Nielen z chleba žije človek: Význam duchovného pokrmu

Človek je bytosť, ktorá potrebuje pre svoj život viac než len materiálne zabezpečenie. Hoci je chlieb základnou potravinou a symbolom fyzickej obživy, skutočné naplnenie a uspokojenie nachádzame v duchovnej sfére. Heslo "Nielen z chleba žije človek" nám pripomína, že okrem uspokojovania telesných potrieb je nevyhnutné venovať pozornosť aj našej duši a duchovnému rastu.

Chlieb, symbol fyzickej obživy, nám pripomína aj potrebu duchovného pokrmu.

Betlehem - Dom chleba a Božieho slova

Betlehem, miesto narodenia Ježiša Krista, v preklade znamená "dom chleba". Tento názov nie je náhodný, pretože chlieb reprezentuje Božie slovo, ktoré je pre nás duchovným pokrmom. Tak ako potrebujeme chlieb pre fyzický život, potrebujeme Božie slovo pre život duchovný. Cirkev by mala byť ako pekáreň, kde nájdeme čerstvý a chrumkavý chlieb - Božie slovo a Božiu prítomnosť.

Hlad po Božom slove

Mnohí ľudia na svete trpia hladom, ale nie len po fyzickom chlebe, ale aj po Božom slove. Prorok Amos hovorí: "Hľa, prídu dni - hovorí Pán, Jahve - i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova." (Am 8, 11). Tento duchovný hlad je rovnako dôležitý ako ten fyzický a vyžaduje si našu pozornosť.

Prorok Amos hovorí o hlade po Božom slove.

Eucharistia - Každodenný chlieb a predchuť kráľovstva

Eucharistia je náš každodenný chlieb, ktorý nám dáva silu a jednotu. Prostredníctvom nej sa spájame s Kristovým telom a stávame sa údmi jeho tela. Eucharistia je tiež predchuťou budúceho kráľovstva, ktoré už teraz môžeme okúsiť.

Starostlivosť o chudobných a hladných

Kresťania sú povolaní starať sa o chudobných a hladných, a to nielen materiálne, ale aj duchovne. Pápež František nás povzbudzuje k používaniu slov "prosím, ďakujem a prepáč" v našom každodennom živote. Božie slovo ako pokrm na ceste Sväté písmo je Božie slovo, ktorým sa Boh prihovára človeku a ponúka mu pokrm na cestu. Veriaci človek si uvedomuje dôležitosť Božieho slova a túži po ňom. Čítanie a rozjímanie Božieho slova má prvoradé miesto v našej modlitbe.

Svätý Arnold Janssen si osvojil lásku k Božiemu slovu vo svojej rodine, kde jeho otec čítal úvod Jánovho evanjelia. Arnold sa chcel natoľko identifikovať s Vteleným Božím Slovom, že vo svojich prednáškach často citoval slová z Listu Hebrejom: "Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo… Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam -… aby som plnil tvoju vôľu, Bože" (Hebr 10, 5-7).

Zázrak rozmnoženia chleba ukazuje, že Ježiš má moc nasýtiť človeka nielen telesne, ale aj duchovne. Učeníci sa mali naučiť deliť sa s druhými o to, čo dostali: duchovne, materiálne, svoj čas, sily a lásku.

Hlad vo svete je zapríčinený hriechom, a preto žiadna sociálna pomoc bez pozvania k obráteniu nemá trvalú hodnotu. Ježiš ako živý chlieb z neba Ježiš sa predstavil ako živý chlieb z neba, ktorý dáva život večný. Tí, ktorí jedia z tohto chleba, nebudú zomierať. Ježiš nás pozýva, aby sme sa modlili za každodenný chlieb a aby sme hľadali pohľad hore, k nebu, k Otcovi, ktorý nás pozdvihuje zo zeme chlebom z neba.

Pokánie znamená vrátiť sa späť domov k Bohu. Čas vianočný, politika bokom. Odložme na chvíľu aj všetky diskusie o korone… Náš Pán sa narodil v Betleheme, to vie hádam každý. Nie každý však tuší, čo slovo Betlehem v preklade znamená - doslovne je to dom chleba.

Čo myslím tou pekárňou? Chlieb reprezentuje Božie slovo. Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z úst Božích zaznelo už v nejednej kázni. Chlieb však reprezentuje aj niečo iné. Už v Starom zákone bol indikátorom Božej prítomnosti. V svätyni svätých bol tzv. ustavičný chlieb. Cirkev môže pripomínať pekáreň, kde sa vypredal chlieb.

