Neodborné Rezy Stromov: Škody a Prevencia

Jeden nesprávny rez a z krásneho stromu ostane len tieň jeho bývalej sily. Túto chybu robia slovenskí záhradkári rok čo rok - a pritom stačí len pár základných zásad, aby sa ovocný strom rozrastal zdravo a prinášal bohatú úrodu. Prerezávanie totiž nie je len estetická úprava, ale doslova liečebný zákrok, ktorý môže rozhodnúť o budúcnosti celej záhrady.

Prečo je prerezávanie také dôležité

Strom, ktorý sa pravidelne prerezáva, má viac svetla, vzduchu a energie na rast nových výhonkov aj plodov. Ak ho však zrežeme neodborne, môžeme mu spôsobiť viac škody než úžitku - vetvy sa zbytočne oslabia, koruna sa zdeformuje a strom sa stane náchylným na choroby. Správny rez dokáže predĺžiť jeho život o celé roky, zatiaľ čo nešikovný zásah môže byť začiatkom jeho konca.

Kedy prichádza ideálny čas na rez?

Najvhodnejšie obdobie je na prelome zimy a jari, keď strom ešte odpočíva, no už sa pripravuje na nový rast. Vtedy má dostatok síl na regeneráciu a zároveň sa minimalizuje riziko napadnutia škodcami či plesňami.

Jablone a hrušky sa prerezávajú ako prvé - už počas marca.
Kôstkoviny (slivky, čerešne, marhule) si vyžadujú viac trpezlivosti - počkajte, kým ustúpia posledné nočné mrazy, aby rez nepoškodil púčiky.

Niektorí záhradkári si pomáhajú aj jednoduchým pravidlom: ak sa dá cez deň pohodlne pracovať bez rukavíc, strom je pripravený na rez.

Čo treba odstrániť

Základom je rozlíšiť, ktoré vetvy stromu prospievajú a ktoré mu naopak škodia.

Odstráňte suché, poškodené alebo choré vetvy.
Zbavte sa tých, ktoré si navzájom konkurujú - ak sa pretínajú alebo rastú do vnútra koruny, uberajú svetlo plodom.
Skracujte príliš dlhé konáre, ktoré by sa neskôr pod váhou úrody mohli zlomiť.
Nerodivé vetvy z minulých rokov nemajú v korune miesto.

Ak ste začiatočník, riaďte sa jednoduchým pravidlom: koruna by mala byť vzdušná a priepustná pre slnečné lúče. Okrem zdravotného hľadiska má prerezávanie aj estetický efekt - pekne tvarovaný strom pôsobí v záhrade harmonicky a udržiavane.

Ako správne rezať, aby ste stromu neublížili

Tu sa robí najviac chýb.

Rez musí byť šikmý a vedený tesne za vetvením. Ak necháte „pahýľ“, miesto začne schnúť a hniť.
Rany väčšie ako 3 cm ošetrite štepiarskym voskom alebo stromovým balzamom.
Priemer rezu by nemal presiahnuť 5 cm.
Hlavné vetvy nechajte vodorovné alebo mierne šikmé - vtedy strom prináša najviac plodov.
Výhonky rastúce priamo hore alebo dolu bez váhania odstráňte.
Neodstraňujte viac než 20 % vetiev naraz, aby ste strom príliš neoslabili.

Pri práci sa spoliehajte na kvalitné, ostré náradie - tupé nožnice či píla môžu vetvu rozštiepiť a vytvoriť vstupnú bránu pre infekcie. Na tenšie konáriky postačia záhradnícke nožnice, hrubšie treba rezať vyvetvovacou pílou.

Nepodceňujte údržbu náradia

Pred každým orezávaním si urobte malý servis. Skontrolujte, či sú čepele čisté, ostré a bez hrdze. Po každom reze je dobré ich utrieť dezinfekčným prostriedkom - najmä ak ste rezali choré drevo. Tak predídete prenosu plesní a baktérií na ďalšie stromy.

Na jednej strane sa ľudia sťažujú na nedostatok zelene v mestách a obciach, na druhej strane si ju sami ničia. Pri pohľade na niekoľkoročné lipy na cintoríne v obci Zbehy sa odborníci chytajú za hlavy. Stromy boli koncom októbra zbavené celých korún. Ide o tzv. zosadzovací rez (dekapitáciu), ktorá môže mať na lipy fatálne účinky.

