Niektorí ľudia sú ako krevety: Význam alergií, skrížených reakcií a zaujímavostí

Alergia je stav, pri ktorom imunitný systém človeka prehnane reaguje na látky, ktoré pre iných vôbec nie sú škodlivé. A aj keď máte diagnostikované, ktoré látky sú pre vás alergény, môžu vás prekvapiť takzvané skrížené reakcie.

Skrížené alergie a roztoče

Všimli ste si už niekedy, že citlivo reagujete napríklad na morské plody a konzumáciu mäkkýšov? Za všetkým sa skrývajú roztoče. Ľudia so silnou alergiou na roztoče by na dovolenke mali byť opatrní pri stravovaní. Pri konzumácii kreviet či mušlí sa môže vyskytnúť skrížená alergická reakcia. Poukázala na to klinická imunologička a alergologička Jaroslava Orosová, ktorá je zároveň prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov.

„Niektoré skrížené reakcie môžu byť veľmi závažné, preto ich netreba podceňovať. Pacient s alergiou na roztoče môže reagovať aj na mäkkýše, ako sú krevety či mušle. Skrížené alergie sa najčastejšie vyskytujú medzi peľmi a potravinami. Napríklad ľudia alergickí na brezu môžu reagovať aj na jablká či lieskovce,“ priblížila lekárka.

Vylúčená podľa nej nie je ani skrížená reakcia pri blanokrídlom hmyze: „Ak je niekto alergický na jed včely, prudkú reakciu mu môže spôsobiť aj uštipnutie osou, preto treba pred dovolenkou myslieť na dobre vybavenú lekárničku, resp. aj osobný pohotovostný balíček,“ doplnila odborníčka.

Príznaky alergie

Ako uviedla, hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľmi a potravinami je orálne alergický syndróm. Objavuje sa po požití surového ovocia alebo zeleniny. „Do niekoľkých minút po jedle začnú alergika páliť pery, podnebie, jazyk, môže ho škriabať v krku, niekedy nastúpi vyrážka alebo opuch okolo úst. Môžu sa však objaviť i významnejšie príznaky, napríklad zápal spojiviek, nádcha, astma, opuch hrtanu alebo anafylaxia,“ ozrejmila Orosová.

Vysvetlila, že niekedy je výskyt skríženej reakcie spojený s peľovou sezónou. „Niektorí ľudia napríklad nemôžu jesť jablká v období kvitnutia briez, ale mimo tohto obdobia nemajú žiadne ťažkosti,“ uviedla lekárka. V iných prípadoch môže dôjsť k alergickej reakcii po požití surovej alebo čerstvej potraviny, no tepelná úprava alergénny vplyv rastlinných bielkovín zruší.

„Kým na surové jablko môže pacient zareagovať alergicky, na jablkový kompót nemusí. Výnimkou sú napríklad zeler, petržlen, korenie, orechy a arašidy, ktoré obsahujú teplu odolnejšie alergény,“ priblížila odborníčka.

Štipľavé jedlá a kapsaicín

Jedlá, ktoré nás pália na jazyku a niekedy aj v hrdle fungujú na princípe skutočného tepla, preto si ich väčšina z nás dopraje skôr počas chladnejších mesiacov. Potom sú tu však milovníci, ktorí štipľavé jedlá jedia počas celého roka - bez ohľadu na to, či je vonku leto alebo chladné predvianočné obdobie. Ak potrebujete zahriať, doprajte si štipľavé jedlá.

Väčšina druhov populárneho korenia v podobe čili papričiek síce vyrástla v teplých krajinách (kde ich, mimochodom, obľubujú napriek horúcemu podnebiu), pre naše končiny sú však pikantné pokrmy typické skôr pre chladnejšie mesiace v roku. Okolo konzumácie čili sa vyformovali dve skupiny ľudí, ktorí zastávajú názory z protiľahlých pólov. Štipľavé buď milujete alebo nenávidíte - len ťažko nájdete niekoho s neutrálnym názorom na jedlo dochutené čili.

