Ako Znížiť Množstvo Nespotrebovaného Jedla z Reštaurácií a Domácností

„Odhadzovanie jedla je ako krádež zo stola tých, ktorí sú chudobní a hladní," vyjadril sa pápež František. Napriek tomu priemerný Slovák vyhodí ročne až 160 kilogramov potravinového odpadu. Deje sa tak vo svete, v ktorom hladuje 870 miliónov ľudí. Hoci striedmosť patrí medzi kresťanské čnosti, mnohí dnešní katolíci si privykli na pápežom pranierovanú „kultúru plytvania“.

Zhnité ovocie či zelenina, mliečne výrobky, pečivo, ale aj varené jedlo - to všetko končí v košoch slovenských domácností. „Súčasné množstvo potravinového odpadu je také veľké, že by dokázalo nakŕmiť všetkých hladujúcich na svete.

Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 0,86 milióna ton potravinového odpadu, čo predstavuje približne 163 kg na obyvateľa. Riešenie tohto problému si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa zmeny v správaní spotrebiteľov, zlepšenie systémov distribúcie a skladovania potravín, ako aj legislatívne opatrenia.

Plytvanie potravinami je globálny problém s etickými, ekonomickými, zdravotnými a environmentálnymi dôsledkami. Na jednej strane sveta hladujú milióny ľudí, zatiaľ čo na druhej strane sa vyhadzujú obrovské množstvá jedla.

Dôsledky Plytvania Potravinami

Plytvanie potravinami má ďalekosiahle negatívne dopady. Znamená to nielen vyhadzovanie jedla a peňazí, ale aj plytvanie zdrojmi potrebnými na jeho výrobu, ako sú voda, pôda, energia a ľudská práca. Okrem toho, potravinový odpad významne prispieva k zmene klímy. Nespotrebované potraviny často končia v spaľovniach alebo na skládkach, kde sa pri rozklade uvoľňuje metán, silný skleníkový plyn.

Príčiny Plytvania Potravinami

Dôvodov plytvania potravinami je viacero. Medzi najčastejšie patria:

Nadmerné nakupovanie: Mnohí ľudia nakupujú viac potravín, ako dokážu spotrebovať, často pod vplyvom hladu alebo impulzívnych nákupov.
Nesprávne skladovanie: Nedostatočné skladovanie potravín vedie k ich rýchlemu znehodnoteniu a následnému vyhadzovaniu.
Estetické kritériá: Potraviny, ktoré nespĺňajú estetické kritériá, ako sú škaredé tvary alebo farby, sú často vyhadzované, hoci sú jedlé a chutné.
Nedostatočné plánovanie: Chýbajúce plánovanie jedál a nákupov vedie k impulzívnym nákupom a následnému plytvaniu.
Ignorovanie dátumu spotreby: Mnohí ľudia vyhadzujú potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, hoci sú stále bezpečné na konzumáciu.

„Plytvanie začína často už pri produkcii. V západnej Európe môže úroda ostať na poli napríklad preto, lebo sa nestihla pozbierať. Častejšie preto, lebo nespĺňa estetické kritériá. Ďalší potravinový odpad môže vzniknúť u dodávateľov a pri distribúcii. Každodenne k plytvaniu dochádza v obchodoch s potravinami, najmä vo väčších reťazcoch. Častým dôvodom sú požadované estetické kvality. Inými slovami - „škaredé“ kúsky obchodníci vyhodia, hoci sú jedlé, zdravé a chutné.

Aj preto Free food vymyslela dlhodobý projekt „Pekný džem zo škaredých jabĺk“. Z ovocia, ktoré nespĺňa kvóty na rozmery či vzhľad, vyrábajú v rámci svojho voľného času džemy a ponúkajú ich na svojich akciách. Záujemcovia si ich môžu kúpiť za dobrovoľný príspevok.

K plytvaniu veľakrát dochádza aj pre objednávkový systém. Problémom môže byť aj minimálna trvanlivosť niektorých potravín.