Vhodný čas na opilovanie je od apríla do septembra. Sychravé novembrové počasie či zima bude zrejme pre tieto lipy rozhodujúca. „Na zdravých stromoch s primárnou korunou je neprípustné takýto rez vykonávať. Má devastačný vplyv, strom stratí všetku asimilačnú plochu, musí investovať veľa zásob do tvorby nových výhonkov. Odumierajú mu korene a cez masívne rany po reze dochádza k prieniku patogénov a rozkladu dreva,“ vyjadrila sa prof.

Sidor upozorňuje na jednu z líp na fotografii, ktorá bola zrejme neodborne orezaná v minulých rokoch: „Vedľa je takým istým spôsobom orezaný strom a vidíte, aké torzo z neho zostalo. Trošku listov má, ale drevina neplní tú funkciu, akú by mala.“ Strom sa síce olistil, ale zrejme už nebude mať dostatočnú drevnú kapacitu na prežitie. Skracovať sa podľa neho v tomto prípade mali konáre na určitú dĺžku a nie tak, že sa ponechá iba vidlica.

„Takýto rez sa aplikuje len v prípade hrozby bezprostredného zlyhania stromu ako alternatíva výrubu a používa sa na zmiernenie rizika rozpadu,“ dopĺňa Viera Paganová.

Podľa tohoto zákona prešla na mesto i kompetencia na úseku ochrany prírody a krajiny, teda i výkon štátnej správy vo veciach ochrany drevín.

Výrub drevín je možné vykonať na základe povolenia vydaného mestom.

Súhlas sa nevyžaduje na výrub stromov s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, pri krovitých porastoch s výmerou do 10 m2, pri výruboch, ktorých cieľom je obnova produkčných drevín, ak sa výsadba nových drevín uskutoční do 6 mesiacov od výrubu alebo vtedy, ak hrozí ohrozenie zdravia alebo života človeka, prípadne hrozí značná škoda na majetku.

Súhlas sa tiež nevyžaduje v prípade výrubu stromov s obvodom kmeňa do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných záhradách alebo záhradkárskych osadách.

V prípade výrubu stromov z dôvodov odstránenia škody, ohrozenia života alebo zdravia človeka, resp. pri výrube produkčných ovocných drevín, je potrebné túto skutočnosť oznámiť do 5 dní od uskutočnenia výrubu Mestskému úradu v Hlohovci, oddelenie výstavby a životného prostredia.

V čase vegetačného pokoja sa vykonáva udržiavací rez, ktorého cieľom je zabezpečiť dobrú kondíciu drevín, bezpečnostný rez, ktorý vykonávajú majitelia vedení z dôvodu prerastania konárov s cieľom zabezpečiť funkčnosť a bezpečnosť týchto vedení.

Túto skutočnosť majitelia vedení oznámia MsÚ, nepotrebujú na ňu povolenie, pretože im túto činnosť umožňujú špeciálne právne normy, napr. zákon o energetike.U starších drevín sa vykonáva zmladzovací a tvarovací rez, ktorým sa môžu odstraňovať statické problémy drevín a zabezpečuje sa omladenie koruny.

Tieto orezy na verejných priestranstvách na základe pokynu pracovníkov MsÚ zabezpečuje spoločnosť Vodárenské a technické služby s. r. o. Hlohovec prostredníctvom správcov zelene v jednotlivých mestských častiach.

Samospráva, ktorá vznikla v r. 1990, prevzala v našom meste nielen množstvo ruží, ale i veľa drevín a trávnatých plôch. Hlohovec je v množstve zelene na jedného obyvateľa na jednom z popredných miest v rámci Slovenska.

Výsadba stromov v minulosti však prináša problémy, pretože sa často nedodržala požadovaná vzdialenosť od domov a dreviny, ktoré sa rozrástli, spôsobujú v mnohých bytoch nedostatok svetla a často sú i alergénmi negatívne ovplyvňujúcimi zdravie obyvateľov. Preto je potrebné vykonať orez takýchto drevín.

V prípade, že rastú na verejných priestranstvách, resp. na pozemkoch, ktorých vlastníkom je mesto, je potrebné o zabezpečenie orezu požiadať Mestský úrad - oddelenie hospodárskej činnosti. Ak je vlastníkom pozemku súkromná osoba, alebo právnická osoba, je povinná vykonať opatrenia na zlepšenie kvality bývania.

Orez je potrebné vykonať spôsobom, ktorý zodpovedá druhu dreviny, ktorá sa orezáva a aby bolo zabezpečené prežitie stromu a jeho ďalší rast. Musí ho vykonávať správca zelene, ktorý má na túto činnosť odborne spôsobilú osobu.

Túto skutočnosť je potrebné oznámiť Mestskému úradu, v kompetencii ktorého je riešenie takéhoto podnetu s Vodárenskými a technickými službami s. r. o. Táto spoločnosť má podmienky údržby zelene dohodnuté v zmluvách so správcami zelene, ktorí sú povinní prípadné reklamácie vybaviť.