Z evolučného hľadiska je pikantnosť čili papričiek ich šikovným obranným mechanizmom. Kapsaicín, hlavná látka zodpovedná za pálivý efekt, sa vyvinul ako ochrana pred určitými škodcami a predátormi, ktorí by papričkám mohli uškodiť. Mnoho cicavcov - vrátane človeka - totiž reaguje na túto látku citlivo a pikantnosť je pre nich ako varovný signál.

Kapsaicín je zlúčenina, ktorá sa viaže na špecifické receptory v ústach a na jazyku. Tieto receptory sú inak citlivé na teplotu, najmä na teplo. Keď ich kapsaicín zasiahne, náš mozog dostane signál, ktorý interpretuje ako “horúci” alebo “pálivý” pocit, hoci fyzicky sa teplota nemení. Sústredí sa predovšetkým na dráždenie tzv. trojklaného nervu (nervus trigeminus).

Áno, pre mnohých z nás je jedlo jednoducho lepšie, keď je pikantné. Štipľavosť v jedle totiž dokáže jedinečným spôsobom oživiť každé sústo jednoduchým podráždením. Keď sa kapsaicín, látka zodpovedná za štipľavosť, dostane na chuťové poháriky, prebudí ich a zvýrazní všetky ostatné chute. Náhle je slané ešte slanšie, sladké trochu výraznejšie a kyslé o čosi ostrejšie. Pikantné jedlo prináša nielen nový chuťový zážitok, ale aj jedinečnú fyziologickú reakciu.

Keď si doprajeme niečo naozaj pálivé, naše telo reaguje uvoľňovaním endorfínov - takzvaných hormónov šťastia. Endorfíny pomáhajú zmierňovať pocit pálenia, ktorý pikantnosť vyvoláva, a zároveň prinášajú jemný pocit eufórie, čo zvyšuje pôžitok z jedla. Tento efekt je jedným z dôvodov, prečo si mnohí ľudia pikantné jedlá tak obľúbili.

Štipľavé jedlá môžu mať pre naše zdravie viaceré zaujímavé prínosy. Kapsaicín dokáže za určitých podmienok stimulovať metabolizmus a podporiť spaľovanie kalórií. Konzumácia pálivých jedál môže tiež krátkodobo zvýšiť telesnú teplotu, čo tiež napomáha zrýchliť metabolické procesy. Kapsaicín sa z tohto dôvodu často využíva aj v doplnkoch výživy pre športovcov.

Ďalším pozitívom štipľavého jedla sú jeho antioxidačné a antibakteriálne vlastnosti. Pomáhajú telu bojovať proti niektorým druhom baktérií a plesní. To môže byť výhodou najmä v oblastiach s horúcim a vlhkým podnebím, kde sú čili papričky bežnou súčasťou stravy.

Druhy pikantnosti

Druhy pikantnosti môžeme rozdeliť podľa pôvodu pálivosti a typu látok, ktoré ju spôsobujú:

Kapsaicínová pikantnosť: Najznámejší druh pálivosti, spôsobený kapsaicínom, ktorý sa nachádza v čili papričkách.
Korenistá pikantnosť: Pochádza z korenín ako je čierne korenie, biele alebo farebné korenie, kde látka piperín vytvára jemný hrejivý pocit v ústach.
Horčicová pikantnosť: Horčica, chren a wasabi spôsobujú pálivosť vďaka izotiokyanátom. Prejavuje sa skôr v nose a dýchacích cestách než na jazyku.
Zázvorová pikantnosť: Pikantnosť zázvoru spôsobuje látka gingerol. Je jemná a mierne sladká.

Pikantným jedlom, resp. množstvom kapsaicínu sa skutočne môžete predávkovať. Konzumácia veľmi veľkého množstva pálivého jedla naraz vedie takmer vždy k rôznym nepríjemným príznakom ako sú bolesti žalúdka, nevoľnosť, zvracanie. V niektorých prípadoch nasledujú aj pocity dezorientácie alebo silného potenia.