Riešenia pre Znižovanie Plytvania Potravinami v Domácnostiach

Najviac jedla sa vyhadzuje v domácnostiach, preto je dôležité zamerať sa na zmenu správania spotrebiteľov. Tu je niekoľko tipov, ako znížiť plytvanie potravinami v domácnosti:

Plánovanie jedál a nákupov: Pred nákupom si napíšte zoznam a držte sa ho. Plánujte jedlá na celý týždeň a nakupujte len to, čo potrebujete.
Nakupovanie s plným žalúdkom: Vyhnite sa nakupovaniu, keď ste hladní, aby ste predišli impulzívnym nákupom.
Správne skladovanie potravín: Uskladňujte potraviny správne, aby ste predĺžili ich trvanlivosť. Používajte vhodné nádoby a udržiavajte chladničku v správnej teplote.
Využívanie zvyškov: Zvyšky jedla využite na prípravu nových jedál alebo ich zamrazte na neskôr.
Kompostovanie: Kuchynský odpad, ako sú šupy zo zeleniny a ovocia, môžete kompostovať a použiť ako hnojivo pre rastliny.
Vákuovanie: Vákuovanie potravín predlžuje ich trvanlivosť a uchováva ich čerstvosť.
Aplikácie na správu potravín: Využívajte mobilné aplikácie, ktoré vám pomôžu sledovať zásoby potravín, plánovať jedlá a upozornia vás na blížiaci sa dátum spotreby.

Začína sa to už pri nakupovaní. Veľa ľudí chodí nakupovať hladných a vtedy má človek tendenciu kupovať omnoho viac, ako dokáže zjesť, a neskôr mnohé potraviny vyhodí,“ približuje Saša Kolárik. Do obchodu by sme teda mali ísť s plným žalúdkom - a ideálne aj s nákupným zoznamom. Mnoho Slovákov robí chybu v tom, že praktizujú takzvané „veľké nákupy“ - raz do týždňa si nakúpia veľa vecí do zásoby. Podľa Saše Kolárik je však lepšie nakupovať menej a častejšie. Zvyknúť by sa dalo aj na praktizovanie ďalšej rady Saše Kolárik: „Ak sme toho navarili priveľa a vieme, že to nezjeme, môžeme jedlo ponúknuť susedom, poprípade k sebe na obed či večeru zavolať známych.

Zaváraniny, domáce džemy, v dnešnej dobe aj smoothie - to všetko môže byť skvelý spôsob využitia ovocia a zelenín. Zo starého pečiva si možno vyrobiť strúhanku, mäso z polievky si uvariť... Navyše, práve tým, že doma neplytveme, môžeme pomôcť aj tým, čo to reálne potrebujú.

Inteligentné Plánovanie a Skladovanie Potravín = Menej Odpadu

Plánovanie jedál pred nákupom je jednoduchý spôsob, ako znížiť plytvanie potravinami a ušetriť peniaze. Potom si naplánujte jedlá obsahujúce tieto prísady. Zvyšky zeleniny? Premeňte ich na restované jedlo alebo šalát. Zvyšok cestovín? Pridajte rýchlu omáčku. Nastavte správnu vlhkosť zásuviek na ovocie a zeleninu. Listová zelenina, brokolica, bobuľové plody, mrkva a uhorky potrebujú vysokú vlhkosť, aby sa zabránilo ich vädnutiu a mäknutiu. Napíšte si nákupný zoznam na základe svojho plánu a držte sa ho. Impulzívne nakúpené potraviny často skončia nespotrebované. Dôkladne pripravený zoznam vám pomôže dodržať rozpočet a znížiť zbytočné nákupy.

Veľa Pochúťok na Neskôr

Jete očami a potom zabudnete na čerstvé ovocie a zeleninu, ktoré ste si kúpili? Máme riešenie - opláchnite ich, osušte a rozdeľte ich na porcie, ktoré si budete môcť vziať so sebou, a uložte ich do uzatvárateľných vreciek ISTAD. Môžete ich dokonca uložiť do chladničky alebo mrazničky a neskôr ich použiť na varenie alebo prípravu dezertu. A ak si radi balíte obed do práce, stohovateľné boxy UTBJUDA sa vám hneď zapáčia. Ak máte radšej polievky, vákuová termoska na potraviny EFTERFRÅGAD bude vaším novým najlepším spoločníkom. Budete mať vďaka nej teplú polievku na obed bez ohľadu na to, kde sa nachádzate.

Zvyšky pre Všetkých!

