Nitran Saláma: Definícia, História a Súčasnosť

Mnohí na komunistické potraviny spomínajú s láskou, lebo mlieko chutilo ako mlieko a aj lacná saláma voňala luxusne. Mnohí si pamätáme, ako v supermarketoch na nás často číhajú pofidérne paradajky bez chuti, vypestované v Španielsku a dozreté v skladoch na Slovensku.

Mnoho ľudí ale stále hovorí o tom, že „za komunistov“ boli výrobky, a predovšetkým potraviny, kvalitnejšie, než ako je tomu dnes. Jedná sa však o názor, ktorý je prinajmenšom veľmi sporný. Glorifikácia vtedajších výrobkov totiž značne súvisí s nostalgiou i s prístupom k informáciám, ktorý je v dnešnej dobe aj vďaka rozvoju internetu s minulosťou neporovnateľný.

Kým kedysi bolo zvykom znepokojujúce informácie o obsahu škodlivín v jedle držať pod pokrievkou, v súčasnosti Štátna veterinárna správa a ďalšie organizácie, ktoré majú na starosti kontrolu kvality, upozorňujú, kedykoľvek sa na trhu vyskytne podozrivý výrobok. Divokým debatám o tom, aké jedy jeme dnes a ako sa na trh dostávajú za rovnakú cenu horšie potraviny ako v zahraničí, to síce nezabráni. Už sme vás informovali aj o kauzách týkajúcich sa prebaľovania potravín, ktoré síce nespĺňali štandardy kvality, no aj tak sa dostali na pulty obchodov.

V tomto momente nastupujú naše babičky s rečami plnými pochvál a tí, ktorí mali tú česť kúpiť si v obchode mlieko za korunu. Keď sa však na pultoch objaví niečo skutočne závadné, pozornosti to neujde. Ako tomu ale bolo v minulosti? Čo všetko sa ľuďom mohlo dostať do tela a s akými následkami?

Nebezpečné látky v minulosti

Počas socializmu sa do potravín pridávali látky, o ktorých škodlivosti sa vtedy nevedelo, alebo sa o nej nehovorilo:

  • Benzén: Predtým bol benzén považovaný za konzervant s vynikajúcimi účinkami a ako taký bol pridávaný napríklad do horčice. Dnes už sme o niečo múdrejší a vieme, že to s ním až tak skvelé nie je.
  • PCB (Polychlórované bifenyly): O 30 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky o ich škodlivosti, látky sa totiž dokázali dostať napríklad do organizmov dobytka. Odtiaľ sa ďalej šírili napríklad v mlieku a kontaminované sliepky jedy ďalej prenášali pri produkcii vajec. Hodnoty PCB však boli zaznamenané aj u rýb. Až neskôr sa začal obsah týchto látok v potravinách monitorovať a napokon sa prestali úplne používať. Ich stopy sú tu však s nami dodnes.
  • DDT: Ďalší objav modernej vedy dvadsiateho storočia, ktorý sa nakoniec obrátil proti ľudstvu. Insekticíd DDT bol ospevovaný pre jeho účinnosť celým svetom, kým sa zopakoval starý známy scenár. Látky sa začali ukladať v pôde a rastlinách, odkiaľ sa dostali do tela zvierat. S mäsom potom aj do tela človeka. Ušetrení však nezostali ani vegetariáni, pretože škodliviny boli aj v zelenine. Okrem rakovinotvorných účinkov znižujú plodnosť a narušujú hormonálny systém.

Chronické vystavenie sa dávkam bifenylov, ktoré boli za socializmu prítomné v mnohých potravinách, viedlo k rakovine pečene či pankreasu. Okrem toho spôsobujú PCB aj poruchy vnímania, napríklad zníženú schopnosť čítať s porozumením. Prišlo sa na to v roku 1983, kedy USA vrátilo do východného bloku zásielku prvotriednej šunky. Hodnoty PCB boli privysoké.

Ich stopy sú tu však s nami dodnes.

Suchá saláma Nitran

Suchá saláma Nitran - obľúbenú údeninu už vyrába kdekto, len v mieste jej rodiska nik.

V polovici šesťdesiatych rokov sa u nás začal vyrábať Nitran a na základe jeho receptu a technológie čoskoro aj Poličan v Česku. Sortiment tepelne neopracovaných salám sa rozšíril okrem spomínaného Nitranu o Hornád, Malokarpatskú, Tokajskú a Púchovskú salámu.

Technológia výroby salám bola zložitejšia, háklivejšia a nákladnejšia ako výroba klobás, ktoré sa u nás robili na zabíjačkách v každom dvore a ktoré patria tiež do tejto kategórie.

Prepáčte, ale toto podľa mňa naozaj nie je trvanlivý tepelne neopracovaný mäsový výrobok.

Recept na domácu kuraciu salámu v PET fľaši

Zloženie Špekáčikov

Na výrobu Špekačiek sa používa hovädzie mäso s obsahom tuku do 30 %, bravčové mäso s obsahom tuku do 50 %, bravčová slanina, pitná voda (vo forme šupinového ľadu), zemiakový škrob, dusitanová soliaca zmes, mleté čierne korenie, paprika mletá sladká (100 ASTA), cesnak (vo forme vločiek, koncentrátu alebo prášku v množstve zodpovedajúcom normovanému množstvu čerstvého cesnaku), muškátový orech mletý, polyfosfáty E450 a E451 (v množstve 0,03 mg/kg ako P2O5), kyselina askorbová (v množstve 0,005 mg/kg), obaly - hovädzie krúžkové črevá alebo bravčové tenké črevá, špagát.