V súčasnosti Mestský úrad rieši viacero žiadostí občanov o výrub stromov, pretože spôsobujú deformácie základov stavieb, prípadne z dôvodu odstránenia drevín spôsobujúcich alergie. Pri povolení výrubu drevín je potrebné si uvedomiť, že na miesta vyrúbaných stromov nebude možné vysádzať nové stromy.

Právne normy, ktoré určujú ochranné pásma inžinierskych sietí, neumožňujú vysádzať do zelených pásov stromy, ale iba kríky s plytkým koreňovým systémom. Uloženie sietí (vodovod, kanalizácia, plyn, elektrické vedenia, telekomunikačné káble) v mestských komunikáciách a chodníkoch neumožní novú výsadbu trvalých porastov.

Pri rozhodovaní o výsadbe drevín v blízkosti nehnuteľností je potrebné zvoliť taký druh stromu, ktorý svojou korunou, budúcou výškou a koreňovým systémom nebude spôsobovať deštrukciu stavby a zhoršovať kvalitu bývania.

Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je možné vyrúbať kríky do výmery 10 m2 bez povolenia. Pri výrube nad túto výmeru je potrebné požiadať o povolenie Mestský úrad - oddelenie výstavby a životného prostredia.

Výsadba kríkov je uprednostňovaná najmä tam, kde z dôvodu uloženia sietí nie je možné vysadiť stromy, pričom uprednostnené sú kríky s plytkým koreňovým systémom.

Mesto má pripravené projekty na výsadbu vzrastlej zelene. Pri povolení výrubu je povinnosťou mesta predpísať náhradnú výsadbu, teda počet stromov, ktoré je potrebné za vyrúbané dreviny vysadiť.

Preto bude postupne dosádzaná vzrastlá zeleň všade tam, kde to bude vzhľadom na existenciu sietí možné. Táto činnosť je však limitovaná finančnými zdrojmi v rozpočte mesta, pretože táto činnosť si vyžaduje i následnú starostlivosť o tieto dreviny, najmä zalievanie, chemické ošetrovanie, inštalácie opôr a podobne.

Za mestskú zeleň na verejných priestranstvách zodpovedá mesto prostredníctvom oddelení hospodárskej činnosti a výstavby a životného prostredia. Všetky druhy drevín a výmery trávnatých plôch sú spracované v pasporte zelene.

Krásne parky, záhrady i stromy s vlastným príbehom nám robia radosť a spríjemňujú život. Treba ich však permanentne udržiavať, aby boli vždy zdravé a nestala sa z nich rozrastená džungľa. Občas nastane situácia, keď je potrebné urobiť zásah. A práve preto sa môžete spoľahnúť na nás v CITY TREES. My vám zabezpečíme certifikovaného arboristu, ktorý sa postará, aby všetky stromy boli aj po zákroku plné života.

ARBORISTIKA - STAROSTLIVOSŤ O STROMY

Citytrees je firma špecializujúca sa výhradne na arboristiku - komplexná starostlivosť o stromy v urbanizovanom prostredí od výsadby, presádzania, cez ošetrovanie stromov až po výrub stromov.

Vzhľadom k relatívne úzkej špecializácii disponujeme profesionálnym vybavením, znalosťami a zručnosťami zameranými na náš odbor, v ktorom sa neustále vzdelávame na školeniach, seminároch, workshopoch a odbornou literatúrou doma i v zahraničí.

Starostlivosť o všetky druhy stromov, staré i nové - pomôžeme Vám udržať Vaše stromy zdravé a zelené

Arboristika je odbor profesionálnej starostlivosti o stromy, ktoré rastú mimo les, od výsadby až po ich bezpečný výrub. Poskytujeme odborné poradenstvo, posudzovanie zdravotného stavu stromov vizuálnou kontrolou a vieme zabezpečiť aj prístrojové vyšetrenie.

Navrhujeme, realizujeme arboristické zásahy a preventívne opatrenia tak, aby bola dosiahnutá čo najdlhšia životnosť stromov a zachovaná ich prevádzková bezpečnosť v danom prostredí. Každý rez je vo svojej podstate pre strom neprirodzené poranenie, ale z dôvodu prevádzkovej bezpečnosti je vhodné ho rezom udržiavať.

