Novoobjavené dedičstvo: Príloha k žiadosti - vzor a postup

V reálnom živote sa často vyskytujú prípady, že dedičia objavia ďalší nový majetok poručiteľa až po právoplatnom skončení dedičského konania, a to niekedy aj s odstupom mnohých rokov. Problematika dodatočného konania o dedičstve je upravená v ustanovení § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Využíva sa v prípade, ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh.

Podľa rozhodnutia súdu (štátneho notárstva) o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na dediča, má iba deklaratórnu povahu. Ak poručiteľ v čase smrti skutočne vlastnil sporné pozemky, osoby prichádzajúce do úvahy ako jej dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou tejto poručiteľa, teda nie vydržaním v zmysle § 134 OZ. Ak sporné pozemky napriek tomu, že ich poručiteľ v čase smrti vlastnil, neboli predmetom konania o dedičstve, mohli byť prejednané v konaní o tzv. novoobjavenom majetku.“

Základné informácie o dodatočnom konaní o dedičstve

V zmysle § 211 CMP platí tak nasledovné: „Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

Konanie sa začína spravidla na návrh navrhovateľa, ktorý ako dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi. V návrhu je potrebné uviesť spisovú značku pôvodného dedičského konania, označiť konajúceho notára, kedy bolo dedičské konanie právoplatne skončené ako aj označiť okruh dedičov.

Súd zvyčajne koná na návrh, avšak v odôvodnených prípadoch (najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy) môže konať aj z vlastnej iniciatívy. V prípade, ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. Tento právny inštitút sa v praxi využíva výlučne v prípadoch, kedy sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví majetok, ktorého existencia nebola známa počas dedičského konania.

Pokiaľ sa rozhodnete podať návrh na začatie dodatočného dedičského konania, miestne príslušným bude súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve právoplatne skončené (§ 159 CMP). Návrh musí mať písomnú formu, možno ho podať buď listinne alebo elektronicky a musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 zákona č.

Pri podávaní návrhu je nutné uviesť spisovú značku pôvodného dedičského konania, označiť notára, ktorý vo veci konal, kedy bolo dedičské konanie právoplatne rozhodnuté, resp. skončené a označiť kruh dedičov. Okrem toho je nutné preukázať aj vlastníctvo poručiteľa k majetku, ktorý je predmetom návrhu - napr. pri nehnuteľnosti to môžete preukázať listom vlastníctva alebo kúpnou zmluvou a pod.

Po začatí dodatočného dedičského konania súd v podstate pokračuje v spôsobe, akým konal pri pôvodnom prejednávaní dedičstva a nadväzuje pri ňom na výsledky doterajšieho konania.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

Poukazujem na judikatúru Najvyššieho súdu sp. zn. „Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve (v odôvodnených prípadoch dokonca aj bez návrhu), je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Svedčí o zámere, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktívne a pasívne zložky poručiteľovho majetku.

„Zo samej podstaty konania o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku“ poručiteľa (§ 175x OSP) vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako „novoobjavený“ len dosiaľ neprejednaný majetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa). Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje „dedičská vec“ ako taká. Súd v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje.

Ďalším zaujímavým výkladom zákona je aj uznesenie NS SR sp. zn. „Dôvodom dodatočného dedičského konania podľa § 175x O. s. p. nie je vadné skutkové zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní o rozhodovaní veci, ale neúplnosť skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa, ktorá sa správnosti pôvodného rozhodnutia nedotýka. Konanie o novoobjavenom majetku, na rozdiel od obnovy konania, neotvára vec už právoplatne skončenú, ale naopak na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje.

V konaní o novoobjavenom majetku je možné pokračovať iba v tom prípade, ak existuje nejaký majetok (pohľadávka) poručiteľa, ktorý nebol prejednaný v pôvodnom dedičskom konaní, pričom účastníkmi konania sú účastníci pôvodného dedičského konania. Ak sa vedie súdne konanie o pravosti (existencii) spornej pohľadávky patriacej pôvodne poručiteľovi, možno túto pohľadávku prejednať v dodatočnom dedičskom konaní až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým bola určená pravosť (existencia) pohľadávky poručiteľa.

Ako postupovať pri podávaní návrhu

1. Zabezpečenie dokladov: Najskôr zabezpečte doklady potvrdzujúce vlastníctvo majetku poručiteľom, ako aj doklady o jeho úmrtí (úmrtný list).
2. Zistenie dedičov: Identifikujte všetkých právnych nadobúdateľov (dedičov) po poručiteľovi. To môže zahŕňať jeho deti, vnukov a ďalších.
3. Podanie žiadosti: S pomocou advokáta podajte žiadosť na príslušný súd. K žiadosti pripojte všetky potrebné dokumenty (doklady o vlastníctve, úmrtný listy a pod.).