Spor o Ochranu Tradičných Výrobkov

Slovensku hrozí ďalší spor o ochranu tradičných výrobkov. Európsku úniu požiadalo o registráciu špekáčikov a niektorých salám. Nepáči sa to Česku. To hrozí, že si dá zaregistrovať vyprážaný syr.

Slovensko požiadalo Európsku komisiu o ochranu deviatich výrobkov z mäsa. Žiada, aby boli špekáčiky, lovecká, inovecká, ipeľská, liptovská a strážovská saláma, nitran, spišské párky a bravčová domáca klobása chránené ako zaručené tradičné špeciality. Proti sú Česi.

„Viaceré výrobky, pri ktorých slovenská strana požiadala o ochrannú známku, boli vyvinuté v rokoch 1975 - 1985 a vyrábali sa podľa spoločných technic­kých noriem na území celého štátu. Mnohé sa dodnes vyrábajú aj v Česku a na trhu sa predávajú v českej verzii ako lovecký salám alebo špekáček,“ povedal Petr Habáň z tlačového odboru českého ministerstva poľnohospodárstva.

So Slovenskom chce rezort rokovať, ak to nepovedie k výsledku, bude namietať proti žiadosti v Bruseli. Rovnaký plán má Český zväz spracovateľov mäsa. „Nevidíme dôvod registrovať si tieto výrobky. Nejde o špeciality, ale o bežné výrobky, ktoré nájdeme na trhu kdekoľvek v strednej Európe, prípadne v celej únii,“ hovorí riaditeľ zväzu Jan Katina.

Slovenská strana české argumenty neuznáva. „Naši výrobcovia tieto výrobky považujú za špecifické a rozhodli sa ich registrovať na základe nariadenia Európskej komisie,“ hovorí Eva Tomášová zo Slovenského zväzu spracovateľov mäsa. Nariadenie umožňuje ako tradičný chrániť výrobok, ktorý sa udržal na trhu viac ako 25 rokov, teda viac ako jednu generáciu, zákazníci oň majú stále záujem, stal sa teda tradičným a má dobré meno.

Argumenty Čechov prekvapili aj slovenské ministerstvo pôdohospodárstva. Českú stranu vopred upozornilo, že má záujem chrániť tieto výrobky, čo krajiny nie vždy robia. Česi sú však pobúrení, denník Mladá fronta Dnes zverejnil včera názor českého europoslanca Jana Březinu, že by si Česko malo zaregistrovať „smažák“, teda vyprážaný syr.

Výsledok sporu o špekáčiky či kabanos môže byť známy až o štyri roky. Toľko proces registrácie priemerne trvá.

Porovnanie cien

Analytici tvrdia, že Slováci majú po roku 1989 oveľa vyššie zárobky. Koľko času v práci tak musíme stráviť na to, aby sme si dokázali nakúpiť. Čo za to dostaneme a koľko by sme za rovnaký čas strávený v práci získali pred rokom 89?

„Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. O niečo dlhší čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom niektorých mliečnych výrobkov. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi,“ priblížila Sadovská.

Zatiaľ čo v roku 1989 by ste pre jediný kilogram bravčového karé museli s priemerným platom odpracovať 2 hodiny a 35 minút, v tomto roku by ste v práci strávili len niečo vyše 50 minút. S odstupom tridsiatich rokov sa nadol pohli aj ceny jabĺk, či zemiakov.

S odstupom času si však výrazne viac priplatíme najmä za bývanie. Zatiaľ čo v roku 1989 by ste si meter štvorcový obytnej plochy mohli dovoliť už za 5 dní strávených v práci, dnes je to viac, ako 40 odpracovaných dní.

Ceny niektorých produktov za socializmu:

  • Šunka 1 kg: Za socializmu sa dala kúpiť za 31,4 kg platu.
  • Rybie filé: Krabica...

V dňoch 4. - 7. marca 2008 sa v Českej republike v Brne uskutočnil jeden z najvýznamnejších potravinárskych veľtrhov v strednej Európe - SALIMA. Jednalo sa o prezentáciu širokého spektra odborov viac či menej viazaných na potravinársky priemysel.

V prvom rade ide o zhodu pri výrobku Liptovská saláma, pričom rozpracovaný je aj výrobok Lovecká saláma. Na základe záverov stretnutí zástupcov výrobcov SR a ČR z procesu prihlasovania boli stiahnuté výrobky : Šunková saláma, Nitran, Strážovská saláma, Ipeľská klobása, Inovecká trvanlivá saláma, Bravčová domáca klobása.

V dňoch 4 - 7. marca sa v Brne v Českej republike uskutoční jedna z najvýznamnejších potravinárskych výstav SALIMA 2008. Slovenská republika sa na tejto prestížnej výstave bude prezentovať formou národného stánku Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Úradný vestník (OJ L 040 14.2.2008) včera zverejnil Nariadenie Komisie (ES) č. , ktorým došlo k zápisu poľského syra s názvom „Oscypek“ do registra ES. K registrácii došlo až po dohode slovenskej a poľskej strany, že registráciou tohto syra nedôjde k ohrozeniu slovenského výrobku s názvom oštiepok. Tieto dva syry sa podobajú svojimi názvami, no sú to dva rozdielne produkty a každý z nich je svojím spôsobom špecifický a jedinečný.

V dňoch 11.-13.5.2007 sa uskutočnilo medzinárodného stretnutie „Chránené označenia pôvodu (CHOP) a chránené zemepisné označenia (CHZO): inovačný nástroj konkurencie na svetovom trhu“.

Dňa 8.1.2008 sa v priestoroch Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave uskutočnilo senzorické hodnotenie výrobkov, ktoré výrobcovia prihlásili na udelenie „Značky kvality SK“.

tags: #nitran #salama #definicia

Populárne príspevky: