Neskorá kapusta vs. Skorá kapusta: Rozdiely, pestovanie a uskladňovanie

Kapusta hlávková (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi najpestovanejšie druhy zeleniny. V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi skorou a neskorou kapustou, ich pestovanie, uskladňovanie a využitie v kuchyni.

Význam pestovanej zeleniny

Hlúboviny, do ktorých kapusta patrí, sú veľmi náročné na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ich do prvej trate. Sú najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ich spotrebitelia konzumujú počas celého roku.

Pestujú sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa im darí v okolí vodných tokov, kde na ich rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.

Kapusta hlávková biela a červená

Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu.

Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak.

Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov).

Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae).

Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba.

Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie.

Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové.

Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.

Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.

Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.

Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere.

Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha.

Rozdiely medzi skorou a neskorou kapustou

Skorá kapusta:

Zberá sa od mája do júna.
Hlávky dosahujú hmotnosť okolo 500 gramov.
Je určená na priamu spotrebu.
Má vysoký podiel vody, stredný obsah cukrov a málo sušiny.
Hodia sa na priamy konzum do letných čerstvých šalátov a len na krátkodobé uskladnenie.

Neskorá kapusta:

Zberá sa na jeseň.
Hlávky sú väčšie a pevnejšie.
Dĺžka vegetačného obdobia je od 150 do 250 dní.
Dá sa skladovať i nakladať do súdka.

Ak by sme si chceli zaistiť pravidelnú úrodu skorých odrôd pre priamu konzumáciu na šaláty, tak áno. Musíme pritom pamätať, že obdobie zberu je pri týchto odrodách pomerne krátke a väčšinou je potrebné hlávky pozberať v rozmedzí jedného týždňa.

Kvasenie celej hlávky kapusty

Kvasenie celej hlávky kapusty nie je len o pohodlí, ale aj o spôsobe, ako si zachovať jej prirodzenú štruktúru a všetky nutričné hodnoty. Kapusta v celku nezmäkne, krásne sa krája a dokonale sa hodí do rôznych jedál - od sviatočnej kapustnice, cez iné polievky a šaláty, až po plnenú kapustu (holúbky). Takto nakvasená hlávka sa osvedčí najmä počas príprav na vianočné sviatky.

Jeseň a skorá zima sú ideálnym obdobím na kvasenie kapusty. Práve vtedy sú hlávky najkrajšie, plné chuti a nutričných hodnôt. Oplatí sa pripraviť si niekoľko hlávok do zásoby - kvasená kapusta v celku môže byť skladovaná mnoho týždňov a jej príprava je natoľko jednoduchá, že si s ňou poradí aj začínajúci kuchár.

Ako pripraviť celú hlávku kvasenej kapusty

Budeme potrebovať:

Biela kapusta
Soľ
Na nálev: 100 g soľ, 6 l voda, 4-5 guľôčok nové korenie, 2 bobkové listy, lyžica kôprové semienka

Postup:

Kapustu očistíme od vrchných listov, umyjeme ju a osušíme. Ostrým nožom vyrežeme hlúb a do vzniknutého otvoru nasypeme soľ.
Pripravíme si nálev. V hrnci prevaríme vodu so soľou a všetkými koreninami a necháme ho úplne vychladnúť.
Do súdka alebo inej vhodnej nádoby vložíme pripravenú hlávku kapusty. Zalejeme ju vychladnutým nálevom a zaťažíme kameňom. Dbáme na to, aby bola celá ponorená.
Nádobu uzavrieme a kapustu necháme kvasiť 2 až 4 mesiace na chladnom a tmavom mieste, v závislosti od toho, akú kyslú ju chceme mať.

Uskladnenie kapusty

Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra. Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť.

Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu. Až po dostatočnom obschnutí môžete hlávky v skladovacích priestoroch uložiť na seba. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte. Pri skladovaní sa môžu vyskytnúť hubové choroby. Vyhnúť sa im môžete preventívne, a to zberom zdravých, nepopraskaných, nepoškodených, nenamrznutých hlávok.

Kapusta sa dá jesť surová, najčastejšie vo forme miešaných šalátov, môže sa dusiť i zapekať. Výborné sú z nej polievky, najčastejšie sa konzumuje dusená ako príloha k pečenému mäsu.

Choroby a škodce

K najznámejším škodcom kapusty patrí mlynárik kapustový. Typicky žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy od okrajov a ponechávajú len hlavnú nervatúru listu. Okrem toho výlučkami znečisťujú hlávku kapusty. Chemická ochrana sa odporúča na začiatku liahnutia húseníc druhej generácie, čo je približne v auguste. V menšom poraste stačí vajíčka, ktoré samičky kladú na spodnú stranu listov, rozmliaždiť prstom. Podobne škodí aj mlynárik repový.

Ďalším nepríjemným škodcom je kvetárka kapustová. Je to sivohnedá mucha, ktoré larvy ohlodávajú korene hlúbovín. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú.

Veľké škody v kapuste môžu napáchať skočky. Sú to asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky s veľmi silnými zadnými nohami, preto výborne skáču. Najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách vyhrýzaním malých dierok do listov.

Tipy pre úspešné pestovanie

Výber odrody: Zvoľte odrody vhodné pre vaše klimatické podmienky.
Príprava pôdy: Kapusta potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac.
Osevný postup: Opakované pestovanie hlúbovín sa neodporúča z dôvodu vysokého odberu živín z pôdy.
Hnojenie: Kapusta je nitrofilná plodina, ktorá vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom.
Zálievka: Pri vysokých teplotách zalievajte obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli.
Ochrana pred škodcami: Používajte zakrývacie netkané textílie ako mechanické zábrany proti škodcom.

Dodržiavaním týchto rád a postupov si môžete úspešne dopestovať chutnú a zdravú kapustu vo vašej záhrade.

Pestovanie kapusty od siatia až po zber

tags: #neskorá #kapusta #vs #skorá #kapusta #rozdiely