Nenechajte dobroty vyjsť nazmar. Dokončujete grilovačku alebo večierok a všimnete si, že vám zostalo priveľa jedla? Nenechajte svojich hostí odísť s prázdnymi rukami. Zdieľajte radosť. Zvyšok rozdeľte na porcie, aby si každý odniesol domov niečo chutné. Takto nič nevyjde nazmar a všetci budú spokojní, že si budú môcť vychutnať lahodné jedlo aj zajtra! Prečo si nepochutnať na zvyškoch spoločne? Pozvite priateľov, aby priniesli svoje obľúbené zvyšky, a každý vyskúša niečo nové. Viac chutného jedla pre každého (a menej plytvania potravinami)!

Označte to

Či už si organizujete špajzu so suchými potravinami alebo si do chladničky či mrazničky odkladáte na neskôr potraviny podliehajúce skaze, napíšte na nádoby, čo obsahujú, a kedy ste ich uskladnili. Aby ste už nemuseli hádať, do akej miery sú vaše potraviny čerstvé. Nezabudnite často kontrolovať dátumy na nádobách. Najstaršie potraviny presuňte dopredu, aby ste ich určite použili ako prvé, a najnovšie si odložte na neskôr.

Vyhýbanie sa Plytvaniu Jedlom Môže Ušetriť Čas a Peniaze

Predchádzanie plýtvaniu potravinami bude veľmi jednoduché, ak uvidíte potraviny, ktoré máte, napíšete na ne dátum nákupu, správne uskladníte to, čo práve nepotrebujete. Tak sa nič nevyhodí a vy ušetríte čas aj peniaze.

Riešenia pre Znižovanie Plytvania Potravinami v Reštauráciách a Obchodoch

Reštaurácie a obchody s potravinami tiež prispievajú k plytvaniu potravinami.

Darovanie nepredaných potravín: Reštaurácie a obchody môžu darovať nepredané, ale kvalitné potraviny charitatívnym organizáciám.
Zľavy na potraviny s blížiacim sa dátumom spotreby: Ponúkajte zľavy na potraviny, ktorým sa blíži dátum spotreby, aby ste ich predali skôr, ako sa znehodnotia.
Optimalizácia objednávkového systému: Prispôsobte objednávkový systém tak, aby ste objednávali len toľko potravín, koľko reálne spotrebujete.
Využívanie "škaredých" potravín: Používajte ovocie a zeleninu, ktoré nespĺňajú estetické kritériá, ale sú stále jedlé a chutné.
Kompostovanie: Kompostujte kuchynský odpad a zvyšky potravín.
Spolupráca s platformami na záchranu jedla: Využívajte platformy, ktoré spájajú reštaurácie a obchody s potravinami so zákazníkmi, ktorí majú záujem o kúpu nepredaných potravín za znížené ceny.

Platí pravidlo, že do troch hodín od uvarenia sa musí jedlo predať - inak by sa malo vyhodiť. Takýmto spôsobom by získali späť náklady na suroviny, ale hlavne - skončili by s plytvaním. Väčšina stravovacích zariadení však, žiaľ, nechce túto možnosť využívať. Prevádzkovatelia reštaurácií sa teda boja, že spotrebitelia budú čakať len na zľavu a prestanú si kupovať menu za normálnu cenu. Našťastie je však dosť fast foodov, jedální či pekární, ktoré podobné zábrany nemajú a nadbytky radšej lacno predajú než vyhodia.

Iniciatívy a Aplikácie na Záchranu Jedla

V posledných rokoch vzniklo niekoľko iniciatív a aplikácií, ktoré pomáhajú znižovať plytvanie potravinami. Medzi najznámejšie patria:

Free Food: Iniciatíva, ktorá zbiera potraviny, ktoré nespĺňajú estetické kritériá, a vyrába z nich džemy a iné produkty.
Munch: Platforma, ktorá umožňuje reštauráciám, pekárňam a hotelom predávať nepredané potraviny so zľavou.
Nosh a NoWaste: Aplikácie, ktoré pomáhajú používateľom sledovať zásoby potravín, plánovať jedlá a upozorňujú na blížiaci sa dátum spotreby.