Ak máte podozrenie, že ste sa mohli predávkovať štipľavým jedlom alebo pociťujete niektorý z nepríjemných, pretrvávajúcich príznakov, vyhľadajte v čo najkratšom čase lekársku pomoc.

Nie každý z nás zvládne rovnakú úroveň pikantnosti. Naša tolerancia závisí od viacerých faktorov. Dôležitú úlohu zohráva napríklad genetika. Niektorí ľudia majú prirodzene citlivejšie receptory na kapsaicín, a preto vnímajú pikantné jedlá intenzívnejšie než iní. Toleranciu na štipľavosť si však dokážeme vypestovať. Ľudia, ktorí pravidelne jedia pikantné jedlá, postupne zvyšujú svoju odolnosť. Ich telo si na kapsaicín zvykne a receptory reagujú menej citlivo.

Zaujímavosti o krevetách

7 faktov o krevetách v akváriu, ktoré vás prekvapia

Svet je plný prekvapení, ktoré na prvý pohľad môžu vyzerať nenápadne, ale keď sa pozrieme bližšie, odhalíme fascinujúce detaily. Fakt č. Krevety sú naozaj jedinečné tvory a ich srdce sa nachádza na nečakanom mieste - v hlave. Spolu so srdcom sa v tejto časti nachádzajú aj ďalšie dôležité orgány, ako žalúdok a nervová sústava. Táto evolučná adaptácia slúži na ochranu týchto vitálnych orgánov, keďže hlava a hrudná časť krevety sú pokryté hrubým exoskeletom, ktorý ich chráni pred poškodením.

28 miliónov rokov je nedávno potvrdený údaj označujúci minimálny vek skupiny pištoľových kreviet. Podarilo sa ho určiť slovenským vedcom, ktorí pomocou invazívnych aj neinvazívnych metód rozanalyzovali prvé nespochybniteľné fosílie týchto zvláštnych kreviet. Dosiaľ sa nevedelo, kedy sa vlastne tejto skupine morských ráčikov vyvinulo ich špecializované klepeto, ktoré je akousi sonickou zbraňou: korisť dokáže zabiť zvukom. Medzinárodný tím vedcov pod vedením Mgr. Matúša Hyžného, PhD. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tak prispel k lepšiemu pochopeniu evolúcie týchto pozoruhodných tvorov. Svoje poznatky publikovali aj v prestížnom časopise Scientific Reports.

Pištoľové krevety majú jedno z hlavného páru klepiet výrazne zväčšené a prispôsobené na vytváranie tzv. kavitačnej bubliny. Pri zaklapnutí klepeta vzniká extrémne rýchly prúd vody, ktorý tesne pred klepetom vytvorí malú bublinku. Jej prasknutím vzniká ohromne hlasný zvuk dosahujúci hodnotu až 210 decibelov.

Dĺžka tela týchto kreviet obyčajne nepresahuje 5 cm, takže pre bežného pozorovateľa nie sú na prvý pohľad veľmi zaujímavé.

Nákup čerstvých morských plodov

V dnešných supermarketoch už nie je núdza ani o čerstvé morské plody. Viete, na čo sa pri ich kúpe zamerať?

Farba: Sivá farba naznačuje, že ide o čerstvé alebo mrazené krevety bez predvarenia. Naopak, ak sú krevety ružové, znamená to, že už prešli tepelnou úpravou.
Hlava: Krevety s hlavou vyzerajú zaujímavo. Podľa toho, ako pevne držia tykadlá na hlave, poznáte na nevarených a mrazených kúskoch či sú čerstvé. Pri mrazených je ale lepšie kupovať krevety bez hlavy, ktorá sa neje.
Ľad: Pri mrazených krevetách treba na obale odsledovať percento ľadu, prípadne čistú váhu kreviet.

tags: #niektori #ludia #su #ako #krevety #vyznam