Do pekárne nechodíš kvôli krasorečeniu predavačky, ani kvôli reklame, či peknému obalu. Zaujíma ta jediné - čerstvý chrumkavý chlebík. Na toto by sme my veriaci mali pamätať. Mať hojnosť chleba - teda Božieho slova a Božej prítomnosti. Dajme si pozor, aby sme neminuli to najdôležitejšie - prihodilo sa to mnohým náboženským ľuďom v Ježišových časoch. Farizejom a zákonníkom ostali len príkazy, predpisy a zmohli sa len na kontrolovanie ľudí. Bývalí “insidri” to minuli a bývalí “outsidri” s Ježišom večerali.

Pozastavme sa ešte nad slovami Rut zo Starého zákona, ktorá sa v čase hladu a po všetkých rodinných tragédiách, tiež vydala do Betlehema. Rut 1:16-19 Rút však povedala: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17 Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin prísne potresce, ako chce, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť.“ 18 Keď Noémi videla, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala na ňu naliehať.

Ak sa na to pozrieme trochu alegoricky, Noemi reprezentuje tých, ktorí na cirkev zanevreli a dobrá správa je, že sa nevrátia sami - prídu do domu chleba spolu s Rut - tá reprezentuje pohanov - ľudí, ktorí zatiaľ sledovali veriacich len z diaľky, zväčša kriticky a v mnohých prípadoch aj oprávnene. Doposiaľ nemali veľa dôvodov vrátiť sa do domu chleba, ale…

Predtým než sa tak stane, položím ti otázku. Zbieraš si svoju každodennú mannu? Nie každomesačnú. Ak budeš v nasledovné dni spievať koledy, alebo kde tu začuješ slovo Betlehem, okrem pastierov a mudrcov sa pokloň Bohu aj ty. A staň sa tou najlepšou pekárňou. Ľudia okolo nás to v čase korony a sklamaní z politiky potrebujú viac než čokoľvek iné. Chlieb je život. Napokon, aj jedno z porekadiel hovorí, že chleba sa nikdy neprejeme. Pomohol prežívať generáciám po tisícky rokov a oprávnene si vyslúžil úctu.

Chlieb však je aj zdravie a radosť - jeho pečenie je rituál a pre mnohých i poslanie. O tom, že ľudia ho vnímali iba v tom najlepšom svetle, svedčí množstvo úsloví, ktoré sa tradovali a zachovali podnes. Etymológia vychádza zo starej angličtiny. Slovo „bread“ je spoločné pre mnohé germánske jazyky. Príkladom je nemecký „brot“, dánsky „brød“, holandský „brood“ či švédsky „bröd“. Odhaduje sa, že pôvod má spojitosť s koreňom slova „break“ vo význame lámať. Jeho prvé použitie totiž súvisí s tzv. broken pieces, čiže odlomenými kúskami, a tiež s latinským „crustum“ s podobným významom. Zaujímavé sú i pôvodné názvy chleba v iných jazykoch. Napríklad pomenovanie „hlaf“ pravdepodobne súvisiace s dnešným anglickým názvom „loaf“, čiže bochník.

Slovensko je typické bohatým zastúpením rôznych ustálených slovných spojení, akými sú príslovia, porekadlá či pranostiky. Chlieb má v rámci nich svoje čestné miesto, napokon, história tohto stáročiami uctievaného pokrmu sa datuje ešte do obdobia pred naším letopočtom. Formovala sa tak nielen jeho podoba a chuť, ale aj tradície, povery, tzv. „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.“ Skromnosť a striedmosť sú nepochybne vlastnosti, ktoré by si v súčasnosti zaslúžili povýšiť v rebríčku hodnôt. Ďalšie úslovie k nim pridáva pre mnohých tie najdôležitejšie hodnoty - slobodu a rovnosť: „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota.“ Veď predsa „kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi“. Ich význam si človek uvedomí najmä mimo domova. Obzvlášť ak sa dlhšie nachádza mimo svojej krajiny.

Naši predkovia mnoho ráz pocítili, že „lepšie jesť chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji“. Nie každý sa totiž riadil myšlienkou: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ Avšak našli sa a našťastie dodnes existujú aj láskyplní ľudia, dokonca až tak veľmi, „že by ich mohol na chlieb natierať“. Ale pozor, toto môže byť nebezpečné, najmä ak ide o svadbu - „oženiť sa, to nie je chlieb požičať“.

