich vychladnúť. Papriku a uhorku nakrájame na malé kocky, pažítku nasekáme nadrobno. Zeleninu zmiešame so syrom, ochutíme soľou a korením. Plátky šunky porozkladáme na pracovnú plochu, potrieme syrovou plnkou a stočíme tak, že začneme z užšej strany.

Figy so šunkou a syrom

Ingrediencie: figy, plátky šunky, mäkký syr

Plátky šunky rozrežeme na dva alebo tri pásiky. Figy prepolíme na polovicu. Na prerezanú stranu každej figy dáme lyžičkou trocha mäkkého syra. Figu položíme „syrovou“ stranou na šunkový pásik a stočíme.

Figový tanier so šunkou a krémom

Ingrediencie: figy, plátky šunky, ingrediencie na krém

Umyte figy osušíme a rozrežeme na štvrtky. Šunku nakrájame na užšie pásiky a dekoratívne ju uložíme do stredu servírovacieho taniera. Figy poukladáme zašpicatenou stranou smerom von z taniera.

Tabuľka nutričných hodnôt (na 100g)

tags: #nemecký #recept #šunkové #fliačky

Populárne príspevky:

• Cuketa s mletým mäsom: Recepty
• Hodnotenia Hotel Garni Považská Bystrica
• Ako na tekvicové semienka z hokaido?
• Kulinársky zážitok v IASAI
• Kráľovná bielych omáčok