Podobným riešením sú „komunitné chladničky“. Princíp je jednoduchý - hocikto tam môže jedlo vložiť a hocikto si ho môže vziať. Záujem o takúto verejnú chladničku bol aj na Slovensku - prvé u nás boli predstavené v roku 2014 na festivale Ekotopfilm.

V súčasnosti na Slovensku funguje jedna takáto chladnička, v bratislavskej Cvernovke. „Dôležité je, aby si ľudia dôverovali. V nejakom anonymnom priestore by sa človek bál zobrať si jedlo, o ktorom nevie, kto a kedy ho navaril, poprípade či môže veriť údajom na lístočku.

Legislatívne Opatrenia a Povinný Zber Kuchynského Odpadu

Od januára 2021 sa v mnohých slovenských mestách zaviedol povinný zber triedeného kuchynského odpadu. Cieľom tohto opatrenia je odstrániť kuchynský odpad zo zmesového komunálneho odpadu a znížiť tak produkciu skleníkových plynov a znečistenie životného prostredia.

Zákon totiž už teraz dáva samospráve povinnosť kuchynský, teda biologicky rozložiteľný odpad zbierať. K dispozícii však doteraz mala štyri možnosti, ktorými sa mohla tomuto zberu vyhnúť. Napríklad tak, že je tento odpad energeticky zhodnocovaný, teda skončí v spaľovni.

Zber kuchynského odpadu však prináša aj určité výzvy, ako sú zabezpečenie hygienických podmienok pri preprave a skladovaní odpadu, dostupnosť kompostární a bioplynových staníc, a odpor verejnosti voči zápachu, ktorý produkuje biologicky rozložiteľný odpad.

10 jednoduchých trikov na zníženie plytvania potravinami a úsporu peňazí za potraviny

Možné komplikácie:

Technickou komplikáciou môže byť fakt, že sa neodporúča miešať kuchynský odpad s tzv. záhradným pri samotnom zbere.
Ďalšou komplikáciou je geografické rozloženie bioplynových staníc na Slovensku.
Nezanedbateľnou komplikáciou je odpor verejnosti.

Deň Zeme a Environmentálne Povedomie

22. apríla si každoročne pripomíname Deň Zeme, ktorý nám pripomína dôležitosť ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja. Rastúce povedomie o environmentálnych problémoch vedie k tomu, že čoraz viac ľudí sa snaží žiť ekologickejšie a znižovať svoj dopad na životné prostredie.

„Ľudia sa často rozčuľujú, ako veľmi plytvajú obchodné reťazce, hotely, reštaurácie... Pritom sú to veci, na ktoré väčšina z nás nemá dosah. Ale to, ako s jedlom budeme hospodáriť vo vlastnej domácnosti, to ovplyvniť môžeme. Ak sa naučíme jedlo správne nakupovať a uskladňovať, môžeme úplne predchádzať plytvaniu.

S podobnými zábranami vziať si jedlo, ktoré sa ponúka zadarmo, sa Saša Kolárik so spolupracovníkmi stretávajú často. „Boli sme na pár akciách, kde sme rozdávali kvalitné ovocie a zeleninu vyradené z obchodu. Ľudia nám hovorili, že to nepotrebujú, nechcú - nech to dáme tým, ktorým sa to zíde. Museli sme im veľmi intenzívne vysvetľovať, že tomu jedlu je jedno, kto ho zje. To podľa Saše Kolárik súvisí aj s mentálnym nastavením väčšiny Slovákov: „Nechceme jedlo zadarmo.

Namiesto do koša môže teda všetko jedlo putovať tým, ktorí ho potrebujú. „Napriek tomu, že je tu taká možnosť, doteraz sa registrovalo veľmi málo charít. Možno nejakých 17 či 18, ale toľko by potrebovala len samotná Bratislava. Chceme spraviť prieskum, prečo je to tak,“ tvrdí Saša Kolárik. Predbežne si myslí, že charity o takejto možnosti nevedia, prípadne vedia a aj by mali o potravinovú pomoc záujem, ale nemajú na ňu prostriedky.

Darované jedlo si totiž musia sami odviezť - a nie všetky charitatívne zariadenia majú auto. „Ak ľuďom zo sociálne slabšieho prostredia venujete takéto jedlo, myslia si, že dostali niečo druhotriedne.

tags: #nespotrebované #jedlo #z #reštaurácií #riešenia