Na Slovensku máme zvyk vítať ľudí chlebom a soľou a vzdávať im tak úctu. Predošlé generácie verili, že úcta by mala kráčať ruka v ruke so šľachetnými a správne mienenými skutkami: „Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.“ Verili aj, že všetko v živote si treba zaslúžiť: „Lepší kúsok chleba z práce než pečienka z milosti.“ Súhlasíte? Ak aj nie, žiadne obavy, nestane sa, že by vás niekto „znosil tak, že ani pes by si kus chleba od vás nevzal“.

Súhlasíte? Ak aj nie, žiadne obavy, nestane sa, že by vás niekto „znosil tak, že ani pes by si kus chleba od vás nevzal“. Naša krajina je okrem iného typická veľkým množstvom nárečí. Dokonca v rámci malého územia okresu sa môžete stretnúť s viacerými dialektmi. Samotné korene pranostík siahajú do dávnej minulosti. Cit a zmysel pre vnímanie počasia mali už babylonskí Chaldejci, ale aj Egypťania, Izraeliti, starí Rimania či Gréci. Dôkazom sú mnohé literárne diela, medzi nimi napríklad Homérova Odysea, ale tiež „kalendáre“. Pre našich predkov boli pranostiky podstatné. Riadili sa nimi v rôznych oblastiach, no „predpovede počasia“ sa spájali najmä s úrodou.

Nielen v ľudovej slovesnosti mal chlieb svoje čestné miesto. Dostal sa aj do pozornosti rôznych mysliteľov a významných ľudí, vďaka čomu sa nad jeho dôležitosťou môžeme zamýšľať aj v podobe výrokov známych osobností. „Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve také nevyhnutné ako denný chlieb.“ Možno sa aj vy stotožňujete s citátom francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca. Väčšina výrokov sa však spája s chlebom vo význame pokrmu pokrmov. Holandský maliar Vincent van Gogh to videl takto: „Kto ľúbi, žije. Kto žije, pracuje.

„Je ťažké ušľachtilo premýšľať, keď premýšľame iba nad tým, kde vziať na chlieb.“ Podobne ako francúzsky filozof Jean-Jacques Rousseau sa vyjadrila aj česká spisovateľka Božena Němcová: „Duch tratí silu, keď ho zaťažuje starosť o každodenný chlieb.“ Pravdivosť týchto citátov sa zvyčajne odhalí až v situácii, z ktorej sa chce každý čo najskôr vymaniť. Ak sa to však podarí, oplatí sa riadiť mottom, ktoré vzišlo z úst belgického katolíckeho kňaza Phila Bosmansa: „Podeľ sa o svoj chlieb a bude chutiť lepšie. Podeľte sa nielen o šťastie, ale aj o úslovia o chlebe, ktoré hovorievali vaši starí rodičia či blízki. Ktoré vám dodnes znejú v ušiach?

Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Nejedenie, ktorého príčina však nebude tkvieť v postupnom odhaľovaní, že sa dá žiť z Boha, nie je a nikdy nebude pôstom, ktorý sa páči Bohu, ale iba jednoduchou diétou. Azda najkrajším príkladom, na základe ktorého môžeme pochopiť podstatu pokánia, je obraz mamky, ktorá tŕpne pri postieľke svojho chorého dieťatka. Je tak sústredená na svoje dieťa, že nevníma, či jedla alebo nie; či v telke ide seriál alebo už skončil; či sa politici hádajú alebo sa dohodli. Ona doslova a do písmena prežíva každý nádych a výdych svojho dieťaťa. Náš Boh je takouto starostlivou matkou i otcom.

Pôst a pokánie sa nám v tomto roku núka na to, aby sme sa vrátili späť domov k tomuto nášmu Bohu a potom ako uzdravené Božie deti všetko prežívali spolu s ním. Požehnaný pôstny čas!

1. Nik z nás nemôže pochybovať o dôležitosti pokánia; už aj kvôli tomu, že výzvou k pokániu začína tak účinkovanie Jána Krstiteľa ako aj samotného Pána Ježiša: Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo! Musíme sa však pýtať: Čo je pokánie a čo ono znamená? Čo pod tým rozumeli tí, ktorí počúvali Jána Krstiteľa i Ježiša? A dovolím si tvrdiť, že odpoveď na túto kľúčovú otázku nikdy nedokážeme nájsť, ak si neuvedomíme, čo sa pod pojmom pokánie chápalo v celých dejinách spásy. Hebrejské slovo pre pokánie je šuv; a znamená vrátiť sa - vrátiť sa odkiaľ sme vyšli; vrátiť sa naspäť domov.