OŠETROVANIE STROMOV

Hoci sa široká verejnosť často domnieva, že stromy môže rezať ktokoľvek, ide o odbornú prácu, pri ktorej musí skúsený pracovník zhodnotiť mnoho faktorov. Rez je vždy nutné prispôsobiť priamo pre konkrétneho jedinca a preto je nutné brať do úvahy druh stromu, fyziologický stav jedinca a jeho príčiny, statické pomery, kolonizáciu stromu drevokaznými hubami alebo hmyzom a pod., na základe čoho odborník stanoví rozsah a intenzitu zásahu.

Pri neodborne vykonanom reze môže dôjsť k nenávratnému trvalému poškodeniu stromu alebo jeho destabilizácii a následnému pádu. A preto ponúkame:

výchovný rez - Tento rez sa robí v prvých rokoch po výsadbe na trvalé stanovisko a dáva predpoklad na vytvorenie zdravej a stabilnej štruktúry koruny v období dospelosti.
zdravotný rez - Pri zdravotnom reze sa odstraňujú vysýchajúce a suché konáre, mechanicky poškodené a zlomené konáre so zníženou vitalitou, konáre napadnuté patogénmi a škodcami, kodominantné výhony, krížiace sa alebo nevhodne vrastajúce do koruny.
bezpečnostný rez - Cieľom tohto rezu je zabezpečiť aktuálnu prevádzkovú bezpečnosť koruny stromov, pri ktorom sa odstraňujú konáre suché, poškodené, nalomené či zlomené voľne visiace v korunách stromu.
redukčný rez - Používa sa v prípadoch stromov rastúcich v blízkosti domov, dopravných značiek, nadzemných elektrických vedení alebo verejného osvetlenia a ďaľšie dôvody.

VÝRUB STROMOV

Výrub stromu je rizikovou činnosťou a preto je dôležité vykonať ho odborne a bezpečne. Výrub stromov vykonávame v blízkosti domov, na cintorínoch, pozdĺž komunikácií a na miestach, kde hrozí škoda na zdraví, živote a majetku. Pri týchto prácach využívame špeciálne lanové techniky a technológie na spúšťanie po častiach asanovaného stromu bezpečne na zem.

VÝSADBA STROMOV

Dobre vykonaná výsadba a kvalitná povýsadbová starostlivosť je predpokladom minimalizácie nákladov na starostlivosť u dospelích jedincov a zvýšenie ich prevádzkovej bezpečnosti v ďalších rokoch. Pomáhame aj pri výbere vhodnej dreviny na výsadbu.

ISTENIE KORÚN STROMOV

Jedno z najvýznamnejších preventívnych opatrení na stabilizáciu koruny, ktorá zabraňuje rozlomeniu stromu či pádu konárov. Medzi najčastejšie dôvody patria rastové defekty, mechanické poškodenie, infekcie a iné dôvody. Bezpečnostná väzba sa vyberá a inštaluje pre každý strom individuálne, podľa rozsahu poškodenia. Inštalácia býva často spojená aj s redukciou koruny pre zlepšenie statických pomerov.

Arborista, súdny znalec a permakultúrny dizajnér MARTIN KOLNÍK.

Takéto stromy môžeme nájsť v mestách, ale aj vo voľnej krajine. Všade. (úsmev) V mestách sú dôležité, pretože je treba vidieť aj takéto stromy, ktoré sú často majestátne, mohutné.

Tradičný problém sú napríklad inžinierske siete. Najväčší živočíšny škodca stromov je človek. Čo totiž nie je vidno, sú korene.

Jednoznačne je menej nebezpečný ako strom s hubami v koreňoch. Zo zdravého starého stromu môžu opadávať konáre, ale to sa dá zabezpečiť.

Sú dôležité z hľadiska biodiverzity. Veľa organizmov je silne viazaných na takéto biotopy.

Áno, je ich veľmi veľa. Niektoré veci dokáže čiastočne suplovať aj človek, ako napríklad hniezdiská pre vtáky či netopiere, ale napríklad hmyz, ktorý je viazaný na rozkladajúce sa drevo, bez neho neprežije; zbytočne budeme robiť hmyzie hotely, tam sa tieto druhy nenajedia. Dokonca sú na hnijúce drevo viazané aj včely, ktoré ho používajú na výrobu propolisu (včelí tmel; pozn.

Áno, bohužiaľ, dnešný trend je všetko zrýchľovať a všetko upratať a odstrániť. Aj dotačná politika je pre krajinu veľmi degradačná - nielen biomasa a štiepka sú problém, ale aj poľnohospodárstvo.

Pestuje sa tu vo veľkom repka, kukurica, obilie a koniec; vo všeobecnosti nikto nepestuje nič iné, a to je pre krajinu úplne devastačné. Čím viac rôznych druhov a vývojových štádií rastlín máme, tým viac živočíchov sa na ne viaže.