Notár vykoná dedičské konanie, kde sa určí, kto sú dedičia a ako sa dedičstvo medzi nich rozdelí.

Poplatky a náklady

Čo sa týka trov konania, podanie návrhu je spoplatnené podľa položky 18a sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. v zmysle položky 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb.

Notárske poplatky - výšku notárskych poplatkov upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách notárov. V tomto prípade je základom odmeny súdneho komisára za úkony vykonané v konaní je všeobecná hodnota prejednávaného majetku. Okrem toho má notár nárok aj na náhradu hotových výdavkov, kam patrí napr.

Vzhľadom na to, že celý proces je často zdĺhavý a je spojený aj s nákladmi, odporúčame vopred zhodnotiť, aké pozemky by boli predmetom dedenia. Môžete tiež sledovať ceny za podobné pozemky v ponuke realitných kancelárií.

Dôležité upozornenia

Je dôležité podotknúť, že dodatočné konanie neslúži na dodatočné zisťovanie okruhu „oneskorených” dedičov. „Pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znovu zisťovať okruh účastníkov a meniť tak okruh poručiteľových dedičov stanovený už v pôvodnom konaní, a to ani v prípade, že vyjdú najavo nové skutočnosti (napr.

Okrem zásady o trvaní súdnej príslušnosti sa pri dodatočnom dedičskom konaní uplatňuje aj princíp ingerencie štátu, ktorý hovorí o tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané a vysporiadané. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) v uznesení sp. zn.

„Zo samej podstaty konania o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku“ poručiteľa (§ 175x OSP) vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako „novoobjavený“ len dosiaľ neprejednaný majetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa). V konaní o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku“ postupom podľa ustanovenia § 175x OSP nemá ísť ani o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje „dedičská vec“ ako taká.

V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje. Opätovnému prejednaniu tých istých nehnuteľností (§ 175x OSP), ktoré už boli predmetom právoplatne skončeného konania o dedičstve, bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods.

Príklad z praxe

V praxi sa bežne stáva, že po ukončení dedičského konania dediči zistia, že nebol prededený všetok majetok poručiteľa. Hlavne v minulosti ostali často neprededené aj pozemky. (Dôvodom sa podrobnejšie venujeme aj v staršom článku.) Ako však postupovať, keď takáto situácia nastane? Ako podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve?

Procesnú úpravu dodatočného konania o dedičstve upravuje Civilný mimosporový poriadok. Hoci nie je nevyhnuté, aby bolo vymedzenie poručiteľovho majetku a okruhu jeho dedičov v návrhu úplné, ako presné a podrobné informácie súdu poskytnete môže mať vplyv na dĺžku konania. To sa vzťahuje aj na prílohy, ktorými by mali byť predovšetkým doklady dokumentujúce dedičskú postupnosť. Pokiaľ teda predeďujete pozemky napr.

Po prvotných úkonoch súd poverí prejednaním dedičstva notára, ktorý bude v konaní postupovať ako súdny komisár. Notár po preverení ustáli rozsah majetku, jeho odhadovanú hodnotu a okruh dedičov. Notár predvolá dedičov na prejednanie dedičstva. Zvlášť v prípadoch, kedy sa predeďuje po predkovi spred niekoľkých generácií môže byť okruh dedičov dosť rozsiahly. V našej praxi sme sa zúčastnili napr. aj pojednávania, na ktoré bolo predvolaných 45 dedičov, preto odporúčame zvážiť aj možnosť dedičov ustanoviť si splnomocnenca.

Vzhľadom na to, že celý proces je často zdĺhavý a je spojený aj s nákladmi, odporúčame vopred zhodnotiť, aké pozemky by boli predmetom dedenia. Odporúčame tiež preveriť, aké sú možnosti využitia predmetných parciel podľa územného plánu pre územie, v ktorom sa nachádzajú.

Tabuľka: Náležitosti návrhu na dodatočné konanie o dedičstve

tags: #novoobjavené #dedičstvo #príloha #k #žiadosti #vzor

Populárne príspevky:

• Recenzia foriem na pečenie v tvare srdca
• Vtipný darček k 40. narodeninám
• Problémy s trávením a zelená paprika
• Tribunál v Hamburgu
• Lahodné potešenie zo Serede