Človek necestuje len dopravnými prostriedkami a nehľadá si len umiestnenie v autobuse. Každý cestuje v rokoch, teda starne. A v tomto cestovaní časom si tiež hľadá umiestnenie: prácu, rodinu, vzťahy. Chce, aby život bol radostný, zmysluplný, nadšený a chutný. Správne umiestnenie seba v živote znamená posadiť sa na miesto radosti a šťastia. Ježiš z Nazareta, keď chodil po tejto zemi, vedel si nájsť miesto v živote. Poznáme mnoho príbehov, keď uzdravil, vzkriesil z mŕtvych a chcel pomôcť človeku zorientovať sa pri hľadaní vhodného umiestnenia sa v živote. Nehľadal iba miesto pre svoj pohodlný život. Obetovaním sa, smrťou a zmŕtvychvstaním človeka oslobodil. Našiel si miesto v každom chráme, v každom svätostánku. V znaku chleba zostáva medzi nami. Jeho miesto je nielen tam, v nebi, ale aj tu, medzi nami pod spôsobom chleba a vína. Ak je Kristus s nami a sprevádza nás na našej púti, k čomu nás chce priviesť? Tým, že ideme na sväté prijímanie a v znaku chleba a vína sa s ním stretávame, čím nás obdarúva?

Svätý Pavol napísal: „Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Excelentný výklad k týmto slovám napísal svätý Augustín v svojich Vyznaniach: „Jediac ten istý chlieb sa stávame tým, čo jeme. Tento chlieb je pokrmom silných. Bežné pokrmy sú menej silné ako človek, a toto je aj ich cieľ: asimiluje ich organizmus. Ale tento pokrm je viac ako človek, je silnejší ako človek. Jeho cieľ je opačný: človek je asimilovaný Kristom. Teda keď človek ide na sväté prijímanie, to nielen on prijíma Krista, ale aj Pán Ježiš prijíma jeho. On je silnejší ako človek, preto ho asimiluje, aby sa stával ním. Má účasť na Kristovom chlebe, je údom jeho tela vďaka tomu, že s ním komunikuje. Eucharistické spoločenstvo znamená premenu nášho života. Kristus, ktorý nás prijíma do seba, uzdravuje naše zranené, sebecké ja, náš egoizmus.

Už Platón v 3. storočí pred Kristom napísal, že „veci kultu sa týkajú spoločenstva medzi Bohom a ľuďmi. Ide pritom o starostlivosť, o uzdravenie lásky“. Boh nie je od nás vzdialený, niekde v nedostupnom vesmíre. Príbytok si vybudoval medzi nami. Okrem osobného a individuálneho má Eucharistia aj silný sociálny náboj. Stolovanie bolo vždy obrazom sociálneho systému doby. Za vrchstolom bolo miesto pre hlavu rodiny, potom pre manželku, hostí a na konci boli deti. Keď priniesli upečeného veľkonočného baránka, prvý dostal ten, kto sedel za vrchstolom, čiže otec rodiny. Lepšie kúsky ako prednú lopatku alebo zadné stehno zas dostával ten, kto bol na čestnom mieste. Prečo kresťania pri omšovej Pánovej večeri nepoužívajú baránka? Prečo Ježiš vzal chlieb, a nie baránka? Lebo zrušil sociálny systém vtedajšej doby. Keď sa delí chlieb, z ktoréhokoľvek konca sa odlomí, každý dostane rovnako kvalitný kúsok. Neexistuje v chlebe lepšia a horšia časť. Keď koluje čaša vína, tiež každý si upije z toho istého. Toto je nový zákon, nové ustanovenie, ktoré robí Ježiš. Používa chlieb a stolovanie na vyjadrenie vzájomnej lásky a rovnosti.

Zároveň tým Ježiš zrušil dovtedajší náboženský kult. Náboženský kult je určitá procesia: cesta človeka smerom k Bohu. Napríklad v starovekom Ríme pripravili býka, ozdobili ho stužkami, viedli cez ulice, pri dverách chrámu odovzdali kňazom, ktorí ho obetovali. Nábožnosť sa tým skončila. Keď bol svätý Pavol v Lystre a uzdravil chromého, poslucháči boli ním takí nadšení, že volali po lykaonsky: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe. A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať“ (Sk 14, 11. 13). Apoštolovi Pavlovi chceli vzdať úctu ako Bohu. Ježiš mal inú predstavu: Boží kult sa vykoná vtedy, keď si ľudia sadnú okolo stola, vezmú chlieb a víno, budú sa nad nimi modliť a podávať si navzájom. Budú sa dívať na druhého, na jeho starosti, bolesti i radosti, budú mať záujem o druhého človeka. Niekto by mohol povedať: A kde je pri takom stolovaní Boh? Je v znaku chleba, ktorý sa láme a je v tvári blížneho.