Vlastník stromu má povinnosť sa o strom starať. Správa ciest je na Slovensku majiteľom obrovského množstva stromov, no je pre nich jednoduchšie ich vyrúbať a poslať na štiepku, ako sa o ne pravidelne starať.

Je ich už pár, stále sú to však len také čriepky. Ošetrovali sme napríklad stromy v starej dubovej aleji pri Zborovskom hrade pri Bardejove, ktoré mali okolo 350 rokov. Aj keď to nebolo prioritou združenia, ktoré sa o hrad stará, chceli, aby stromy boli zvýraznené, a chcú okolo nich spraviť náučný chodník.

Stromy sú dnes pre mnohých dôvodom strachu. Boja sa, že spôsobia nejaký úraz, prípadne im vadí, že z nich padajú listy alebo nebodaj plody, a tak ich neodborne orezávajú.

Keď som v roku 2006 začínal, bolo nás arboristov ako šafranu. Teraz je to podstatne lepšie a už aj samosprávy začínajú počúvať na slovo arborista, aj keď stále sa nájde človek s motorovou pílou, ktorý spraví fatálne rezy. Pokiaľ je pri starom strome aspoň aká-taká kontrola, ktorá vie zhodnotiť jeho stav, nie je sa čoho obávať.

Niektoré stromy sa môžu dožiť aj 400 rokov a nie je dôvod sa ich báť.

Na strom sa pripnú čidlá, ktoré merajú elasticitu a náklon, a tie potom vyhodnotia, nakoľko je strom stabilný. Potom sú ešte aj tomografické skúšky, ktoré vedia odhaliť skrytú dutinu, ale výsledky sa musia správne interpretovať.

Áno, stále sa to tak robí, či už v meste, alebo na cintoríne. Ľudia radšej vysadia tujky, ktoré sú dva metre vysoké a nič z nich nepadá.

Ako presvedčiť ľudí, že sa veľkých a starých stromov nemusia báť? Často neodborným orezom z neho naopak urobia ešte nebezpečnejší strom.

Jednoduchšie je ľudí vzdelávať o tom, čo strom robí pre človeka - tieni, zvlhčuje a chladí vzduch, listy zachytávajú prach, aktívne čistia vzduch a produkujú kyslík. Nech sa budova postaví tam, kde nie sú stromy, miesta je dosť.

Staré stromy si môžu dovoliť dutinu, mladé stromy nie. Tlaky a ťahy, ktoré na strom pôsobia, sú v strede nulové, aj pri strome bez dutín to celé drží jeho okraj. Čiže to, že je v strede dutina, ešte vôbec neznamená, že musí ísť na výrub.

Zvončekom, ktorý hovorí: „Pozor, s tým stromom niečo je,” sú skôr viditeľné plodnice húb, ktoré zo statického hľadiska úplne zlikvidujú koreňový systém, alebo pevnostne oslabia drevo kmeňa.

Jednoznačne dlhoveké druhy ako lipy, javory, duby. Ale, musia mať aj miesto pre svoj rast. Potom sa treba pozrieť na to, či ideme do mesta, obce alebo krajiny. Do voľnej krajiny treba jednoznačne sadiť naše domáce druhy. Vo veľkom meste by som sa nebál aj exotického dlhovekého stromu, ako napríklad ginko.

V meste stromy veľmi trpia v koreňovej časti, kde sú zo všetkých strán obetónované a atakované. Preto do uličných výsadieb je potrebné veľmi pozorne vyberať jedince, skôr malokorunné, ktoré takýto atak zvládnu.

Stromy sú živé organizmy, ktoré sú veľmi gentlemanské a zo všetkých síl sa snažia spraviť čo najmenej škody.

Všetky tieto masívne, mohutné staré stromy mám veľmi rád. Teraz som bol napríklad pri dube v Rakovci nad Ondavou, ktorý je obrovský, má priemer koruny asi 30 metrov a obvod kmeňa okolo 8 metrov. V Giraltovciach sú tiež nádherné duby, kolosálne kúsky. A pri Zvolene sú tiež krásne stromy na Gavurkách. Tých stromov tu ešte máme viacero a mali by sme ich chrániť.

Za každú cenu. Je to dôležité.

Martin Kolník rozprával o starých stromoch na konferencii o prírodnej údržbe zelene, ktorú organizovala v rámci projektu Mestské včely Živica v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene.

Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie.

Ivan Hričovský: MÔŽEME REZAŤ PREHUSTENÉ JABLONE A HRUŠKY V AUGUSTE?

tags: #neodborné #rezy #stromov #škody