Ježiš povedal: „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19). Naučili sme sa, že Bohu treba slúžiť. Lenže v Eucharistii Boh slúži nám, nie my jemu. Slúži tým, že nás posilňuje v schopnosti byť milujúcimi ľuďmi, v rozvíjaní ľudskosti. Vytvorili sme systém. Lenže Eucharistia ukazuje niečo iné: Ježiš umyl apoštolom nohy, aby dal príklad, ako ho nasledovať a slúžiť druhému (porov. Jn 13, 1 - 17). Záležalo mu na tom, aby človek bol viac človekom, aby bol ľudskejší. A kedy sme ľudskejší? Keď sa vieme darovať, obetovať, poslúžiť. Tým sa výrazne posunul charakter kultu. Do jeho štruktúry patrí aj dogma o transsubstanciácii, premenení chleba na telo Kristovo. Ale ducha Eucharistie si osvojíme, keď ju budeme prijímať ako pokrm, silu, pre službu lásky bratom. Toto je najväčší význam svätého prijímania, vtedy Kristus žije v nás. Nejde teda len o úžas a adoráciu voči tomu, ako je chlieb premenený, ale ako som premenený ja, ako ma posúva od sebectva k láske.

Ak niekto pekne tancuje alebo výborne hrá na klavíri, povieme: má to v krvi! Keď by sme mali povedať o Ježišovi z Nazareta čo „mal v krvi“, správna odpoveď by znela: dobrotu a lásku. Mal čas sadnúť si k ľuďom pri studni, porozprávať sa s nimi, venovať sa chorým, klásť na nich ruky, ísť k smútiacim, alebo rozmnožiť chlieb pre zástup a vzkriesiť mŕtvych. Apoštoli o tom vydávajú svedectvo v jednotlivých príbehoch evanjelia, ktoré cez celý rok čítame. Láskavosť Ježiša z Nazareta, jeho dobrota, trpezlivosť s človekom, odpúšťanie hriešnikom, schopnosť ísť aj k mýtnikovi na hostinu, to všetko dokazuje, že k podstate jeho bytia patrí schopnosť milovať. Koncentrácia tejto lásky je v Eucharistii, v chlebe a vo víne, ktoré premenil na svoje telo a krv pri Poslednej večeri (porov. 1 Kor 11, 23 - 26).

Keď aj po dvetisíc rokoch prijímame Krista v znaku chleba a vína, prosíme: Pane, pomôž nám, aby sme mali dobro a lásku v krvi! Lebo veľmi dobre poznáme našu náturu: lenivosť, pohodlnosť, pýchu, namyslenosť, ziskuchtivosť, pomstychtivosť a všelijaké túžby, ktoré v nás kolujú. Pritom potrebujeme mať v krvi dobro a lásku. Ľuďom, ktorí nás obťažujú, zvykneme povedať: piješ mi krv, alebo prestaň mi piť krv! Svojimi nárokmi z nás vyciciavajú životné sily a oberajú nás o radosť i pokoj duše.

Význam Chleba v Prísloviach a Porekadlách

Chlieb je v rôznych kultúrach symbolom nielen obživy, ale aj sociálnych vzťahov, úcty a pohostinnosti. Príslovia a porekadlá, v ktorých sa vyskytuje chlieb, často odrážajú hodnoty ako skromnosť, striedmosť, sloboda a rovnosť.

Niektoré príklady:

• "Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu."
• "Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota."
• "Kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi."
• "Lepšie jesť chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji."
• "Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom."
• "Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou."
• "Lepší kúsok chleba z práce než pečienka z milosti."

Slávne Citáty o Chlebe

Chlieb inšpiroval aj mnohých mysliteľov a umelcov:

• Honoré de Balzac: „Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve také nevyhnutné ako denný chlieb.“
• Vincent van Gogh: „Kto ľúbi, žije. Kto žije, pracuje.“
• Jean-Jacques Rousseau: „Je ťažké ušľachtilo premýšľať, keď premýšľame iba nad tým, kde vziať na chlieb.“
• Božena Němcová: „Duch tratí silu, keď ho zaťažuje starosť o každodenný chlieb.“
• Phil Bosmans: „Podeľ sa o svoj chlieb a bude chutiť lepšie.“

tags: #nielen #z #chleba #žije #človek #význam

Populárne príspevky:

• Riziká nezostúpených semenníkov
• Narodeninová torta: 68 rokov
• Osviežujúci krabi šalát
• Dokonalé Panettone
• Zeleninové polievky podľa ajurvédy